Oscar Wilde
| Oscar Wilde | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 16. október 1854 |
| Dublin, Spojené kráľovstvo | |
| Úmrtie | 30. november 1900 (46 rokov) |
| Paríž, Francúzsko | |
| Národnosť | írska |
| Dielo | |
| Žánre | dramatik, novelista, básnik |
| Obdobie | Viktoriánska éra |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Oscar Wilde na cmgww.com | |
| Projekt Guttenberg | Oscar Wilde (plné texty diel autora) |
 | Oscar Wilde (multimediálne súbory na commons) |
Oscar Wilde, celým menom Oscar Fingal O'Flahertie Wills Wilde (* 16. október 1854, Dublin, Írsko – † 30. november 1900, Paríž, Francúzsko), bol írsky dramatik, prozaik a básnik. Písal hlavne divadelné hry a je autorom jedného románu Portrét Doriana Graya. Z divadelných hier napísal napríklad Vejár Lady Windermerovej a Ideálny manžel. Je autorom obrovského množstva aforizmov.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Wildeovi rodičia boli úspešní dublinskí intelektuáli a ich syn tiež čoskoro prejavil svoju inteligenciu plynulou francúzštinou a nemčinou. Na univerzite Wilde čítal rímsku a grécku históriu a filozofiu a sám je známy svojou angažovanosťou pre filozofiu estetizmu, pri ktorej zrode stáli dvaja z jeho tútorov, Walter Pater a John Ruskin. Zaujímal sa o rímskokatolícku cirkev, na ktorú na smrteľnej posteli konvertoval. Po univerzite sa Wilde presťahoval do Londýna, kde sa dostal do exkluzívnych kultúrnych a spoločenských kruhov. Ako predstaviteľ estetizmu sa podieľal na niekoľkých literárnych aktivitách: publikoval zbierku básní, prednášal v USA a Kanade, neskôr sa vrátil do Londýna, kde pôsobil ako žurnalista. Vďaka svojmu uštipačnému humoru, farebnému oblečeniu a zdobenému vyjadrovaniu sa Wilde stal jednou z najznámejších osobností svojej doby.
Začiatkom 80. rokov 19. storočia dotiahol svoje myšlienky o nadvláde umenia k dokonalosti v sérií dialógov a esejí. Témy úpadku, dvojakosti a krásy začlenil do svojej novely Portrét Doriana Graya (1890). Estetické detaily skombinované s väčšími sociálnymi problémami predstavil Wilde v dráme Salome (1891), ktorú napísal v Paríži, ale bola zamietnutá. To ale Wildea neodradilo a začiatkom 1890. rokov napísal štyri spoločenské komédie, ktoré z neho spravili jedného z najúspešnejších scenáristov neskorého viktoriánskeho obdobia v Londýne.
V časoch svojej najväčšej popularity a úspechu, zatiaľ čo sa jeho majstrovské dielo, Aké dôležité je mať Filipa (1895), stále hralo v Londýne, zažaloval Wilde otca svojho milenca, lorda Alfreda Douglasa, za nactiutŕhanie. Po sérií súdnych procesov bol Wilde odsúdený za "obscénnosť", spolu s ďalšími mužmi, na 2 roky väzenia, pripútaný k tvrdej práci. Vo väzení napísal De Profundis (napísané v roku 1897, vydané v roku 1905), dlhý list, ktorý opisuje jeho duchovnú cestu počas súdnych procesov. Po prepustení z väzenia okamžite odcestoval z krajiny do Francúzska a do Británie ani Írska sa už nikdy nevrátil. Tu napísal svoje posledné dielo, Balada o žalári v Readingu (1898), dlhú báseň opisujúcu krutý väzenský život. Zomrel v biede vo veku 46 rokov v Paríži.
Oscar Wilde sa s literatúrou stretával od útleho detstva. Jeho matka písala poéziu pod pseudonymom Speranza. Spisovateľom bol aj jej strýko Charles Maturin. Wilde prejavil nadanie pomerne skoro. Už ako 17-ročný získal štipendium na Trinity College v Dubline. Dokázal sa tam presadiť natoľko, že v štúdiách pokračoval na Oxforde. Ešte počas štúdia napísal báseň Ravenna. Po ukončení štúdii sa presťahoval do Londýna a precestoval aj USA.
Pár mesiacov pred dovŕšením 30 rokov sa oženil s Constance Lloydovou a mal s ňou dve deti. V rokoch 1887 až 1889 pracoval pre dámsky časopis World magazine.
Po napísaní svojho jediného románu Portrét Doriana Graya (1891), ktorým šokoval spoločnosť, sa vrátil k písaniu divadelných hier a hneď v roku 1892 sa mu podarilo presadiť. Začiatkom roka mala premiéru jeho hra Vejár lady Windermerovej, ktorá mu priniesla úspech a peniaze. Pokračoval v písaní divadelných hier a komédia Aké dôležité je mať Filipa z neho urobila uznávaného dramatika vítaného v spoločnosti. Wilde spoločenský život miloval. Pokladal za svoju povinnosť spoločnosť jemne provokovať, šokovať a baviť. Časom však znenávidel pokrytectvo vyššej spoločnosti a tá mu to patrične dávala najavo.
