Marguerite Duras

	Marguerite Germaine Marie Donnadieu
	Marguerite Duras
Osobné informácie
Pseudonym	Marguerite Duras
Narodenie	4. apríl 1914
	Gia Dinh, Francúzska Indočína
Úmrtie	3. marec 1996 (81 rokov)
	Paríž, Francúzsko
Národnosť	francúzska
Zamestnanie	spisovateľka, dramatik, scenáristka
Manžel	Robert Anthelme
Dielo
Žánre	román, dráma, scenár
Obdobie	Nový román
Témy	Indočína, odboj v II.svetovej vojne,vzťahy
Literárne hnutie	Nový román
Debut	Les impudents , Nehanbliví
Významné práce	Milenec (Anglický milenec)
Významné ocenenia	Prix Goncourt, Prix Ritz Ernest Hemingway, Rakúska štátna cena za európsku literatúru
Ovplyvnená	francúzske hnutie Nový román ;
Podpis
Odkazy
	Marguerite Duras; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Marguerite Duras, občianske meno Marguerite Germaine Marie Donnadieu, (* 4. apríl 1914, Gia Dinh, Vietnam - † 3. marec 1996, Paríž, Francúzsko) bola francúzska spisovateľka a dramatička.

Život

Vyrastala v rodine koloniálnych úradníkov vo vtedajšej Indočíne v skromných podmienkach. Po absolvovaní štúdia práva v Paríži vstúpila do komunistickej strany Francúzska. Bola zamestnaná na ministerstve kolónií, na odbore pre Indočínu, odkiaľ dala výpoveď v roku 1940. Dôvodom bola fašizácia tohto úradu.

Od roku 1942 pracovala vo vládnych službách republiky Vichy na cenzorskom úrade, zároveň bola činná vo francúzskom odboji. Medzitým v roku 1939 sa vydala za Roberta Anthelma. V roku 1944 pri prezradení skupiny ju zatkli, no s pomocou Mitterranda sa jej podarilo uniknúť zo zajatia. Po prezradení odbojovej skupiny zatkli a poslali do koncentračného tábora jej manžela. Marguerite prijala v roku 1943 priezvisko Duras podľa miesta rodiska jej otca. Pracovala v odbojovej skupine spolu s budúcim prezidentom Françoisom Mitterrandom.

Duras mala intímne kontakty s prohitlerovskými kolaborantmi a hitlerovským dôstojníkom. Stala sa milenkou Delvala, ktorý dať odvliecť jej muža do tábora. Po oslobodení dala tohto kolaboranta zatknúť. V auguste 1944 pri oslobodení Paríža vychádzajú jej „Cahiers de la Guerre“ (Vojnové zápisky). V roku 1945 jej priateľ išiel hľadať Anthelma do Dachau a doviedol ho domov chorého na smrť. Dva roky sa oňho starala, potom sa rozviedli. V roku 1947 porodila syna Jeana Moscola (alias Jean Outa). V neskorších rokoch mala problémy s alkoholom.

Politické aktivity

Ešte v roku 1945 vstúpila opäť do Komunistickej strany Francúzska. V roku 1960 sa angažovala proti vojne v Alžírsku, podpísala „Manifest 121“. V roku 1971 podpísala „Manifest proti zákazu potratov“ spolu so Simone de Beauvoir a Jeanne Moreau.

Literárna tvorba

Svoju prvotinu publikovala v roku 1943 pod názvom „Les impudents“. Prvý úspešnejší román vydala až v roku 1950. Bol to Un barrage contre le Pacifique (Hrádza proti Pacifiku), inšpirovaný vlastným životom. Autorka sa zaradila po vojne do hnutia „nový román“. Začala pravidelne publikovať príbehy z aktuálneho povojnového spoločenského prostredia. Až v roku 1984 dosiahla s románom L´amant (Milenec) enormný úspech a obdržala Goncourtovu cenu. Prepracovaný vyšiel znovu v roku 1991 pod názvom Milenec zo severnej Číny.

V ČSSR vyšiel jej román Námorník z Gibraltáru (Le marin de Gibraltar).

