R-16 (balistická raketa)
R-16 bola sovietska medzikontinentálna balistická raketa, v kóde NATO označovaná ako SS-7 Saddler, v sovietskom výrobnom typovom označení GRAU mala index 8К64. Išlo o druhú operačne použiteľnú sovietsku medzikontinentálnu raketu (po R-7) a prvú, ktorá používala dlhodobo skladovateľné pohonné hmoty.
Raketa bola vyvíjaná od r. 1959 v konštrukčnej kancelárii ОКB-586 pod vedením Michaila Jangeľa, motory pre ňu vyvinul Valentin Petrovič Gluško. Bola dvojstupňová a ako palivo prvýkrát používala dlhodobo skladovateľný, no vysoko toxický asymetrický dimethylhydrazin a ako okysličovadlo kyselinu dusičnú. Celková výška rakety bola 34,3 m, jej priemer bol 3 metre a mohla niesť jadrovú hlavicu do hmotnosti 2175 kg na vzdialenosť 11 000 až 13 000 km.
Pri príprave prvého skúšobného letu rakety došlo v októbri 1960 na odpaľovacej rampe na kozmodróme Bajkonur k obrovskej havárii, pri ktorej zahynuli desiatky inžinierov a vojakov. Ďalšie, už zväčša úspešné testy prebiehali od februára 1961 a v roku 1962 bola raketa prijatá do výzbroje, pričom bolo pre ňu na sovietskom území rozmiestnených až 186 odpaľovacích pozícii, z toho takmer 70 bolo pripravených pre verziu rakety R-16U, ktorá bola modifikovaná pre štart z podzemného raketového sila. Rakety boli vyraďované z výzbroje v rokoch 1976 - 1977.
