Preskočiť na obsah

Raroia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Raroia
(Raro-nuku)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°01′00″J 142°26′00″Z / 16,01667°J 142,433333°Z / -16.01667; -142.433333
Miestna osada Garumaoa
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 40 km
Šírka 14 km
Hĺbka 60 m
Rozloha 413 km² (41 300 ha)
 - súše 41 km² (4 100 ha)
Obyvateľstvo 349 (2012[1])
Hustota 8,51 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo letecky
Objaviteľ Pedro Fernandes de Queirós
 - dátum 14. február 1606
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny 1 splavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Wikimedia Commons: Raroia
Webová stránka: www.raroia.pf
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Raroia (iné názvy Raro-nuku alebo Barclay)[2] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližším susedom je atol Takume vo vzdialenosti necelých 9,5 km na severovýchod. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 725 km smerom na juhozápad.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má eliptický tvar, v najdlhšom rozmere meria približne 40 km a na šírku nepresahuje 14 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Na severozápadnej strane je jediný, 500 m široký prieliv, nazvaný Ngarue. Lagúna má celkovú rozlohu 358,7 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe stovák koralových hláv, siahajúcich z dna až tesne k hladine.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ktorú Raroia zdieľa so susedným atolom Takume. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 2,7 km, jej vrchol je ponorený približne 275 m pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 46,1 až 47,6 mil. rokov.[3]

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós 14. februára 1606.[4] Atol pomenoval „La Fugitiva“.[5][Pozn.1] Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 12. júla 1820.[6] Atol pomenoval „Barclay“.[2]

V 19. storočí, keď sa Takume stal francúzskym územím, mal asi 300 obyvateľov.[7]

Starobylé dediny boli počas cyklónu vo februári 1878 úplne zničené.

Od roku 1947 je atol aj mediálne známy vďaka tomu, že tu po 101-dňovej plavbe pristál na svojej plti Kon-Tiki Thor Heyerdahl. Jeden z členov jeho posádky, Bengt Danielsson, sa na atol neskôr vrátil a ostal na ňom žiť.[8] Napísal niekoľko kníh o atole a obyvateľoch, napríklad Work and Life on Raroia.

Staroveký domorodý názov pre atoly Raroia a Takume bol Napaite, "dvojičky" (-ite znamená dva).

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Demografický vývoj:

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 74 66 166 184 219 303 349
Zdroj ISPF,[9] Sčítanie obyvateľstva

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Najľudnatejšou osadou atolu je Garumaoa, situovaná na severozápadnej strane neďaleko prieplavu. V tesnom susedstve osady je letisko s asfaltovou dráhou dlhou 1 180 m.

Významnou časťou príjmu obyvateľov je produkcia perál a produkcia kopry.[10]

V roku 2012 sa v rámci programu rozsiahlych investícií do rozvoja atolov začalo so stavbou veľkého a moderného prístavu za 440 miliónov CFP frankov.[11]

Administratívne a geografické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Raroia k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Taenga a Nihiru.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [Cit. 2014-05-22]. Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
  2. a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267 [online]. [Cit. 2014-05-22]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  3. Raroia Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  4. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  5. Sharp, Andrew The discovery of the Pacific Islands, Oxford, 1960, p.65
  6. Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  7. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
  8. Danielssons awarded the Alternative Peace Prize [online]. [Cit. 2009-06-23]. Dostupné online. Archivované 2009-06-23 z originálu.
  9. ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
  10. Info o atole na tahitiheritage.fr [online]. [Cit. 2014-05-22]. Dostupné online. Archivované 2014-05-22 z originálu.
  11. Le déplacement du Haut-Commissaire à Raroia, Fakahina, Puka Puka et Hikueru, placé sous le signe du désenclavement des atolls éloignés et la mise à niveau de leurs infrastructures z www.tahiti-infos.com, 29. júna 2012.

[Pozn.1] Názov La Fugitiva však podľa dobových záznamov nesie aj susedný atol Takume a tak nie je celkom jasné, ku ktorému atolu tento názov skutočne patrí.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]