Osman I.

	Osman I.; عثمان غازى
	1. sultán Osmanskej ríše
Panovanie
Dynastia	Osmanská dynastia
Panovanie	1299 – 1326
Nástupca	Orhan I.
Biografické údaje
Narodenie	okolo 1258; Rumský sultanát
Úmrtie	niekedy v 1326 (67 – 68 rokov); Bursa, Osmanská ríša
Rodina
Manželka	Rabia Bala Malhun Hatun
Potomstvo	Alaeddin Paša; Orhan I.; Çoban Bej; Melik Bej; Hamid Bej; Pazarlu Bej; Fatma
Otec	Ertuğrul
Odkazy
	Osman I.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Osman I. alebo Osmán Gází (osm. tur. عثمان غازى, ʿOsmān Ġāzī, mod. tur. Birinci Osman / Osman Gazi; *cca. 1258, Rumský sultanát – † cca. 1326, Bursa, Osmanská ríša) bol vodcom osmanských Turkov a zakladateľom Osmanskej dynastie. Dynastia nesúca jeho meno neskôr založila a vládla rodiacej sa Osmanskej ríši (najprv známej ako Osmanský bejlik alebo emirát). Tento štát, hoci počas Osmanovho života bol iba malým kniežatstvom, sa po jeho smrti transformoval na svetovú ríšu. Táto ríša existovala až do roku 1922.

Kvôli nedostatku historických zdrojov pochádzajúcich z jeho života, prežilo len veľmi málo faktických informácií o Osmanovi. Z obdobia Osmanovej vlády neprežil ani jeden písomný turecký zdroj. Z tohto dôvodu považujú historici za veľmi náročné rozlišovať medzi skutočnosťou a mýtom v mnohých príbehoch o ňom.^[1]

Podľa neskoršieho osmanského tradovania boli Osmanovi predkovia potomkovia kayıského kmeňa Oghuzských Turkov. Osmanské kniežatstvo bolo iba jedným z mnohých anatolských bejlikov, ktoré sa objavili v druhej polovici trinásteho storočia. Nachádzalo sa v regióne Bitýnia na severe Malej Ázie poblíž zraniteľnej Byzantskej ríše, ktorú Osmanovi potomkovia neskôr dobyli.^[1]

Osmanovo meno

Niektorí vedci tvrdili, že Osmanovo pôvodné meno bolo turecké, pravdepodobne Atman alebo Ataman, a až neskôr sa zmenilo na Osman, ktoré je arabského pôvodu. Najstaršie byzantské zdroje, vrátane Osmanovho rovesníka Geórgia Pachymera, hláskujú jeho meno ako Ατουμάν (Atouman) alebo Ατμάν (Atman), zatiaľ čo grécke zdroje pravidelne vykresľujú arabskú podobu Uthman a tureckú verziu O(x)man s x ako θ (th), τθ (tth) alebo τσ (ts). Raný arabský zdroj, ktorý sa o ňom zmienil, v jednom prípade píše ط (t) namiesto ث (th). Osman tak možno prijal neskôr v živote prestížnejšie moslimské meno.^[1] Slovenská podoba mena je Osman.^[2]

Počiatky Osmanskej ríše

Presný dátum Osmanovho narodenia nie je známy a o jeho ranom živote sa vie len veľmi málo. Narodil sa pravdepodobne okolo polovice trinásteho storočia, pravdepodobne v roku 1254/1255, čo je dátum daný osmanským historikom šestnásteho storočia Kemalpaşazadem.^[3] Podľa osmanského tradovania viedol Osmanov otec Ertuğrul kmeň Kayı zo strednej Ázie do Anatólie, keď utekal pred útokom Mongolov. V Malej Ázii mal sľúbiť vernosť sultánovi Rumského sultanátu, ktorý mu udelil nadvládu nad mestom Söğüt na byzantskej hranici.^[4] Toto spojenie medzi Ertuğrulom a Seldžukmi však bolo vynájdené súdnymi kronikármi o storočia neskôr, a skutočný pôvod Osmanov tak zostáva nejasný. Osman sa stal náčelníkom alebo bejom po smrti jeho otca približne okolo roku 1280.^[4]O Osmanových počiatočných aktivitách nie je nič známe, až na to, že ovládal región okolo mesta Söğüt, odkiaľ neskôr začal útočiť na susednú Byzantskú ríšu. Prvou údajnou udalosťou v Osmanovom živote je bitka pri Bafeu v roku 1301 alebo 1302, v ktorej porazil byzantské vojsko.^[5]

Zdá sa, že Osman sledoval stratégiu rozširovania svojich území smerom na Byzantskú ríšu, pričom sa vyhýbal konfliktom so svojimi silnejšími tureckými susedmi. Podľa Shawa boli tieto výboje vedené proti miestnym byzantským šľachticom, z ktorých niektorí boli porazení v bitke, iní boli pokojne pohltení kúpnymi alebo manželskými zmluvami a podobne.^[4] Krátko pred Osmanovou smrťou bola jeho synom a následníkom Orhanom dobytá aj Bursa, ktorá sa následne na istý čas stala hlavným mestom štátu.^[6]

Osmanov Sen

Osman I. mal blízky vzťah s miestnym náboženským vodcom dervišov menom Šejkom Edebalim, ktorého dcéru si vzal za ženu. Medzi neskoršími osmanskými spisovateľmi sa objavil príbeh, ktorý vysvetlil vzťah medzi oboma mužmi, v ktorom mal Osman sen, keď zostal v Šejkovom dome. Príbeh sa objavuje v kronike Aškšazade z konca 15. storočia takto:^[7]

