Sivý zákal

Sivý zákal u človeka

Sivý zákal (iné názvy: katarakta, beľmo, jazykovo nevhodne [bohemizmus] šedý zákal; lat. cataracta) je zakalenie šošovky oka, ktoré zhoršuje až znemožňuje videnie. Je to choroba, spravidla spojená s pokročilým vekom. Vnímaný obraz je stále menej ostrý a nedá sa zlepšiť použitím okuliarov. Ochorenie sťažuje čítanie, vedenie motorového vozidla a iné zvyčajné činnosti. Lieči sa v operačnom nahradení očnej šošovky implantátom. Bez liečenia môže pacient prakticky oslepnúť.

Príčiny a výskyt

Sivý zákal šošovky oka je najčastejšie spôsobený jej starnutím, ako dôsledok rôznych dejov, vedúcich k zníženiu jej priehľadnosti. Časom sa mení prestup vody a zložiek výživy k epiteliálnym bunkám, obsah látok, napríklad glukózy a rôznych proteínov v bunkách, štruktúra väzivových vlákien v šošovke a nasledovne aj jej fyzikálne vlastnosti. Šošovka sa stáva menej priehľadnou, tuhšou a vznikajú v nej zakalené oblasti, tvorené vakuolami s degradovanými proteínmi. Tieto spočiatku len čiastočne bránia prechodu svetla, rozostrujú obraz na sietnici a zhoršujú schopnosť zaostrenia zraku na predmety, nakoniec však úplne znemožnia videnie. Skorší vznik vekom podmieného sivého zákalu môže byť dedičný, spôsobený genetickými faktormi. Prispieť k nemu môžu iné ochorenia, napríklad cukrovka, alebo dlhodobé užívanie niektorých liekov, napríklad kortikosteroidov. Nepriaznivý vplyv má aj fajčenie a konzumácia alkoholu.

Obraz videný zdravým okom, pre provnanie s nasledujúcim obrázkom

Ďalšie možné príčiny vzniku sivého zápalu sú poškodenie šošovky poranením, prípadne chirurgickým výkonom, ale aj elektrickým prúdom, dlhodobé pôsobenie žiarenia (infračerveného, ultrafialového, ale aj ionizačného) a iné očné choroby, napríklad uveitída (zápal cievnatky, dúhovky alebo riasnatého telesa oka).

Sivý zákal šošovky je celosvetovo najčastejšou príčinou poškodenia zraku a slepoty na svete. Trpí naň približne 50% ľudí na hranici dôchodkového veku a ešte viac starších. Hoci úplné oslepnutie spôsobuje len malému percentu pacientov, zhoršenie zraku, vyžadujúce operáciu je časté.

Formy sivého zákalu

Pohľad cez sivý zákal

Podľa lokalizácie sa rozlišuje rozlišujeme niekoľko foriem tohto ochorenia. Nukleárna - jadrová katarakta postihuje stred šošovky a spôsobuje najmä krátkozrakosť a zhoršenie farebného videnia. Predovšetkým okraje šošovky zasahuje kortikálna katarakta, ktorá sa začína klinovitým zakalením na vonkajšom okraji šošovky, ktoré sa postupne šíri do stredu. Zadnú časť šošovky zasahuje zadná subkapsulárna katarakta, začínajúca ako nepriehľadná oblasť zadnej časti šošovky, ktorá prekáža pri jasnom svetle a spôsobuje oslnenie rozmazaním nočných svetiel. Sú známe aj vrodené katarakty a zriedkavejšie druhotné formy po rubeole, pri galaktosémii, myotonickej dystrofii alebo neurofibromatóze.

Faktory zvyšujúce riziko katarakty sú: narastajúci vek, cukrovka, nadmerné vystavenie slnečnému žiareniu, fajčenie, obezita, vysoký krvný tlak, predchádzajúce zranenie alebo zápaly oka, predchádzajúca operácia očí, dlhodobé užívanie kortikosteroidov a konzumácia nadmerného množstva alkoholu.

Klasifikácia sivého zákalu

Podľa príčiny a klinického nálezu

• nekomplikovaná senilná katarakta
• komplikovaná katarakta
• poúrazová katarakta
• polieková katarakta
• radiačná katarakta
• metabolická katarakta

Podľa lokalizácie zákalu

• subkapsulárna
• kortikálna
• nukleárna
• kombinovaná

Príznaky

Počiatočnými príznakmi sivého zákalu bývajú rozličné poruchy videnia, ktoré sa nedajú zlepšiť pomocou okuliarov: zahmlené alebo rozmazané, niekedy dvojité videnie v jednom oku, menej intenzívne farebné videnie, nárast ťažkostí s videním v noci, vzrastajúce oslnenie svetlami v noci s ich rozmazaním (čo spôsobuje ťažkosti pri šoférovaní) . Častá je potreba používania jasnejšieho svetla pri čítaní a iných činnostiach. Príznaky nemusia postupovať rovnako rýchlo na oboch očiach. Bez liečby sa príznaky stupňujú, zhoršovanie zrakovej ostrosti časom znemožňuje čítanie stále väčšieho písma, rozoznávanie tvárí na stále menšiu vzdialenosť a ochorenie končí až úplnou slepotou.

