Rímska kultúra
Rímska kultúra je súhrn kultúrnych, umeleckých a náboženských javov, ktoré sa rozvíjali v starovekom Ríme od 8. storočia pred Kr. až do 5. storočia po Kr. Tvorí súčasť starovekej kultúry. Rímska kultúra v mnohých oblastiach preberala alebo rozvíjala prevzaté prvky národov, s ktorými prichádzala do kontaktov počas celých svojich dejín (Etruskovia, Gréci, Púni, Kelti, Germáni), v iných vytvorila svoj vlastný typ, ktorý zase preberali iné národy. Medzi kultúru zahŕňame: politickú kultúru, náboženskú kultúru, literatúru, umenie, právo.
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Rímske politické inštitúcie sa rozvíjali samostatne, ale v úzkej zhode s politickými inštitúciami v starovekom Grécku. Postupne sa rozvíjali politické inštitúcie podľa troch základných charakteristických období vývoja rímskych dejín: Kráľovské obdobie, Obdobie rímskej republiky, Rímske cisárstvo. Rimania sa čiastočne inšpirovali aj gréckymi politickými inštitúciami. Keď v polovici 5. storočia pred Kr. spisovali svoje zvykové právo (Zákon dvanástich tabúľ), údajne vyslali skúsených mužov, aby skúmali zákony gréckych mestských štátov na juhu Itálie, prípadne aby skúmali Solónove zákony v Aténach.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]O Rimanoch sa píše, že v literatúre neboli pôvodní, že preberali literárne žánre od Grékov. Najstaršie diela v latinskej literatúre vznikli prekladom Homérovho eposu, aj najstaršie historiografické diela vznikli pod vplyvom gréckych historikov (starší análisti). Boli písané po grécky, pretože boli určené pre Grékov – Rimania im chceli ukázať, že ich dejiny sa vyrovnajú dejinám Grécka. Neskôr už rímski historici (mladší analisti) písali po latinsky, boli dostatočne sebavedomí na to, aby svoje diela písali pre vlastných ľudí. V období cisárstva bola stredná a vyššia skupina obyvateľstva dvojjazyčná, bežne písali latinsky a grécky. Rimania prevzali od Grékov aj ďalšie žánre – lyrika, epika, dráma, komédia, pričom rímske diela preberali vzory zo svojho kultúrneho okruhu (napr. v dráme a komédii).
Rimania však vytvorili aj vlastné žánre, ktoré grécka literatúra nepoznala. Bola to predovšetkým satira, v ktorej boli Rimania úplne svojprávni.
Umenie
[upraviť | upraviť zdroj]Rímske umenie tiež vykazuje znaky preberania od Etruskov i Grékov, ale niektoré prvky sú opäť svojbytné. V najstaršom období sa umenie prejavovalo v architektúre jednoduchých budov, ktoré boli vzorom aj pre pohrebné urny. V kráľovskom období začali Rimania preberať mnohé prvky z umenia a architektúry na severe sídliacich Etruskov. Jedným z najstarších diel je cloaca maxima, veľký odpadový kanál, pri ktorom bola použitá klenba. Umenie pravej klenby prevzali Rimania od Etruskov aj pri stavbe ďalších úžitkových stavieb – vodovody, mosty
Sochárske umenie v najstaršom období má tiež etruský pôvod. Slávna socha vlčice, symbol Ríma, pochádza približne z 5. storočia pred Kr., socha Rečníka – Arengatore, alebo portrét Scipiona. Tieto diela boli vytvorené z bronzu.
Druhý vplyv v umení prenikol do rímskej kultúry z Grécka po macedónskych vojnách. Víťazní Rimania vylúpili množstvo gréckych miest a do Itálie posielali po mori náklady umeleckých pamiatok. Ďalšie lúpenie umeleckých pamiatok nastalo na začiatku 1. storočia pred Kr., kedy rímsky diktátor L. Cornelius Sula vyplienil Atény. V Ríme sa následne vytvárali kópie gréckych umeleckých diel pre bohatých rímskych zákazníkov.
Rimania však vytvárali aj umelecké diela, ktorých pôvod je vyslovene domáci. Išlo predovšetkým o historický reliéf, ako ho máme možnosť poznať na víťazných oblúkoch a na stĺpoch s reliéfom (stĺp cisára Traiana, stĺp Marca Aurelia). Takisto domácu tradíciu má rímsky portrét na minciach, prípadne snahy o portrét na náhrobkoch.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.