Preskočiť na obsah

Phil Lynott

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennej skladbe pozri Phil Lynott (skladba).
Phil Lynott
Phil Lynott v relácii TopPop v roku 1974
Phil Lynott v relácii TopPop v roku 1974
Základné informácie
Rodné meno Philip Parris Lynott
Umelecké mená The Ace with the Bass,[1] Philo, Whynott Lynott,[2] Sergeant Rock[3]
Narodenie 20. august 1949
West Bromwich, Staffordshire, Anglicko
Bydlisko Selly Park (1949 – 1951)
Chorlton-on-Medlock (1951/1952 – 1957)
Crumlin (1957 – 1967)
Clontarf (1967 – 1973)
West Hampstead (1973 – 1978)
Cricklewood (1978 – 1980)
Quarry (apríl 1980 – 1983/1984)
Kew (1980 – 25. december 1985)
Úmrtie 4. január 1986 (36 rokov)
Salisbury, Wiltshire, Anglicko
Alma mater Clogher Road Technical College
Pôsobenie hudobník, spevák, skladateľ, producent, básnik
Žáner Rock, hard rock, blues rock, heavy metal, celtic rock
Hrá na nástrojoch basgitara, spev, gitara
Typ hlasu B1–G♯5 (B1–A♭5) – 3¾ oktávy[4]
Roky pôsob. 1965 – 1985
Manželka Caroline Susan Lynottová, rod. Crowtherová (1980–1984)
Priateľka Carole Stephenová (1965–1968)
Gale Barberová (1970–1977/1978)
Deti Macdaragh Lambe (* 1968)
Sarah Lynottová (* 1978)
Cathleen Lynottová (* 1980)
Rodičia Philomena Lynottová, Cecil Joseph Parris
Súrodenci Jeanette Parris Lynottová (* 1951)
James Arthur Lynott (* 1952)
Súvisiace
články 		Thin Lizzy, The Black Eagles, Kama Sutra, My Father's Moustache, Skid Row, Orphanage, Funky Junction, The Greedies, Rockers, Philip Lynott and the Soul Band, The Crowd, Grand Slam
Vplyv Elvis Presley[5]
Jimi Hendrix[5]
Van Morrison[5]
Tamla Motown
The Mamas & the Papas
Janis Joplinová[6]
Jack Bruce[7]
Brush Shiels[7]

Philip Parris Lynott [vyslov: lajnot[8][9][10]] (* 20. august 1949, West Bromwich, Staffordshire, Anglicko – † 4. január 1986, Salisbury, Wiltshire, Anglicko) bol írsky[pozn 1] spevák, inštrumentalista, skladateľ a zakladajúci člen rockovej formácie Thin Lizzy. Bol známy svojím osobitým brnkadlovým štýlom hry na basgitare a svojím nápaditým prínosom do textov vrátane príbehov z robotníckej triedy a mnohých postáv čerpaných z osobných vplyvov a keltskej kultúry.

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Lynott sa narodil v nemocnici Hallam Hospital vo West Bromwichi a bol pokrstený v kostole svätého Eduarda v Birminghame. Bol synom Írky Philomeny Lynottovej a Guyanca Cecila Josepha Parrisa.[11] Jeho prvým domovom bol Woodville Convent Home[12] na 176 Raddlebarn Road v birminghamskej štvrti Selly Park, ktorý od roku 1943 slúžil ako domov pre slobodné matky. Neskôr sa narodila Lynottova sestra Jeanette (* 1951), v ktorej rodnom liste bol síce uvedený Cecil Parris ako otec, ale v skutočnosti ním bol americký opravár bielej pleti. Krátko nato sa Lynottovi rodičia rozišli a Cecil odišiel žiť k svojmu bratovi Alanovi do Londýna. Lynottova matka si s deťmi prenajala byt na 96 Everton Road v manchesterskej štvrti Corlton-on-Medlock. Tu spoznala amerického vojaka čiernej pleti Jimmyho Angela a páru sa narodil Lynottov nevlastný brat James Arthur (* 1952). Angel jej poskytol základnú otcovskú podporu a čoskoro sa musel vrátiť do Spojených štátov. Na začiatku roka 1953 bola Jeanette daná na adopciu a v roku 1954 ju nasledoval James Arthur.[8][13] Pri Philipovi odolala tlaku dať ho na adopciu[14] a naďalej ho vychovávala. V štvrti Moss Side do roku 1957 navštevoval školu Princess Road Junior School.[8]

V lete 1957,[8] z dôvodu rasizmu a zmiešanej rasy, poslala Lynottova matka Lynotta žiť k jeho starým rodičom, Frankovi a Sarah Lynottovým, do štvrti Crumlin v Dubline. Tu strávil šťastné detstvo, navštevoval školu Scoil Colm CBS a neskôr vyštudoval Clogher Road Technical College (dnes Clogher Road Community College).