Videl, že z pŕs svätého muža povstal mesiac a prišiel sa potopiť do jeho vlastných pŕs. Z jeho pupku potom vyrastal strom, ktorý bol kompasom pre celý svet. V tieni tohto stromu boli hory a potoky tiekli z úpätia každej hory. Niektorí ľudia z týchto tečúcich vôd pili, iní zalievali záhrady, zatiaľ čo iní budovali fontány. Keď sa Osman prebudil, rozprával tento príbeh svätému mužovi, ktorý povedal: „Osman, syn môj, blahoželám Ti, lebo Boh ti dal ríšsky úrad a tvoji potomkovia a moja dcéra Malhun bude tvojou ženou."

Sen sa stal dôležitým základným mýtom a legitimizačným nástrojom vlády osmanských sultánov, ktorým mal dať autoritu nad zemou samotný Boh. Príbeh vo sne mohol taktiež slúžiť ako forma kompaktnosti: rovnako ako Boh sľúbil, že poskytne Osmanovi a jeho potomkom suverenitu, bolo tiež implicitne to, že bolo povinnosťou Osmana poskytnúť svojim poddaným prosperitu.^[1]

Osmanova šabľa

Osmanova šabľa (turecky: Taklid-i Seyf) bola významná šabľa a symbol štátu, používaná pri korunováciách nových sultánov. Táto praktika bola po prvýkrát prevedená, keď Osman získal túto šabľu od svojho svokra Šejka Edebaliho. Opásanie sa Osmanovou šabľou bola dôležitá udalosť, ktorá prebiehala dva týždne po tom, čo sultán získal trón. Dnes je uložená v komplexe hrobiek v Eyüpe v Istanbule. Získanie tohto emblému pre sultána bolo veľmi symbolické; ukazuje, že získanie tejto pozície prebehlo vojenským spôsobom. Šabľu sultánovi vždy predával guvernér provincie Konya, ktorý pri tejto príležitosti prišiel do Konštantínopola.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Osman I.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d DURSTELER, Eric; KAFADAR, Cemal. Between Two Worlds: The Construction of the Ottoman State.. Sixteenth Century Journal, 1997, roč. 28, čís. 2, s. 93, 122, 124. ISSN 0361-0160.
↑ Osman [online]. slovnik.juls.savba.sk, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online.
↑ MURPHEY, RHOADS. Exploring Ottoman sovereignty : tradition, image and practice in the Ottoman imperial household, 1400 – 1800. London : Continuum, 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-4411-4143-9.
↑ ^a ^b ^c SHAW, Stanford J. History of the Ottoman Empire and modern Turkey. Cambridge : Cambridge University Press, 1976 – 1977. Dostupné online. ISBN 0-521-21280-4.
↑ IMBER, Colin. The Ottoman Empire, 1300 – 1650. London : Macmillan Education UK, 2009. ISBN 978-0-230-57451-9. S. 324 – 331.
↑ OSMAN I In: Historical Dictionary of Ottoman Empire. Ed. Selcuk Aksin Somel. Zväzok 7=. New York : Scarecrow Press, 2003. (Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras.) ISBN 0810843323, 978-0810843325. S. 219.
↑ LINDNER, Rudi Paul. Nomads and Ottomans in Medieval Anatolia. [s.l.] : Research Institute for Inner Asian Studies, Indiana University, Bloomington, 1960. 167 s. ISBN 978-0-933070-12-7. S. 37. (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Osman I na anglickej Wikipédii.

Vladárske tituly
Osman I. Osmanská dynastia Narodenie: Neznáme Úmrtie: 1326
Predchodca Založenie Dynastie	Sultán Osmanskej ríše (Bej) 1299 – 1326	Nástupca Orhan I.

[:1-1] DURSTELER, Eric; KAFADAR, Cemal. Between Two Worlds: The Construction of the Ottoman State.. Sixteenth Century Journal, 1997, roč. 28, čís. 2, s. 93, 122, 124. ISSN 0361-0160.

[2] Osman [online]. slovnik.juls.savba.sk, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online.

[3] MURPHEY, RHOADS. Exploring Ottoman sovereignty : tradition, image and practice in the Ottoman imperial household, 1400 – 1800. London : Continuum, 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-4411-4143-9.

[:0-4] SHAW, Stanford J. History of the Ottoman Empire and modern Turkey. Cambridge : Cambridge University Press, 1976 – 1977. Dostupné online. ISBN 0-521-21280-4.

[5] IMBER, Colin. The Ottoman Empire, 1300 – 1650. London : Macmillan Education UK, 2009. ISBN 978-0-230-57451-9. S. 324 – 331.

[:2-6] OSMAN I In: Historical Dictionary of Ottoman Empire. Ed. Selcuk Aksin Somel. Zväzok 7=. New York : Scarecrow Press, 2003. (Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras.) ISBN 0810843323, 978-0810843325. S. 219.

[7] LINDNER, Rudi Paul. Nomads and Ottomans in Medieval Anatolia. [s.l.] : Research Institute for Inner Asian Studies, Indiana University, Bloomington, 1960. 167 s. ISBN 978-0-933070-12-7. S. 37. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]