Preskočiť na obsah

Spavá choroba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Spavá choroba alebo africká trypanosomiáza je ochorenie človeka zapríčinené prvokom Trypanosoma brucei a prenášané muchou tse-tse.

Choroba je endemická v rozsiahlej oblasti Subsaharskej Afriky (zasahujúca 30 štátov, čo je približne 60 miliónov ľudí). Každý rok je nakazených zhruba 300 000 – 500 000 ľudí a z toho 40 000 zomrie. Tri veľké epidémie zasiahli Afriku v predošlých 100 rokoch, a to v rokoch 18961906, v roku 1920 a v roku 1970.

Vpich muchou tse-tse spôsobuje boľavé opuchnutie, ktoré normálne po 24 hodinách zmizne. V prípade, že zostane niekoľko dní alebo týždňov zapálené, lymfatické uzliny u postihnutého sa zväčšia a vyskytnú sa príznaky pripomínajúce chrípku (horúčka, zdurenie uzlín a ďalšie), človek sa stáva nakazeným. Neskôr sa prejavuje anémia a rôzne ďalšie problémy s krvným obehom a vylučovacou sústavou. V záverečnom štádiu dochádza k halucináciám a výbuchom zúrivosti a úplnému rozhodeniu spánkového cyklu. V závislosti na forme ochorenia ústi tento jav buď do relatívne rýchlej smrti, alebo v postupnú, prehlbujúcu sa letargiu.

Ochorenie prenášajú dva rôzne prvoky: Trypanosoma brucei gambiase a Trypanosoma brucei rhodesiense. Rodézsky poddruh je omnoho agresívnejší a pôsobí rýchlejšie. Gambijský poddruh vyvoláva chronické ochorenia, pre ktorú sú v poslednej fáze typické letargické fázy, ktoré dali tejto chorobe aj meno. Smrť nastáva po dvoch až šiestich týždňoch.

Poskytuje sa intravenózne suramin alebo pentamidin.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]