Preskočiť na obsah

Novoperzské jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rozšírenie perzských jazykov

Novoperzské jazyky (ak sa považujú za viacero jazykov) resp. novoperzština (ak sa považujú za 1 jazyk), lokálne názvy najmä: fársí, pársí, darí, tódžikí, sú perzské jazyky, ktorými sa hovorí od 9. storočia po Kr. Hovorí sa nimi v dnešnom Iráne, Afganistane, Tadžikistane a v priľahlých územiach

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Jediné spisovné jazyky v pravom zmysle slova sú dnes západná perzština, daríjčina a tadžičtina. Vzájomne sa údajne odlišujú zhruba ako slovenčina a čeština, ale majú menej pôvodných spoločných výrazov. Daríjčina a tadžičtina je archaickejšia a gramaticky bohatšia než západná (teda iránska) perzština. V daríjčine je veľa výpožičiek z paštčiny, v tadžičtine z ruštiny a v západnej perzštine z arabčiny a čiastočne z turečtiny a francúzštiny.