Diagnostika

Pokročilé formy sivého zákalu je možné rozpoznať pohľadom - zrenička postihnutého oka nie je čierna, ale pri dobrom osvetlení v nej vidno sivo, niekedy až tmavohnedo sfarbenú šošovku. Na možnosť zákalu upozorní jednoduché vyšetrenie zrakovej ostrosti pomocou Snellenových optotypov a skutočnosť, že porucha videnia sa nedá upraviť okuliarmi. Diagnóza sa stanoví na základe vyšetrenia oka štrbinovou lampou, ktorá umožňuje podrobne prehliadnuť predný segment oka, vrátane šošovky pomocou štrbinou usmerneného intenzívneho lúča svetla. Súčasťou štandardného očného vyšetrenia je vyšetrenie očného pozadia - sietnice. Úplné vyšetrenie oka umožňuje zistiť jeho prípadné ďalšie ochorenia, ktoré môžu súvisieť so vznikom sivého zákalu alebo ovplyvniť postup liečby, ktorá môže byť len chirurgická.

Liečba

Jediná účinná liečba sivého zákalu je operácia - odstránenie zakalenej šošovky a jej nahradenie umelou šošovkou, vyrobenou z akrylátu alebo silikónu, která se usadzuje do puzdra pôvodnej šošovky pomocou špeciálneho nástroja, zaisťujúceho jej minimálny kontakt s inými predmetmi pred implantáciou, čím sa znižuje riziko infekcie. Šošovky sa vyrábajú monofokálne (zaostrené do diaľky, na čítanie pacient musí používať okuliare) alebo multifokálne (zaostrené na viac vzdialeností súčasne).

Operácia sivého zákalu

K operácii katarakty sa nepristupuje len v prípade, kedy nie je nádej na zlepšienie zraku, spravidla vinou ďalšieho očného ochorenia, napríklad poškodenia sietnice. Operácia býva krátka a v miestnom znecitlivení, takže neuspokojivý celkový zdravotný stav pacienta je prekážkou operácie len zriedka. Aby bol dosiahnutý optimálny výsledok, vykonávajú sa predoperačné merania oka pomocou ultrazvuku alebo lasera - biometria, na základe ktorého sa určí správná optická mohutnosť implantovanej umelej šošovky.

Pri najbežnejšom operačnom postupe sa čo najšetrnejšie odstráni pacientova šošovka, pričom sa zachováva jej puzdro (intrakapsulárna extrakcia). Obvyklým postupom je ultrazvuková fakoemulzifikácia šošovky a jej odsatie z puzdra cez drobný rez, ktorým sa potom implantuje biokompatibilná umelá šošovka. V odôvodnených prípadoch sa používajú odlišné postupy - použitie väčšieho rezu, extrakapsulárna extrakcia atď. Po operácii pacient dočasne užíva antibiotiká a protizápalové lieky, väčšinou vo forme očných kvapiek. Pacienti zisťujú zlepšenie zraku hneď po operácii, ale adaptácia očí s dosiahnutím optimálneho videnia trvá najmenej mesiac. Výsledná zraková ostrosť po operácii je u väčšiny pacientov normálna, alebo sa blíži k norme.

Komplikácie operácii katarakty nie sú časté a len zriedkavo spôsobujú stratu zraku. Ich zvýšené riziko je spojené s pseudoexfoliatívnym syndrómom (PEX syndróm) a užívaním lieku zo skupiny alfaadrenergných blokátorov u mužov s benígnou hyperpláziou prostaty, kde hrozí vznik peroperačného syndrómu vlajúcej dúhovky (IFIS). Vyskytujú sa krvácania, zápaly, opuch rohovky, sietnice, cystoidný opuch žltej škvrny, odchlípenie sietnice, zvýšenie vnútroočného tlaku. V oku môžu byť zanechané zvyšky materiálu šošovky, môže dôjsť k prasknutiu šošovkového puzdra s prípadným prolapsom do sklovca. Pre komplikácie, súvisiace so šošovkou (nesprávna optická mohutnosť, dislokácia) môže byť potrebná reoperácia. U časti pacientov dochádza k zakaleniu zadného puzdra šošovky - sekundárnej katarakte, ktorá sa lieči odstránením jeho časti ďalšou operáciou alebo pomocou lasera.

Konečná úspešnosť operácie v zmysle dosiahnutia uspokojivej zrakovej ostrosti sa udáva až 98% (hodnotené podľa stavu 3 mesiace po operácii, resp. po zvládnutí komplikácii).

Prognóza

U úspešne operovaných pacientov je prognóza vynikajúca - ochorenie na umelej šošovke nerecidivuje.

Súvisiace články

• Zelený zákal

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sivý zákal