Preskočiť na obsah

Proletariát (sociológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Proletariát (člen proletariátu sa nazýva proletár) je v sociológii a príbuzných odboroch termín označujúci buď robotnícku triedu alebo niečo podobné. V tomto význame termín zaviedol Henri de Saint-Simon. Konkrétne definície sú napr.:

° politicko ekonomická trieda bez možnosti zhromažďovať nadhodnotu (kapitál) disponujúca len svojou pracovnou silou (časom, energiou...) v opozícii voči buržoazii (kapitalistom) disponujúcich všetkou nadhodnotou vyprodukovanou v určitej organizacii (firma, trust....)

  • v (ranom) utopickom socializme: skupina ľudí, ktorí nemajú žiadne existenčné záruky, na obživu im slúžia len vlastné ruky a nemôžu sa podieľať na bohatstve spoločnosti[1]
  • v Nemecku v 40. rokoch 19. storočia (v rámci tzv. debaty o pauperizme): označenie tak predindustriálnych más bez vlastníctva, ako aj továrenských robotníkov, ktorých ekonomické a sociálne postavenie určovala priemyselná práca[2]
  • u L. von Steina: ten zo stavov (myslí sa stav ako vrstva) spoločnosti, ktorý nič nevlastní okrem vlastnej pracovnej sily, a ktorý – vybavený korelujúcim vedomím – požaduje od spoločnosti zlepšenie svojho postavenia[2]
  • v marxizme: robotnícka trieda (niekedy vrátane duševne pracujúcich, ktorí nevlastnia výrobné prostriedky) – podrobnosti pozri nižšie
  • hodnotovo zaťažené označenie najúbohejšej triedy v spoločnosti, implikujúce, že jej príslušníci vedú existenciu z ruky do úst a sú vylúčení z účasti na plnom využívaní občianskych výhod; v marxistickom použití sa proletariát stotožňuje s mestskou pracujúcou triedou, nie teda s roľníkmi atď., iní myslitelia však používajú toto slovo širšie, aby zahrnulo všetkých "vydedených".[3]
  • podľa D. Lockwooda: len robotníci spojení s tradičnými priemyslovými lokalitami a so silným triednym uvedomením[4]

Termín sa používa prevažne vo vzťahu k obdobiu do konca 2. svetovej vojny; pre neskoršie obdobie kapitalistických štátov sa používa (aspoň u autorov, pre ktorých tieto termíny splývajú) skôr termín robotnícka trieda alebo modré goliere. Po druhej svetovej vojne sa vyskytol jednak v súvislosti s antikoloniálnou analýzou mimoeurópskych politických hnutí, a jednak v súvislosti s hnutím študentov (okolo 1968) a neomarxizmom v diskusiách o konci "starej" robotníckej triedy a možných nových formách proletariátu. V komunistickom hnutí ale termín celkovo od 20. rokov 20. storočia strácal na význame a bol nahradzovaný termínom robotnícka trieda. V bývalých tzv. socialistických štátoch sa na označenie triedy robotníctva používal len termín robotnícka trieda.[1][2]

Proletariát v marxizme

[upraviť | upraviť zdroj]

V marxizme je proletariát jedna z dvoch základných spoločenských tried. Druhá je buržoázia (kapitalisti).[1]

Termín proletariát sa v marxizme väčšinou používa ako synonymum termínu robotnícka trieda; F. Engels to takto aj výslovne uvádza. V knihe Komunistický manifest sa termín proletariát naopak používa na označenie robotníkov ako triedy o sebe a termín robotnícka trieda sa používa na označenie robotníkov ako triedy pre seba.[1]

Väčšinou sa v marxistickej literatúre uvádza, že proletariát zahŕňa len námezdných manuálne pracujúcich (teda námezdných robotníkov) nevlastniacich výrobné prostriedky a stojacich v protiklade ku kapitalistom (buržoázii), kým "námezdne" pracujúca inteligencia, zamestnanci a podobne tvoria osobitné vrstvy kapitalistickej spoločnosti (tieto "vrstvy" existujú popri základných "triedach" – kapitalisti a proletariát – a popri vedľajších "triedach" – roľníci a statkári) [2][5][6]. Možno sa ale stretnúť aj s mierne všeobecnejšou definíciou (proletariát ako skupina, ktorá nevlastní výrobné prostriedky, a ktorej jediným zdrojom obživy je predaj vlastnej pracovnej sily spoločenskej triede kapitalistov [1]), ktorá prísne vzaté zahŕňa nielen manuálne, ale aj duševne pracujúcich. K. Marx vraj aj výslovne zdôrazňuje, že jeho termín proletariát zahŕňa aj duševne pracujúcich.[7]

Proletariát je podľa marxistov najrevolučnejšia sila modernej spoločnosti. Vzniká spolu s kapitalizmom z vyvlastnených malovýrobcov, zo zbedačených predstaviteľov nižších a stredných vrstiev. V dôsledku vykorisťovania proletariátu sa neustále zhoršujú jeho podmienky, čo podľa marxistov povedie k zvrhnutiu kapitalizmu a nastoleniu diktatúry proletariátu.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f proletariát. In: PETRUSEK, Miloslav a kol. Velký sociologický slovník. Zväzok P – Z. Praha : Karolinum, 1996. ISBN 80-7184-310-5.
  2. a b c d Proletariat. In: BROCKHAUS, Friedrich Arnold. Brockhaus Enzyklopädie in 30 Bänden. [s.l.] : Wissen Media, 2005. ISBN 3765341401. (po nemecky)
  3. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  4. pozri v článku robotnícka trieda
  5. Politická ekonómia – učebnica, 1959, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, str. 85 a nasl.
  6. spoločenské triedy in: Volkov, M. I. et al.: Ekonomický slovník, 1986
  7. Proletariat in: Encyclopaedia of Marxism

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]