Ako šestnásťročný chodil s Carole Stephenovou, ktorej sa v roku 1968 narodil ich syn. Pár sa rozišiel a keďže Carole ešte navštevovala školu, bola nútená odovzdať svoje dieťa[15] adoptívnej rodine Lambeovej.[16] V roku 2003 sa Macdaragh Lambe dozvedel, že Lynott bol jeho biologickým otcom a potvrdila to aj Lynottova matka, Philomena, v novinovom rozhovore v júli 2010.[17]

Lynott mal ambície študovať architektúru, no v roku 1967 sa stal učňom montérom a sústružníkom v zlievarni Tonge and Taggart. Nenávidel toto povolanie a s podporou matky s ním po pár týždňoch skončil.[14]

Kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Lynott sa dostal k hudbe prostredníctvom zbierky nahrávok svojho strýka Timothyho a ovplyvnili ho Tamla Motown a The Mamas & the Papas. V roku 1965 sa ako hlavný spevák pripojil k svojej prvej skupine, The Black Eagles, a hral populárne cover verzie v miestnych kluboch v okolí Dublinu.[18][19] Na Scoil Colm CBS sa kamarátil s Brianom Downeym, ktorého neskôr presvedčili, aby sa pridal ku skupine Liffey Beats.[18]

Lynott potom opustil dom svojej rodiny a presťahoval sa do bytu v Clontarfe, kde sa nakrátko stal členom skupiny Kama Sutra. Práve v tejto skupine sa naučil svoje frontmanské schopnosti a prišiel na to, ako komunikovať s publikom.[18] Na začiatku roka 1968 sa spojil s basgitaristom Brendanom „Brushom“ Shielsom a vytvorili Skid Row. Downeyho nezaujímala Shielsova ponuka stať sa bubeníkom, takže táto pozícia pripadla Noelovi Bridgemanovi.[18] Skupina podpísala zmluvu s Tedom Carrollom, ktorý neskôr spravoval skupinu Thin Lizzy, a odohrala množstvo cover verzií skladieb vrátane „Eight Miles High“, „Hey Jude“ a niekoľko piesní od Jimiho Hendrixa.[18] Pretože Lynott v tomto bode svojej kariéry nehral na žiadny nástroj, namiesto toho manipuloval so svojím hlasom cez echo box počas inštrumentálnych sekcií. Pri vystúpeniach si natieral pod oči leštidlo na topánky, aby na seba upozornil, v čom neskôr pokračoval.[18]

Napriek rastúcemu úspechu, a vydaniu singla „New Faces, Old Places“, sa Shiels začal znepokojovať Lynottovou tendenciou spievať mimo tónu. Potom zistil, že problémom bol Lynottove tonzily, a tak si Lynott vzal zotavovaciu dovolenku. V čase, keď sa zotavil, sa Shiels rozhodol prevziať hlavný spev a zredukovať Skid Row na trojčlennú zostavu. S pocitom viny za to, že efektívne vyhodil jedného zo svojich najlepších priateľov, naučil Lynotta hrať na basgitare, pričom si myslel, že bude ľahšie ho naučiť na nej ako na šesťstrunovej gitare.[18]

Lynott a Downey dali rýchlo dohromady novú skupinu s názvom Orphanage s gitaristom Joeom Stauntonom a basgitaristom Patom Quigleym. Hrali zmes pôvodného materiálu spolu s cover verziami skladieb Boba Dylana, skupiny Free a Jeffa Becka.[18] Lynott sa stále učil hrať na basgitaru a popri speve sa obmedzil na občasnú rytmickú gitaru.[20]

Thin Lizzy

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Thin Lizzy
Lynott v roku 1972

Na prelome rokov 1969 a 1970 v Dubline spoluzakladal skupinu Thin Lizzy. Lynott v skupine pôsobil ako hlavný spevák a basgitarista. Prvý veľký hit skupiny sa volal „Whiskey in the Jar“ a dostali sa s ním po prvýkrát do televízie, konkrétne do britskej relácie Top of the Pops. Medzinárodný úspech mala aj skladba „The Boys Are Back in Town“. Počas turné v Spojených štátoch v lete 1978 sa s vtedajšou koncertnou zostavou skupiny a Hueym Lewisom podieľal na vzniku originálnej nahrávky skladby „Bad Is Bad“, ktorá však oficiálne nikdy nevyšla. Dňa 4. septembra 1983 so skupinou odohral posledný koncert na festivale Monsters of Rock v Norimbergu. V roku 1985 Lynott s Downeym uvažovali o reformácii skupiny, ktorá sa však neuskutočnila.[21]

