Marghita

Marghita
Margitta
municípium
Erb
Štát	Rumunsko
Župa	Bihárska župa
Časti	Cheț, Ghenetea
Súradnice	47°20′30″S 22°19′50″V
Obyvateľstvo	15 770 (2011)
Primátor	Pocsaly Zoltán (nezávislý)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	26877
Poloha mesta v Rumunsku
Webová stránka: margitha.ro
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Marghita (maď. Margitta) je mesto v Bihárskej župe v Rumunsku, nachádzajúce sa 56 km severovýchodne od župného mesta Oradea.

História

Najstaršie archeologické nálezy sa datujú do doby kamennej, bronzovej a železnej. Po christianizácii Maďarov, v roku 1000 kráľ Štefan I. pripojil Sedmohradsko k Uhorskému kráľovstvu. Počas tatárskeho vpádu roku 1241 bola osada vypálená a väčšina obyvateľov bola zajatá alebo zabitá. Utiekli iba tí, čo sa schovali v okolitých lesoch. Po invázii sa ľudia do Marghity vrátili a obnovili svoje domovy spálil. Dokumenty hovoria, že názov mal v histórii tri podoby: Marghiureta, Margitfalva a Marghita. Podľa legiend názov pochádza buď z porastov králikov (rum. margarete) v okolí mesta, alebo z údajného kostola svätej Margaréty z Antiochie, ktorý sa mal v blízkosti mesta nachádzať.^{[chýba zdroj]}

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1216. V štrnástom storočí sa mesto stalo centrom maďarského panstva v oblasti. V roku 1332 je zaznamenané pod názvom Margitfalva. V roku 1376 kráľ Ľudovít I. udelil Marghite právo usporadúvať trhy, čo spôsobilo masívny rozmach mesta. Počas feudalizmu sa odohrali nepokoje, napríklad v rokoch 1467 a 1514.

Obdobie osmanskej nadvlády

Na začiatku 16. storočia prišli do Európy Turci. Po porážke Maďarov pri Moháči v roku 1526 Uhorsko odstúpili Osmanskej ríši južné provincie, medzi nimi aj Bihársku župu. Mesto zostalo dôležitým obchodným centrom. V rokoch 1710 a 1739 zachvátil mesto mor a zdecimoval populáciu.

Nadvláda Habsburgovcov

Na začiatku osemnásteho storočia, s oslabením tureckej sily, sa Marghita stala súčasťou habsburskej monarchie. V roku 1823 zničil požiar takmer polovicu mesta. Počas revolučného roku 1948 boli v Marghite zaznamenané veľké vzbury. Hoc porazená, striktne vzaté bola revolúcia pre mesto úspešná – bolo zrušené nevoľníctvo, čo viedlo k zásadným zmenám v živote mesta. Zvýšil sa počet remeselných výrobcov a každý piatok sa začali organizovať trhy. Poľnohospodárska výroba bola organizovaná na farmách, z Prahy a Viedne boli privezené nové poľnohospodárske stroje.

V roku 1852 získali mesto Čákiovci, ktorí tu postavili hrad. Nový majiteľ zväčšil význam mesta. V tej dobe tu žilo cca 5 000 obyvateľov.

I. a II. svetová vojna

Po prvej svetovej vojne sa Transylvánia spojila s niekdajším Rumunským kráľovstvom a stala sa súčasťou tzv. veľkého Rumunska. Mesto sa veľmi rýchlo rozvíjalo, najmä v oblasti remeselnej výroby. V roku 1920 žilo v meste asi 7 000 obyvateľov prevažne rumunskej, maďarskej a židovskej národnosti. Roku 1940 bolo okupované Horthyho vojskami. V rokoch 1940 – 1944 bolo z mesta deportovaných asi 1 700 Židov. Oslobodené bolo 20. októbra 1944 rumunskými a sovietskymi vojskami.

Komunistická éra

Komunistický režim bol v Rumunsku od roku 1947 a rovnako ako v celej krajine, prejavil sa aj v Marghite. Všetok majetok prešiel do rúk štátu. Ale v najbližších rokoch, mesto zažívalo obdobie najintenzívejšieho vývoja v svojej histórii. Objavil sa prvý ťažký priemysel. V rokoch 1949 – 1960 sa v meste začala vyrábať najmä obuv, oblečenie a z ťažkého priemyslu rôzne kovové konštrukcie a frézy. Po roku 1960 sa Marghita stala sídlom s takmer čisto priemyselným charakterom. Poľnohospodárske a remeselné mesto má jasné trendy industrializácie. Badať prírastok obyvateľov. Podľa sčítania ľudu roku 1964 malo mesto 10 175 obyvateľov.

Post-komunistické obdobie

Po revolúcii roku 1989, ktorá viedla k pádu komunistického režimu v Rumunsku sa začalo, ako aj v iných európskych postkomunistických krajinách s masívnou privatizáciou. V meste otvorilo svoje podniky niekoľko súkromných spoločností, mnoho ľudí začalo podnikať. V roku 1989 tu žilo asi 19 000 obyvateľov, z toho 17 000 v centre, v časti Cheț 1200 a v časti Ghenetea 700.

Demografia

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni			49,39 %
Maďari			40,25 %
Rómovia			5,57 %
Nezistené			4,2 %
Ostatné			0,57 %

Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev			43,03 %
Reformovaná kresťanská cirkev			27,69 %
Rímskokatolícka cirkev			12,7 %
Grékokatolícka cirkev			4,55 %
Letničné hnutie			3,8 %
Babtistická cirkev			2,85 %
Nezistené (bez vyznania)			4,38 %
Ostatné			0,95 %

Cestovný ruch

Mesto je známe najmä vďaka tunajším termálnym kúpeľom. V okolí sa nachádzajú tri pramene. Najčastejším cieľom turistických vychádzok je vrch Plopiș.

Partnerské mestá

• Berettyóújfalu, Maďarsko
• Kiskőrös, Maďarsko

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marghita na rumunskej Wikipédii.