Mikronézia (štát)

Mikronézske federatívne štáty
Vlajka Znak
Štátna hymna: Patriots of Micronesia
Miestny názov
• dlhý	Mikronézske federatívne štáty
• krátky	Mikronézia
Hlavné mesto	Palikir 6°55′ .š. 158°9′ .d.
Najväčšie mesto	Veno (18 000)
Úradné jazyky	mikronézština, angličtina
Štátne zriadenie	federatívna republika
Vznik	1986
Rozloha  • celková  • voda (%)	702 km²     km² ( %)
Počet obyvateľov  • odhad (2005)  • sčítanie (2005)  • hustota (2005)	108 000 (193 na svete.) 108 000 154 obyv/km2/km² (68 na svete.)
Mena	USD dolar (USD$)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC) (UTC)
Medzinárodný kód	FSM
Internetová doména	.fm
Smerové telefónne číslo	+0691

Mikronézia, dlhý tvar Mikronézske federatívne štáty, je ostrovný štát v Tichom oceáne. Je to nezávislý štát, ale zároveň pridružený štát USA.

Hlavné mesto je Palikir na ostrove Pohnpei.

Mikronézia bola pôvodne súčasťou Poručníckeho územia tichomorských ostrovov, poručníckeho územia OSN pod správou USA. V roku 1979 sa osamostatnilo v rámci poručenského územia a v roku 1986 získala nezávislosť na základe Dohody o voľnom pridružení s USA.

Štát Mikronézia je súčasťou rovnomenného regiónu, ktorý je tvorený stovkami malých ostrovov rozdelených do siedmich teritórií.

Politický a demografický prehľad

Mikronézske federatívne štáty sú federatívnou republikou skladajúcou sa zo štyroch spolkových štátov: Yap, Chuuk (do roku 1990 Truk), Pohnpei (do novembra 1984 Ponape) a Kosrae.

Vlajka	Štát	Hlavné mesto	Plocha	Obyvateľstvo	Hustota obyvateľstva
	Chuuk	Weno	127 km²	53 595	420 / km²
	Kosrae	Tofol	110 km²	7 686	70 / km²
	Pohnpei	Kolonia	346 km²	34 486	100 / km²
	Yap	Colonia	118 km²	11 241	95 / km²

Dejiny

Mikronézia bola osídlená pred viac než 4 000 rokmi. Pôvodne decentralizovaný rodový systém sa vyvinul v ekonomicky a nábožensky centralizované impérium zo sídlom na ostrove Yap.

V okolí Nan Madol, ktorý sa vďaka umiestneniu na umelých ostrovoch prepojených sieťou kanálov sa časť nazýva Benátkami Pacifiku, ktorý bol v dobe centralistickej vlády Sadelurskej dynastie v rokoch 500 až 1500 používaný ako obradné a správne centrum. Vtedy tu žilo podľa odhadov okolo 25 000 ľudí. Po roku 1500 sa centralistický systém vlády v oblasti Pohnpei rozpadol.

Pre Európu objavili oblasť dnešnej Mikronézie Portugalci. V 16. storočí oblasť ovládalo Španielsko pod názvom Španielska východná India. V roku 1899 bola odstúpená Nemecku, ktoré toto územie začlenilo do svojej kolónie Nemecká Nová Guinea. Od roku 1914 bolo územie spravované Japonskom. Od roku 1949 bola pod správou OSN vykonávanou USA ako súčasť Poručníckeho územia tichomorských ostrovov.

počas druhej svetovej vojny tu bola umiestnená väčšia časť Japonskej flotily. V roku 1944 počas operácie Hailstone boli Japonské sily zničené.

10. mája 1979 sa štyri oblasti Poručenského územia Tichomorské ostrovy spojili a vytvorili súčasný štátny celok. V roku 1986 uzavrela federácia dohodu o voľnom pridružení k USA, ktoré zmenilo doterajší štatút v oblasti Mikronézskej bezpečnosti z poručníctva na nezávislosť.

Vlajka Mikronézie je modrá, pretože sú jej ostrovy obklopené morom a jej štyri hviezdy prezentujú členov federácie.

Geografia

Mikronézia sa rozkladá na väčšine ostrovov (väčšinou koralových) v súostroví Karolín. Tvorí ho 607 ostrovov roztrúsených v oblasti skoro 3 tisíc kilometrov. Majú plochý povrch a nepatrne vyčnievajú nad úroveň morskej hladiny. A tak najvyšší vrch Totolom meria 791 m. Hlavné mesto je Palikir na ostrove Pohnpei.

Majú teplé tropické a vlhké podnebie, ovplyvnené oceánom. Priemerná teplota sa na ostrovoch po celý rok pohybuje medzi 30 °C cez deň, 23 °C v noci. Priemerný ročný úhrn zrážok je 3 100 mm.

Hlavné ostrovy Mikronézie

Mapa Mikronézskych federatívnych štátov

(od východu na západ)

• Ngulu
• Yap
• Sorol
• Fais
• Eauripik
• Woleai
• Gaferut
• Lamotrek
• Pigailoe
• Satawal
• Pikelot
• Pulusuk
• Puluwat
• Pulap
• Ulul
• Namonuito
• Fayu
• Truk
• Hall
• Murilo
• Losap
• Namoluk
• Mortlockovy ostrovy
• Satawan
• Kapingamarangi
• Nukuoro
• Oroluk
• Ngatik
• Pakin
• Mokil

Hospodárstvo

Veľký rozvoj zaznamenáva poľnohospodárstvo. Hospodárstvo je závislé od pomoci USA. Z poľnohospodárskych plodín sa zbiera kokosové orechy (kopra), maniok, batáty, korenie, tropické ovocie a taro. Pre výživu obyvateľstva a vývoz je dôležitý rybolov. Chov tu nie je príliš rozšírený, chovajú sa sliepky a prasce. Jedinou nerastnou surovinou, ktorá sa tu ťaží, sú kvalitné fosfáty. Veľké príjmy do štátnej pokladnice plynú z rúk USA. Američania tu totiž majú svoje vojenské základne a platia za ne nájom. Významný je zatiaľ menší cestovný ruch.

Obyvateľstvo

Pôvodní obyvatelia Mikronézie sú Mikronézania. Usadili sa tu už pred 4 000 rokmi. Boli to výborní moreplavci a zaoberali sa rybolovom, poľnohospodárstvom a plátenictvom, hrnčiarstvom a pletením košov. Zakladali dokonca i rané štáty. Stredná dĺžka života mužov v súčasnosti je 67,7 rokov, u žien 71,3 rokov.

Najväčšie mestá

• Veno – 18 000 obyvateľov
• Kitti – 7 000 obyvateľov
• Tol – 5 000 obyvateľov
• Madolenihmv – 5 000 obyvateľov
• Kolonia – 5 000 obyvateľov
• Lelu – 5 000 obyvateľov
• Nett – 5 000 obyvateľov
• Palikir – 5 000 obyvateľov (hlavné mesto)

Zaujímavosti

Na oceánskej ploche na severozápade, ktorá prináleží štátu, sa nachádza najnižší bod zemského povrchu v Mariánskej piekope – 10 924 m pod hladinou mora.

Na ostrove Pohnpei vybudovala neznáma civilizácia mesto Nan Madol – kamenné budovy z čadičových stĺpov na umelých ostrovoch, pretkaných sieťou kanálov.

Odkazy

Externé odkazy

• US-CIA. CIA - The World Factbook: Federated States of Micronesia Archivované 2007-05-09 na Wayback Machine. (po anglicky), 2003

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikronézia (štát)