Poézia

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá básnická kniha Lynotta, Songs for While I’m Away vyšla v roku 1974. Obsahovala 20 básní, ktorými boli všetky texty z piesní Thin Lizzy, okrem jednej s názvom „A Holy Encounter“. Z knihy sa vytlačilo iba 1 000 kópií.[22] V roku 1977 vyšiel druhý zväzok s názvom Philip.[23]

Závislosť na drogách

[upraviť | upraviť zdroj]
Lynott v Osle v roku 1980

Na začiatku roka 1979, po neúspešnom pokuse preraziť v USA[24] a zároveň počas nahrávania albumu Black Rose: A Rock Legend v Paríži, začal so svojím spoluhráčom Scottom Gorhamom, ktorý už mal skúsenosti z Kalifornie,[25] užívať heroín.[24] Začiatkom 80. rokov 20. storočia Lynott pravidelne užíval heroín a kokaín a dostával pravidelné astmatické záchvaty. Dňa 20. augusta 1981 dostal na súde Kingston-upon-Thames Crown Court pokutu 200 libier za prechovávanie kokaínu.[14]

„ „Zvykol som si všímať konkrétne tieto nečestné postavy ... ktoré sa zvykli objavovať v zákulisí. Vedel som, že sú to drogoví díleri, a snažil som sa im zabrániť získať vstupy. [Lynott] povedal ‚To sú moji kamaráti!‘ Ale ja som povedal: ‚Nie, Phil, to nie sú tvoji kamaráti.‘“ “
– manažér turné skupiny Thin Lizzy počas ich posledných koncertných dní Adrian Hopkins[26]

Sólová kariéra a Grand Slam

[upraviť | upraviť zdroj]

Lynotta inšpirovali interpreti ako Jimi Hendrix, Led Zeppelin, či Van Morrison. V roku 1978 začal pracovať na projektoch mimo skupiny Thin Lizzy. Objavil sa v Jeff Wayne's Musical Version of The War of the Worlds, kde naspieval a nahovoril postavu Parsona Nathaniela v skladbe „The Spirit of Man“. Nahrával s množstvom umelcov, vrátane spievania sprievodných vokálov s Bobom Geldofom na EP skupiny Blast Furnace and the Heatwaves s názvom Blue Wave.[27] Dňa 16. novembra 1978 bol v londýnskej Royal Albert Hall jedným z porotcov semifinále 28. ročníku medzinárodnej súťaže krásy Miss World.[28]

Lynott na Pinkpop Festivale v roku 1978

Lynott sa koncom 70. rokov horlivo zaujímal o vznik punk rocku a následne sa spriatelil s rôznymi členmi skupín Sex Pistols, The Damned a Geldofovej skupiny The Boomtown Rats. To ho viedlo k vytvoreniu ad-hoc skupiny známej ako The Greedies (pôvodne The Greedy Bastards, ale upravenej pre verejnú slušnosť). Počas výpadku koncertovania skupiny Thin Lizzy v roku 1978 skupina vystupovala v Londýne, pričom hrala zmes populárnych skladieb od Thin Lizzy a piesní Sex Pistols nahratých po odchode Johna Lydona.[29] V roku 1979 The Greedies nahrali vianočný singel „A Merry Jingle“, na ktorom sa podieľali ostatní členovia skupiny Thin Lizzy, ako aj Steve Jones a Paul Cook zo Sex Pistols. Predchádzajúci rok účinkoval po boku Jonesa a Cooka na debutovom sólovom albume Johnnyho Thundersa So Alone.[30] Lynott sa spriatelil s Midgeom Ureom zo skupiny Rich Kids, ktorý zaskakoval v skupine Thin Lizzy v roku 1979 krátko po nástupe do Ultravox. Lynott presvedčil manažment Thin Lizzy, aby podpísal zmluvu so skupinou Ultravox.[27]

V roku 1980 Lynott vydal svoj prvý sólový album Solo in Soho, o dva roky neskôr vyšiel album The Philip Lynott Album. Začiatkom roka 1983 produkoval a naspieval sprievodné vokály pre rané nahrávky írskej New Wave skupiny Auto Da Fé. V júli až auguste 1983 odohral 14 švédskych koncertov[31] s Brianom Downeym, Johnom Sykesom, Markom Stanwayom a Doishom Nagleom ako The Three Musketeers.[32]

