Roger Etchegaray

	Roger Etchegaray
	kardinál Svätej rímskej cirkvi; emeritný predseda Pápežskej rady Justitia et pax
Funkcie a tituly
Predseda Pápežskej rady Justitia et pax
	8. apríl 1984 – 24. jún 1998
Predseda Pápežskej rady Cor Unum
	8. apríl 1984 – 2. december 1995
Biografické údaje
Narodenie	25. september 1922; Espelette, Francúzsko
Úmrtie	4. september 2019 (96 rokov); Cambo-les-Bains, Francúzsko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	13. júl 1947 (24 rokov); Rím; Jean Saint-Pierre; emeritný pomocný biskup kartáginský
Inkardinácia	Bayonne
Biskup
Konsekrácia	27. máj 1969 (46 rokov); Paríž
Svätiteľ	François Marty; arcibiskup parížsky
Spolusvätitelia	Paul Gouyon; arcibiskup rennský; Władysław Rubin; generálny sekretár Biskupskej synody
Kardinál
Menovanie	30. jún 1979 (56 rokov); Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-biskup
Titulárne sídlo	San Leone I; (1979 – 1998; kardinál-kňaz); Porto-Santa Rufina; (1998 – 2019; kardinál-biskup)
Odkazy
	Roger Etchegaray na catholic-hierarchy.org angl. ; Roger Etchegaray
	Vatikánsky portál; Biografický portál

Roger Etchegaray (* 25. september 1922, Espelette, Francúzsko – † 4. september 2019, Cambo-les-Bains^[1]) bol francúzsky kardinál a emeritný predseda Pápežskej rady Justitia et Pax.

Životopis

Roger Etchegaray sa narodil 25. septembra 1922 rodičom Jean-Batistovi Etchegarayovi a Aurélii Dufau. Pokrstený bol ako Roger-Marie-Élie. Mal dvoch mladších súrodencov: Jeana (kňaz Kňazského spoločenstva francúzskej misie) a Maïte.^[2]

Štúdiá

Študoval na menšom seminári v Ustaritze (1934 – 1943), na kňazskom seminári v Bayonne (1943 – 1947) a dva roky na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme (1947 – 1949), kde získal doktorát z kánonického práva.^[2]

Kňaz

Za kňaza bol vysvätený pre diecézu Bayonne 13. júla 1947. V rokoch 1947 až 1961 vykonával dušpastiersku činnosť v rámci svojej diecézy. Od roku 1954 bol generálnym sekretárom Katolíckej akcie a iných diel diecézy a od roku 1958 ich riaditeľom. 18. októbra 1960 bol vymenovaný za generálneho vikára diecézy.^[2]

V rokoch 1961 až 1966 bol pomocným riaditeľom sekretariátu Biskupskej konferencie Francúzska. Zúčastnil sa na Druhom vatikánskom koncile ako expert. V roku 1965 bol sekretárom Komisie pre vzťahy medzi európskymi biskupskými konferenciami. Medzi rokmi 1966 a 1970 vykonával funkciu riaditeľa generálneho sekretariátu Biskupskej konferencie Francúzska.^[2]

Biskup

29. marca 1969 ho pápež Pavol VI. vymenoval za parížskeho pomocného biskupa a 27. mája 1969 prijal v Paríži biskupskú vysviacku z rúk parížskeho arcibiskupa Françoisa Martyho. Spolusvätiteľmi boli kardinál Paul Gouyon, arcibiskup Rennesu, a biskup Władysław Rubin, generálny sekretár Biskupskej synody. Zúčastnil sa na prvom mimoriadnom zasadnutí Biskupskej synody v októbri 1969. V roku 1970 bol vymenovaný za arcibiskupa Marseille.^[2]

Vykonával funkciu predsedu Rady európskych biskupských konferencií v rokoch 1971 až 1979. V roku 1975 bol zvolený za člena rady gerenálneho sekretariátu Biskupskej synody. V rokoch 1975 až 1981 slúžil ako predseda Biskupskej konferencie Francúzska.^[2]