Homosexualita Wildovi značne zasiahla do života. Jeho sexuálna orientácia mu pomohla šokovať dielom Portrét Doriana Graya, ale spôsobila mu aj veľa trápenia. V roku 1891 sa stretol s lordom Alfredom Douglasom a stali sa milencami. Ich vzťah trval až do roku 1894, keď ho lord Alfred opustil. Wilda v tej dobe utešoval iný spisovateľ – André Gide. Lord Alfred z jeho života však nezmizol. V roku 1895 Wilda nahovoril, aby podal žalobu za urážku na cti na markíza z Queensberry. Narazil však na protivníka, ktorý mal dobré spoločenské postavenie. Hoci Wilde žalobu stiahol, markíz ho nechal zatknúť a polícia ho obvinila z „obscénnosti“, čo v tých časoch bol eufemizmus pre homosexualitu. Spoločenský škandál ho zruinoval. Prišiel o manželku, ktorá sa s ním rozviedla, aj o peniaze. Život po dvojročnom pobyte vo väzení už bol radikálne iný. Wilde sa snažil skúsenosti z väzenia využiť pri písaní Balady o žalári v Readingu, ale išlo len o poslednú iskru tvorivosti. Zvyšok života prežil Wilde v biede. Bez peňazí cestoval po Európe, býval v lacných hoteloch a nepredstavoval sa vlastným menom.
V roku 1900 dostal chronický zápal ucha, ktorý prešiel do zápalu mozgových blán. 30. novembra v parížskom Hoteli d'Alsace vo veku 46 rokov Oscar Wilde zomrel. Na náklady jeho bývalého milenca lorda Alfreda ho pochovali, v roku 1909 jeho pozostatky premiestnili na cintorín Père-Lachaise.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1878 – Ravenna (Ravenna)
- 1881 – Básne (Poems, zbierka)
- 1894 – Sfinga (The Sphinx)
- 1898 – Balada o žalári v Readingu (The Ballad of Reading Gaol)
Dráma
[upraviť | upraviť zdroj]- 1880 – Vera alebo Nihilisti (Vera or The Nihilists)
- 1883 – Vojvodkyňa z Padovy (The Duchess of Padua)
- 1892 – Vejár lady Windermerovej (Lady Windermere's Fan)
- 1893 – Bezvýznamná žena (A Woman of No Importance)
- 1893 – Salomé (Salomé, francúzska verzia; premiéra v Paríži v roku 1896)
- 1894 – Salomé: Tragédia v jednom dejstve (Salomé: A Tragedy in One Act; do angličtiny preložil lord Alfred Douglas, ilustroval Aubrey Beardsley)
- 1895 – Ideálny manžel (An Ideal Husband)
- 1895 – Aké dôležité je mať Filipa (The Importance of Being Earnest)
- 1878 – Le Sainte Courtisane a A Florentine Tragedy (Zlomky, prvýkrát publikované v Methuenovej knihe Collected Works)
(Poznámka: Uvedené údaje sú dátumy prvého predstavenia daných divadelných hier, ktoré sa zhodujú s pravdepodobným dátumom vytvorenia. Hry boli knižne publikované neskôr, až po prvom predstavení.)
Próza
[upraviť | upraviť zdroj]- 1887 – Cantervillské strašidlo (The Canterville Ghost)
- 1888 – Šťastný princ a iné príbehy (The Happy Prince and Other Stories), rozprávky (slovenský preklad Šťastný princ, 1988, Mladé letá, prel.: M. Richter)
- 1891 – Zločin lorda Arthura Savila (Lord Arthur Savile's Crime)
- 1891 – Intencie (Intentions), kritické dialógy a eseje
- 1891 – Portrét Doriana Graya (The Picture of Dorian Gray), román
- 1891 – Dom granátových jabĺk (A House of Pomegranates), rozprávky
- 1891 – Duša človeka za socializmu (The Soul of Man under Socialism, prvýkrát publikované v periodiku Pall Mall Gazette, prvé knižné vydanie v 1904)
- 1893 – Teleny or The Reverse of the Medal (práca je pripisovaná Wildovi, ale je pravdepodobnejšie, že je výsledkom snaženia niekoľkých jeho priateľov a Wilde dielo len upravil)
- 1905 – De profundis (De Profundis)
- 1905 – The Rise of Historical Critism (neúplná verzia; úplná verzia vydaná v 1908)
- 1960 – Listy Oscara Wilda (The Letters of Oscar Wilde, znovu vydané v 2000, spolu s listami odhalenými v 1960 a s novými poznámkami od Merlina Hollanda)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Oscar Wilde
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oscar Wilde