Lynott na Reading Rock Festivale v roku 1983

Po rozpustení skupiny Thin Lizzy Lynott, Royom Woodom, Chasom Hodgesom a Johnom Coghlanom nahrali ako skupina Rockers rokenrolový singel s názvom „We Are the Boys!“. Na začiatku roka 1984 založil projekt Grand Slam. Pri skúšaní v E’ZEE Studios na severe Londýna si koncom mája vyslúžil titul Sergeant Rock, čo je odkaz na jeho takmer suverénnu prísnosť a oddanosť drilu pri skúšaní namiesto pochodových čižmičiek a lesklých gombíkov na tunike.[3] Skupina odohrala svoj posledný koncert 7. decembra 1984 v The Royal Standard vo Walthamstowe a krátko nato skončila.

V roku 1985 Lynott zaznamenal konečný úspech v rebríčkoch so skladbou „Out in the Fields“, na ktorej spolupracoval s Moorom a tiež nahral nejaký materiál s Archerom, Lewisom a členmi the News, ktorý však nevyšiel.[33]. V júli 1985 vydražil svoju basgitaru v sprievodnom programe festivalu Live Aid televízie RTÉ.[21] Niekoľko týždňov pred smrťou vyšiel jeho posledný singel „Nineteen“ a zúčastnil sa posledných rozhovorov, kde zverejnil svoje možné plány pre blízku budúcnosť, ako viac práce s Moorom a dokonca aj možnosť reformovania skupiny Thin Lizzy, o čom predtým súkromne diskutoval s Gorhamom.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Od svojich 21. narodenín partnersky spolužil[16] s o dva roky mladšou[8][34] novinárkou[35] Gale Barberovou z Belfastu.[35] Na oslave podľa jej slov vyzeral osamelo, hoci bol predtým v spoločnosti štyroch žien.[16] V roku 1973 sa pár presťahoval do bytu vo Wellback Mansions a v roku 1976 do dvojspálňového bytu v Embassy House v londýnskej štvrti West Hampstead.[36]

Koncom 70. rokov 20. storočia sa delil o dom s waleským fotografom Chalkiem Daviesom na Anson Road v londýnskej štvrti Cricklewood[37] neďaleko Gladstone Parku. V dome často trávili čas ľudia z miestnej punkovej komunity ako Steve Jones, Paul Cook, Bob Geldof, Bebe Buellová, Sid Vicious a Nancy Spungenová. V roku 1978 tu tiež vznikla známa fotografia Sida a Nancy na toalete.[38]

Dňa 14. februára 1980 sa oženil s Caroline Susan Crowtherovou, dcérou britského komika Leslieho Crowthera, s ktorou mal dcéry Sarah (* 1978) a Cathleen (* 1980).[39] Spoznal ju, keď koncom 70. rokov pracovala pre Tonyho Brainsbyho. Po narodení Cathleen sa prisťahovali do sídla Glen Corr v townlande Quarry dublinskej štvrti Howth. Tu choval aj svojho nemeckého ovčiaka Gnashera,[8] ktorému dal meno podľa postavy z obľúbeného britského komiksového stripu Dennis the Menace and Gnasher.[40] Neskôr sa Lynott začal častejšie zdržiavať v sídle Pagoda House na 184 Kew Road v Kew. V roku 1983 sa s manželkou odlúčili kvôli jeho pretrvávajúcej závislosti na drogách. V roku 1984 sa rozišli a Caroline si so sebou vzala aj ich dve dcéry.[41]

Hoci sa Lynott prirovnával k pinte Guinnessu, bol milovníkom piva Smithwick's.[42][43] Jeho priateľ Jim Fitzpatrick uviedol, že jeho najobľúbenejším jedlom bol hovädzí Stroganov.[44]

Okrem iného bol fanúšikom futbalového klubu Manchester United FC. Jeho dobrým priateľom bol futbalista klubu Manchester United a Severného Írska George Best,[45] ktorému venoval aj skladbu „For Those Who Love to Live“ z albumu Fighting.[46] Dvojica sa pravidelne stretávala v hoteli Clifton Grange. Lynott sa neskôr stal akcionárom klubu.[47]