Kardinál

Pápež Ján Pavol II. ho na konzistóriu 30. júna 1979 vymenoval za kardinála s titulárnym chrámom San Leone I.^[3] Od 31. mája 1981 bol členom Rady kardinálov pre štúdium organizačných a ekonomických problémov Svätej stolice.^[2]

8. apríla 1984 bol menovaný za predsedu dvoch pápežských rád - Pápežskej rady Justitia et Pax a Pápežskej rady Cor Unum. Pápežská rada Justitia et Pax sa zameriavala na dodržiavanie mieru a spravodlivosti a Pápežská rada Cor Unum na podporu solidarity, pomoc obetiam katastrof a chudobným (obe tieto rady zanikli k 1. januáru 2017).^[4] 13. apríla 1985 rezignoval na svoj úrad marseillejského arcibiskupa. 28. marca 1994 bol vymenovaný za čestného člena Académie des sciences morales et politiques. 2. decembra 1995 sa vzdal funkcie predsedy pápežskej rady Cor Unum. 24. júna 1998, po dosiahnutí predpísaného kánonického veku, ukončil svoju aktívnu činnosť, vrátane funkcie predsedu pápežskej rady Justitia et Pax.^[2]

7. októbra 2002 bol vymenovaný za veľkodôstojníka Čestnej légie. 24. marca 2004 obdržal cenu Felixa Houphouet-Boignyho organizácie UNESCO za jeho činnosť pre svetový mier.^[2]

Po zvolení pápeža Benedikta XVI. sa stal prodekanom kardinálskeho kolégia. 28. apríla 2014 obdržal veľkokríž Čestnej légie.^[2]

Zo všetkých funkcií vo Vatikáne sa stiahol v roku 2017, keď sa na vlastnú žiadosť vrátil do rodného Francúzska.^[2]^[5]

Zaujímavosti

Počas polnočnej sv. omše 24. decembra 2009 ho zrazila k zemi psychicky nestabilná mladá žena, ktorá sa chcela dostať k pápežovi Benediktovi XVI. Kardinál bol súčasťou slávnostného sprievodu. V dôsledku pádu utrpel vážne zlomeniny.^[6]

Roger Etchegaray bol historicky najdlhšie pôsobiacim kardinálom, ktorý sa nikdy nezúčastnil konkláve ako volič. Kardinálom sa stal v roku 1979, v prvom roku pontifikátu Jána Pavla II. a vekovú hranicu oprávňujúcu kardinála k voľbe pápeža, t.j. 80 rokov, dosiahol v roku 2002, čiže 3 roky pred konkláve po smrti Jána Pavla II.

Referencie

↑ Mort du cardinal Etchegaray, annonce le diocèse de Bayonne [online]. La Croix, 2019-09-04, rev. 2019-09-07, [cit. 2019-09-07]. Dostupné online. (franc.)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church - June 30, 1979 [online]. webdept.fiu.edu, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (angl.)
↑ CHENEY, David M.. Consistory - 1979 [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (angl.)
↑ CHENEY, David M.. Pontifical Council “Cor Unum” [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (angl.)
↑ GAGLIARDUCCI, Andrea. Cardinal Etchegaray's retirement means the end of an era [online]. . Dostupné online. (anglicky)
↑ Pope attacked at Christmas Eve mass [online]. . Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roger Etchegaray

Externé odkazy

[1] Mort du cardinal Etchegaray, annonce le diocèse de Bayonne [online]. La Croix, 2019-09-04, rev. 2019-09-07, [cit. 2019-09-07]. Dostupné online. (franc.)

[mir-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k MIRANDA, Salvador. The Cardinals of the Holy Roman Church - June 30, 1979 [online]. webdept.fiu.edu, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (angl.)

[3] CHENEY, David M.. Consistory - 1979 [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (angl.)

[4] CHENEY, David M.. Pontifical Council “Cor Unum” [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (angl.)

[5] GAGLIARDUCCI, Andrea. Cardinal Etchegaray's retirement means the end of an era [online]. . Dostupné online. (anglicky)

[6] Pope attacked at Christmas Eve mass [online]. . Dostupné online. (anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]