Ranger 7
Ranger 7 | |
mesačná sonda | |
Prevádzkovateľ | NASA/JPL |
---|---|
Dátum štartu | 28. júl 1964, 16:50:07 UTC |
Nosná raketa | Atlas LV-3 Agena-B (250D/AA9) |
Kozmodróm | Cape Canaveral (LC-12) |
Zánik | 31. júl 1964, 13:25:48,82 UTC (dopad na Mesiac) |
COSPAR ID | 1964-041A |
Hmotnosť | 369 kg |
Ranger 7 bola mesačná sonda z programu Ranger, prvá úspešná sonda tohto programu. Išlo celkove len o druhú (po Pioneer 4) úspešnú americkú sondu na výskum Mesiaca a prvú kozmickú sondu vôbec, ktorá preniesla na Zem blízke zábery mesačného povrchu. Išlo o dopadovú sondu (impaktor), ktorá pri postupnom približovaní sa k Mesiacu zhotovovala jeho snímky postupne prenášané na Zem. Sonda zanikla cieleným nárazom na privrátenú stranu Mesiaca.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Sonda Ranger 7 patrila do tzv. tretieho bloku programu Ranger. Vážila takmer 369 kg. Na rozdiel od sond druhého bloku neobsahovala puzdro so seizmometrom. Jej hlavným cieľom bolo podrobne snímkovať Mesiac pred dopadom naň. Na tento účel mala kužeľový stožiar s televíznou aparatúrou, ktorý vystupoval zo šesťuholníkového tela sondy. Bola vybavená celkove šiestimi kamerami, z ktorých dve boli plne skenujúce.
Prípravy na štart
[upraviť | upraviť zdroj]Po neúspechu predchádzajúcej misie Ranger 6 sa konala zásadná revízia rakety, kozmickej sondy Ranger 7 a obzvlášť jej televízneho aparátu, ktorý pri predchádzajúcej misii zlyhal. Na tento účel vznikla špeciálna komisia. 27. marca 1964 urobila komisia nečakaný objav. Vnútri elektronického modulu pripravovaného Rangera, ktorý mal byť už uzavretý, našla malý sáčok so skrutkami a podložkami. Jeho prítomnosť na tomto mieste nebola uspokojivo vysvetlená. Na základe tohto padlo rozhodnutie pridať ďalšie kontroly všetkých systémov. Štart sondy sa tak musel o mesiac odložiť.
5. júla 1964 sa sonda presunula na štartovací komplex a bola nainštalovaná na vrchol nosnej rakety. Let sa mal po prvý raz riadiť z nového riadiaceho strediska Space Flight Operations Facility. Štart mal prebehnúť v prvý deň päťdňového štartovacieho okna, no odpočítavanie sa dvakrát prerušilo a štart sa presunul na nasledujúci deň. Vtedy, 28. júla 1964, už prebehlo bez prerušenia až do konca.
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Vzlet rakety Atlas prebiehal hladko. Po kritickom rozpojení raketových stupňov telemetria ukazovala, že televízny systém pracuje normálne. Dobre dopadli aj ďalšie kroky: navedenie na preletovú dráhu k Mesiacu, oddelenie stupňov, rozloženie solárnych panelov a antény, zorientovanie sa sondy. Nasledujúceho dňa sonda perfektne zvládla aj korekčný manéver, ktorý ju namiesto doterajšieho miesta dopadu na odvrátenú stranu Mesiaca (podobne ako Ranger 4) nasmerovala do jej cieľového miesta na okraji Mora mrakov, 11° pod mesačným rovníkom. Bolo to jedno z miest vyhliadnutých ako možné miesto pristátia amerických posádok. Povrch v tejto lokalite bol vhodný pre kontrastné snímky, navyše cezeň prechádzali lúče vyvrhnutého materiálu z obrieho krátera Kopernik. (Naviesť sondu tam, kde dopadol neúspešný Ranger 6, nebolo vhodné pre vtedy nevyhovujúce svetelné podmienky.) V tejto fáze letu sa úspech odhadoval už na 80 %.
31. júla nadišiel očakávaný deň dopadu a snímkovania. Po skúsenostiach s predošlou misiou vyslalo riadiace stredisko signál na rozohriatie kamier už skôr. Kamery zahájili čistý, silný videokontakt. Prvá snímka prišla v čase 13:08:45 z výšky 2210 km. Posielané snímky zatiaľ nemali vyššie rozlíšenie než tie z pozemských ďalekohľadov. Situácia sa ale rýchlo zlepšovala. Všetky kamery nabehli správne, začali svoju intenzívnu činnosť a všetky záznamové zariadenia v Goldstone pracovali. Poslednú snímku vyslala sonda z výšky asi 300 metrov nad mesačným povrchom a boli na nej viditeľné štruktúry s rozmerom zhruba pol metra. Potom rýchlosťou 2,62 km/s narazila do Mesiaca. V riadiacom stredisku prepukli nadšené ovácie. Ranger 7 preniesol na Zem 4308 obrázkov Mesiaca, na tú dobu výbornej kvality. Oblasť dopadu, niekoľko kilometrov vzdialená od plánovaného miesta, dostala na základe toho dodatočný názov Mare Cognitum (Poznané more).
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Štart Rangera 7 s nosnou raketou Atlas-Agena B
-
Kamerový systém sondy
-
Prvá snímka Mesiaca od Rangera 7, prvá snímka Mesiaca americkej sondy vôbec
-
Posledná snímka prijatá zo sondy zhotovená niekoľko sto metrov nad mesačným povrchom
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ranger 7