Syrový incident

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas turné skupiny Thin Lizzy po Spojenom kráľovstve v roku 1983 bývali v dome Lynotta v Kew aj klávesista Darren Wharton, osobný asistent a šofér Gus Curtis a taktiež gitarista John Sykes. V jedno ráno bolo počuť z kuchyne domu Lynottov krik: „Gus, Dar, John, ihneď poďte po týchto schodoch dole!“ Nahnevaný Lynott stál v župane pred chladničkou s kúskom nahryznutého čedaru v ruke hovoriac: „Kto nahryzol môj sk*rvený syr?“ V chladničke sa nachádzala už len jeho súkromná fľaša vodky. Keďže sa nikto nepriznal, Lynott sa rozhodol, že každý z nich doň musí zahryznúť, aby zistil, kto z nich má krivý predný zub, ktorý si všimol v odtlačku. Toto dokazovanie usvedčilo Gusa Curtisa, ktorý do čedaru zahryzol ako posledný.[48]

Smrť

[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodný hrob Phila Lynotta v roku 2007
Hrob Phila a Philomeny Lynottových v roku 2024

Na Prvý sviatok vianočný 1985, vo svojom dome v Kew, Lynott upadol po predávkovaní heroínom s vážnou infekciou obličiek a pečene do bezvedomia. V tom čase sa v dome nachádzali jeho dve dcéry, Sarah a Cathleen.[49] V bezvedomí ho tam našla až matka Philomena a zavolala jeho odcudzenej manželke Caroline. Potom, čo ho Caroline, ktorá žila v meste Bath, odviezla na drogovú kliniku do Clouds House v East Knoyle, blízko Shaftesbury, lekári odporučili prevoz na jednotku intenzívnej starostlivosti do salisburskej nemocnice. Tu mu diagnostikovali sepsu.[19] Aj keď sa spamätal natoľko, že sa mohol porozprávať so svojou matkou, na začiatku nového roka sa jeho stav zhoršil a musel ísť na ventiláciu.[50] Dňa 4. januára 1986 dopoludnia zomrel vo veku 36 rokov na zlyhanie srdca a zápal pľúc[19] po ôsmich dňoch strávených v kóme.[51]

Lynottov pohreb sa konal 9. januára 1986 v Kostole svätej Alžbety v Richmonde a zúčastnila sa ho väčšina bývalých členov Thin Lizzy, po ktorom 11. januára nasledovala druhá bohoslužba vo farskom kostole v Howth. Lynott je pochovaný na St. Fintan's Lawn Cemetery v Sutton North.

Pocta umelcovi

[upraviť | upraviť zdroj]
„ „Stále každý jeden deň počúvam jeho hudbu... idem k nemu a lejem vodu na jeho náhrobný kameň... Potom, keď odchádzam, kopnem ho... za to, že mi zlomil srdce.“ “
– Philomena Lynottová[52]

Bývalí spoluhráči Lynotta z Thin Lizzy na jeho počesť usporiadali koncert v Dubline, ktorý sa konal 17. mája 1986. Lynottove party spieval Bob Geldof. Každoročne sa od roku 1987 do roku 2023 počas výročia jeho smrti organizoval festival s názvom Vibe for Philo. Organizoval ho Lynottov priateľ Smiley Bolger. Na festivale vystupovalo množstvo hudobníkov, vrátane tribute kapiel Thin Lizzy a príležitostne aj bývalých členov skupiny Thin Lizzy.

V roku 1997, jedenásť rokov po Lynottovej smrti, boli obe jeho básnické knihy zlúčené do jedného zväzku, opäť s názvom Songs for While I’m Away. Toto vydanie obsahovalo ilustrácie Tima Bootha a Jima Fitzpatricka a pôvodné úvody od Petra Fallona a Johna Peela.[22]

Socha Lynotta pri bare Bruxelles na Harry Street v Dubline

Dňa 19. augusta 2005 odhalili Lynottovi na Harry Street, pri jeho obľúbenej ulici Grafton Street, v Dubline sochu. Autorom sochy je Paul Daly.[53] O deň neskôr sa na jeho počesť uskutočnil koncert, na ktorom vystúpil okrem iných aj jeho niekdajší spoluhráč Gary Moore.

Dňa 17. decembra 2020 na dome, ktorý sa nachádza na ulici Leighlin Road v dublinskej štvrti Crumlin a kde Lynott v detstve žil, na jeho počesť odhalili plaketu dublinskej mestskej rady. Odhalenia sa zúčastnili Niall Stokes (autor publikácie Phil Lynott: Still in Love with You), Cllr. Vincent Jackson, Peter Lynott (Lynottov strýko), Emer Reynoldsová (režisérka filmu Phil Lynott: Songs for While I’m Away) a súčasní majitelia domu Donna O'Reillyová a Don Sweeney.[54]