Dielo

Próza

Nehanbliví, román, Les Impudents, éd. Plon, 1943.
Pokojný život, román, La Vie tranquille, éd. Gallimard, 1944.
Hrádza proti Pacifiku, román, Un barrage contre le Pacifique, éd. Gallimard, 1950.
Námorník z Gibraltáru, román, Le Marin de Gibraltar, éd. Gallimard, 1952.
Koníky z Tarquinie, Les Petits Chevaux de Tarquinia, éd. Gallimard, 1953.
Celé dni pod stromami, román, Des journées entières dans les arbres - Le Boa, Madame Dodin, Les Chantiers, éd. Gallimard, 1954.
Námestie, román, Le Square, éd. Gallimard, 1955.
Moderato Cantabile, román, Les Éditions de Minuit, 1958.
Pol jedenástej večer v lete, román, Dix heures et demie du soir en été, éd. Gallimard, 1960.
Poobedie pána Andesmasa, L'Après-midi de Monsieur Andesmas (récit), éd. Gallimard, 1962.[15].
Únos Lol V. Stein, román, Le Ravissement de Lol V. Stein, éd. Gallimard, 1964.
Le Vice-Consul, éd. Gallimard, 1966.
Anglický milenec, román, L'Amante anglaise, éd. Gallimard, 1967.
Zničiť, vraví, Détruire, dit-elle, éd. Les Éditions de Minuit, 1969.
Abahn Sabana David, éd. Gallimard, 1970.
Láska, L'Amour, éd. Gallimard, 1972.
Ah ! Ernesto, un conte pour enfants, éd. Hatlin Quist, 1971.
Vera Baxter ou les Plages de l'Atlantique, éd. Albatros, 1980.
Sediaci muž v chodbe, L'Homme assis dans le couloir (récit), Les Éditions de Minuit, 1980.
Leto 80, L'Été 80, Les Éditions de Minuit, 1980.
Zelené oči, Les Yeux verts, éd. Les Cahiers du Cinéma, 1987. Paru préalablement dans Les Cahiers du cinéma n° 312-313 de juin 1980.
Papieriky s poznámkami z jedného dňa, Outside - Papiers d'un jour, éd. Albin Michel, coll. « Illustrations », 1981.
Atlantický človek, L'Homme atlantique, Les Éditions de Minuit, 1982.
Smrteľná choroba, La Maladie de la mort (récit), Les Éditions de Minuit, 1982.
Milenec, román, L'Amant, Les Éditions de Minuit, 1984.

Prix Goncourt en 1984, Prix Ritz-Paris-Hemingway (meilleur roman publié en anglais) en 1986.

Bolesť, La Douleur, éd. POL, 1985.
Modré oči, čierne vlasy, Les Yeux bleus, cheveux noirs, Les Éditions de Minuit, 1986.
Pobehlica z normandského pobrežia, La Pute de la côte normande, Les Éditions de Minuit, 1986.
La Vie matérielle, éd. POL, 1987.
Emily L., Les Éditions de Minuit, 1987.
Letný dážď, La Pluie d'été, éd. POL, 1990.[16].
Milenec zo severnej Číny, L'Amant de la Chine du Nord, éd. Gallimard, 1991.
Yann Andréa Steiner, éd. POL, 1992.
Písať, Écrire, éd. Gallimard, 1993.
Vonkajší svet, Le Monde extérieur - Outside 2, éd. POL, 1993.
To je všetko, C'est tout, éd. POL, 1995.
La Mer écrite (textes de Duras sur des photographies d'Hélène Bamberger), éd. Marval, 1996.
Zošity z vojny a iné texty, Cahiers de la guerre et autres textes, éd. établie par Olivier Corpet et Sophie Bogaert, POL/IMEC, 2006.[17].

Film

Hirošima moja láska - scenár k filmu

Ceny

Prix Goncourt 1984
Prix Ritz Ernest Hemingway, 1987
Rakúska štátna cena za európsku literatúru 1989

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Marguerite Duras na francúzskej Wikipédii a Marguerite Duras na anglickej Wikipédii.

Literárny portál
Francúzsky portál