Dokumentárny film Phil Lynott: Songs for While I’m Away obsahujúci rozhovory s ľuďmi, ktorí Lynotta poznali a spolupracovali s ním, a niektorými z jeho obdivovateľov, ako je napríklad Adam Clayton zo skupiny U2, vyšiel v roku 2020.[55]

Busta Lynotta vo West Bromwichi

Na počesť nedožitých 72. narodenín Lynotta bola v rodnom meste speváka, West Bromwichi, odhalená jeho busta. Autorom busty je Luke Perry.[56]

Hudobný štýl a vybavenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Lynottova Fender Precision Bass so zrkadlovým pickguardom

Po odchode zo skupiny Skid Row si Lynott zaobstaral svoju prvú basgitaru od Roberta Ballagha a Brush Shiels mu dával lekcie hry na basgitare.[57] Keď začal pôsobiť v skupine Thin Lizzy, kúpil si basgitaru Fender Jazz Bass od Brusha Shielsa.[8] Na začiatku kariéry skupiny používal Ampeg Dan Armstrong Lucide Bass,[58] vrátane dvojitého zosilňovača Rickenbacker.[59] Jeho signatúrnym nástrojom bola čierna basgitara Fender Precision Bass vybavená zrkadlovým pickguardom, ktorý často používal na pódiu a vo videách.[8] V neskoršej etape kariéry Thin Lizzy a neskôr používal basgitaru Ibanez Roadster RS900.[60] Keď pôsobil v superskupine The Greedies vystupoval s basgitarou Yamaha BB1024X.[58]

Pri hre na basgitaru vždy používal útočný štýl s brnkadlom, pričom uprednostňoval osminové noty alebo trioly. Jeho basové linky boli počuť v popredí a na vrchu taktu, čo signalizovalo „postrčovací“ akord zahraný mierne pred prvým úderom nasledujúceho taktu.[61]

Lynott napísal väčšinu textov skupiny Thin Lizzy a často ich spresňoval až do poslednej minúty, keď boli vokály pripravené na nahrávanie.[20] Predstavil v nich rôzne témy a postavy, ktoré čerpal z keltského dedičstva írskej histórie.

Spevácky štýl Lynotta vyčlenuje z hard rockových hudobníkov so zdanlivo ležérnym zmyslom pre nekonvenčné frázy „bližšie k folku alebo džezu“.[8]

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Sólová kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncertné albumy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Live in Sweden 1983 (2001)

EP

[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Yellow Pearl (2010)

Single

[upraviť | upraviť zdroj]

Thin Lizzy

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Thin Lizzy#Diskografia

Štúdiové albumy

[upraviť | upraviť zdroj]

The Greedies

[upraviť | upraviť zdroj]

Rockers

[upraviť | upraviť zdroj]

The Crowd

[upraviť | upraviť zdroj]
  • „You'll Never Walk Alone“ / „Messages“ (1985)

Výber oficiálne nezverejnených skladieb[62]

[upraviť | upraviť zdroj]

Sólová kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Thin Lizzy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • „Belfast Friend“ (1970)
  • „Into the Fire“ (1970)
  • „Sorry Woman“ (1970)
  • „Christmas Song“ (1974–75)
  • „Talking“ (1977)
  • „Bad Is Bad“ (feat. Huey Lewis; 1978)
  • „Blue Parris“ (1979–80)
  • „The Story of My Life“ (1981)

Publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Thin Lizzy's Phil Lynott: The ace with the bass [online]. NZ Herald, 2022-08-21. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Phil Lynott - Facts, Bio, Favorites, Info, Family [online]. Sticky Facts, 2018-03-18, [cit. 2022-08-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ a b PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9. S. 237.
  4. ↑ Phil Lynott | The Range Planet [online]. therangeplanet.proboards.com, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c SIMPSON, George. Phil Lynott: Thin Lizzy legend's musical influences ‘The love child of Elvis and Hendrix’ [online]. Express.co.uk, 2020-10-28, [cit. 2021-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ VENTUREYRA, Scott. Phil Lynott in retrospect & the extraordinary Jubilee of Mercy: from tragedy to Christian hope « Catholic Insight [online]. Catholic Insight, 2016-01-07, [cit. 2023-01-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ a b DISC GUIDE TO YOUNG BRITISH ROCK: Thin Lizzy. Disc, 1973-03-10, s. 7.
  8. ↑ a b c d e f g h i THOMSON, Graeme. Cowboy Song: The Authorised Biography of Philip Lynott. Hachette UK, 2016. ISBN 978-1-472-12106-6.
  9. ↑ FREYNE, Patrick. Phil Lynott: ‘I didn’t know how shy he was, how awkward, and scared of rejection’ [online]. The Irish Times, [cit. 2021-12-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ BERESFORD, Jack. It turns out everyone has been pronouncing Phil Lynott’s name wrong this entire time [online]. The Irish Post, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
  11. ↑ Cecil Joseph Parris (1925-2012) | WikiTree FREE Family Tree [online]. www.wikitree.com, [cit. 2023-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ BBC. Phil Lynott remembered [online]. www.bbc.co.uk, [cit. 2024-06-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ KEEVINS, Barry. Phil Lynott's lost family [online]. Express.co.uk, 2009-08-23, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ a b c Black History Month: Phil Lynott [online]. Royal Irish Academy, 2020-10-27, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online. Archivované 2021-11-30 z originálu. (po írskogaelsky; írsky)
  15. ↑ Phil Lynott's secret son -- 'nothing left to do but run away and marry' [online]. independent, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ a b c The Rise and Fall of a Rock Warrior. The Irish Mail on Sunday, 2016-02-21. Dostupné online.
  17. ↑ Lynott son's joy as Phil's family recognise him [online]. independent, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ a b c d e f g h PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9.
  19. ↑ a b c 1986: Thin Lizzy star dies. BBC, 1986-01-04. Dostupné online [cit. 2021-09-23]. (po anglicky)
  20. ↑ a b BYRNE, Alan. Philip Lynott: Renegade of Thin Lizzy. Mentor Books, 2012. ISBN 978-1-906-62388-3.
  21. ↑ a b Why a "betrayed" Phil Lynott wasn't invited to play Live Aid [online]. faroutmagazine.co.uk, 2023-10-08, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ a b LYNOTT, Philip. Songs for While I'm Away. [s.l.] : Boxtree, 1997. ISBN 978-0-752-20389-8.
  23. ↑ WARDLAW, Mark. 10 Things, You Don't Know About Thin Lizzy's Phil Lynott. Classic Rock Magazine, 20. august 2011. Dostupné online [cit. 2021-12-01].
  24. ↑ a b Thin Lizzy - Black Rose (1979) | Dinosaur Rock Guitar [online]. www.dinosaurrockguitar.com, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.
  25. ↑ Thin Lizzy members on the band’s rise and fall: ‘Heroin was the worst mistake we made’ [online]. The Irish Times, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. ↑ PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9. S. 228.
  27. ↑ a b PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9. S. 186-187.
  28. ↑ Miss World 1978 [online]. 2020-05-04, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. ↑ PRATO, Greg. The Greedies – Music biography [online]. AllMusic, [cit. 2012-12-20]. Dostupné online.
  30. ↑ BYRNE, Alan. Philip Lynott: Renegade of Thin Lizzy. Mentor Books, 2012. ISBN 978-1-906-62388-3. S. 79.
  31. ↑ GLICKO, Glenn; ERSSON. Idag får ni möta Jalle Sävqvist som endast var 19 år när han besökte sin stora idol Phil Lynott [online]. 2016-12-17, [cit. 2023-05-14]. Dostupné online. (po švédsky)
  32. ↑ The History of Philip Lynott, Thin Lizzy, GRAND SLAM, Three Musketeers and so much more... [online]. www.trcjt.ca, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  33. ↑ Farewell, Phil. Sounds, 11. január 1986. S. 6
  34. ↑ WALL, Mick. Birth of a legend: The true story of Phil Lynott's early years [online]. loudersound, 2021-08-31, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ a b BARON, Alexander. Look What The Wind Blew In by Thin Lizzy [online]. Songfacts, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.
  36. ↑ WEINDLING, Dick; HISTORY, Marianne Colloms / /7 Comments/in; MUSIC. West Hampstead Life | Musicians in West Hampstead and Kilburn – part two [online]. [Cit. 2023-05-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. ↑ Sid and Nancy [online]. Chalkie Davies, [cit. 2022-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ ŠOTOLA, Zdeněk. Thin Lizzy Story – Příběh rockové hvězdy. Karviná : Hudební e-Knihkupectví, 2017. ISBN 9788027023943. S. 151. (po česky)
  39. ↑ Phil Lynott’s girls 'proud' to be his kids as they open up about childhood [online]. The Irish Sun, 2019-12-01, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
  40. ↑ New Phil Lynott film reveals his childhood growing up in Crumlin with 'brother' Peter [online]. sundayworld, [cit. 2022-05-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. ↑ The tragic end of Thin Lizzy’s Phil Lynott - Far Out Magazine [online]. faroutmagazine.co.uk, 2021-01-04, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ BOYS, Callan. Seven things you might not know about Guinness [online]. Good Food, 2018-03-16, [cit. 2021-12-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  43. ↑ SONGFACTS. Thin Lizzy Artistfacts [online]. www.songfacts.com, [cit. 2021-12-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ JIM FITZPATRICK GALLERY. THIS FREE SIGNED, EMBOSSED, A4 PRINT WITH EVERY ORDER. FOR THE ENTIRE MONTH OF MAY ! ORDER DIRECT from here: www.jimfitzpatrick.com Time to get some of my own favourite but much lesser known artworks out there. Free print of this one with every order for the month of May. This print is 'The Wizard' and was done as a personal piece for my close friend, Thin Lizzy frontman, Philip Lynott, for the record companys special edition 'Rock Cookbook' for their clients and label bands. Philip choose Beef Stroganoff as his fav menu dish and I used my talents to produce this offbeat work. It was fun too, I even got to learn how to do marbling for this work. Messy but beautiful. #ThinLizzy #thinlizzyfanclubworldwide #philiplynott #jimfitzpatrick [online]. Facebook, 2023-05-02, [cit. 2023-07-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ The connection between Phil Lynott and George Best [online]. faroutmagazine.co.uk, 2022-01-08, [cit. 2023-12-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. ↑ For Those Who Love To Live by Thin Lizzy [online]. Songfacts, [cit. 2023-12-26]. Dostupné online.
  47. ↑ TAYLOR, Paul. Phil Lynott's mother recalls exciting days in Manchester [online]. Manchester Evening News, 2011-02-28, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ BARTON, Geoff; DOME, Malcolm; KENDALL, Jo. Todgers, Jukeboxes and Greedy Bastards: Friends Of Phil Spill! #2 [online]. louder, 2015-12-31, [cit. 2024-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. ↑ UPDATED, Philip Wildinglast. Mr Lonely Heart: the tragic death of Thin Lizzy's Phil Lynott [online]. louder, 2019-09-30, [cit. 2023-12-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ PUTTERFORD, Mark. Phil Lynott: The Rocker. [s.l.] : Castle Communications, 1994. ISBN 1-898141-50-9.
  51. ↑ 4th Jan 1986, Irish singer, songwriter and bassist Phil Lynott of Thin Lizzy died of heart failure and pneumonia after being in a coma for eight days following a drug overdose. [online]. 188 Classic Rock, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online. (po francúzsky)
  52. ↑ TAYLOR, Richie. Lynott’s mum gives son’s grave a kicking [online]. Irish Examiner, 2012-10-11, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. ↑ SMITH, Sarah. Sculpting Irishness: a discussion of Dublin's commemorative statues of Oscar Wilde and Phil Lynott. Sculpture Journal, roč. 21, čís. 1, s. 71–82. Dostupné online [cit. 2021-01-08]. ISSN 1366-2724. (po anglicky)
  54. ↑ NEWSDESK, The Hot Press. Plaque in Honour of Philip Lynott Unveiled at His Family Home at Leighlin Road, Crumlin [online]. Hotpress, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  55. ↑ BRADSHAW, Peter. Phil Lynott: Songs for While I'm Away review – diverting glimpse of Thin Lizzy's poet star. The Guardian, 29. október 2020. Dostupné online [cit. 2021-12-01].
  56. ↑ GALLAGHER, Alex. Phil Lynott statue unveiled in late Thin Lizzy frontman's birthplace [online]. 2021-08-25, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. ↑ Irish Rock Discography: Orphanage [online]. www.irishrock.org, [cit. 2022-01-24]. Dostupné online.
  58. ↑ a b Phil Lynott | Equipboard [online]. equipboard.com, [cit. 2022-02-16]. Dostupné online.
  59. ↑ BROWN, Jake. Behind the Boards: The Making of Rock 'n' Roll's Greatest Records Revealed. Hal Leonard Corporation, 2012, s. 282. ISBN 978-1-480-32976-8.
  60. ↑ Private Collection - Bass Odyssey - Guitar and Bass | The Guitar Magazine [online]. web.archive.org, 2018-02-12, [cit. 2021-08-20]. Dostupné online. Archivované 2018-02-12 z originálu.
  61. ↑ FRIDAY, Ryan Madora; MAY 1ST; 2015. Bass Players to Know: Phil Lynott [online]. 2015-05-01, [cit. 2021-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  62. ↑ Rare songs that Philip Lynott have been involved with. Thin Lizzy Guide made by Peter Nielsen [online]. www.thinlizzyguide.com, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Napriek tomu, že sa narodil v Anglicku, sa vždy považoval za Íra.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Phil Lynott

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Phil_Lynott&oldid=7929872“