Preskočiť na obsah

Maratón (beh)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bežci starovekého Grécka

Maratón alebo maratónsky beh je beh na dlhú vzdialenosť, ktorého trať meria 42,195 km (26 míľ a 385 yardov). Jeho vznik bol inšpirovaný legendou o gréckom vojakovi Feidippidovi, ktorého v roku 490 pred Kr. vyslali z mesta Maratón do Atén, aby oznámil, že Peržania boli zázračne porazení v bitke pri Maratóne. Podľa legendy zabehol celú vzdialenosť bez zastavenia sa, ale krátko po tom, ako odovzdal odkaz o víťazstve skolaboval od vyčerpania a umrel.

Grécky historik Herodotos, hlavný zdroj informácií o grécko-perzských vojnách, sa zmieňuje o Feidippidovi ako o poslovi, ktorý bežal z Atén do Sparty s prosbou o pomoc, keď sa Peržania vylodili pri meste Maratón v Grécku s úmyslom zajať a zotročiť Atény. Podľa Herodota Feidippides ubehol vzdialenosť 246 km (150 míľ) medzi Aténami a Spartou za menej než dva dni. Jeho opis udalostí však nespomína žiadny beh z Maratónu do Atén.

Legenda o bežcovi z Maratónu do Atén sa prvýkrát objavuje v Plutarchovom diele O sláve Atén v prvom storočí po Kr.. Plutarchos tento beh prisudzuje poslovi menom Thersipus alebo Eucles. O storočie neskôr sa príbeh spomína Lucian zo Samosty, no bežca nazýva Filippides (rovnaké meno dal v niektorých častiach rukopisu bežcovi medzi Aténami a Spartou aj Herodotos).

Je pravdepodobné, že počas 500 rokov medzi Herodotom a Plutarchom sa príbeh o Feidippidovi poplietol s tým o Bitke pri Maratóne, a nejaký spisovateľ s veľkou predstavivosťou si vymyslel príbeh o behu z Maratónu do Atén.

V roku 1876 napísal Robert Browning báseň Pheidippides, vďaka ktorej sa príbeh o gréckom bežcovi sa stal súčasťou ľudovej kultúry 19. storočia a bol prijatý ako historická legenda. Keď sa myšlienka novodobých olympijských hier stala skutočnosťou, Michel Bréal, francúzsky historik a lingvista, člen Medzinárodnej olympijskej komisie prišiel s nápadom usporiadať preteky na dlhú vzdialenosť, ktoré by oslavoval čin antického bežca. Túto myšlienku podporil aj Pierre de Coubertin, zakladateľ prvých moderných olympijských hier a novovytvorený beh, ktorý dostal meno maratón, propagoval v mnohých svojich príhovoroch.

Maratón bol zaradený do programu prvých moderných olympijských hier v roku 1896 v Aténach ako záverečná disciplína. Výberové preteky do hlavnej súťaže vyhral Charilaos Vasilakos s časom 3 hodiny 18 minút, avšak v olympijských pretekoch, ktoré sa bežali 10. apríla od Maratónskeho mosta po Olympijský štadión v Aténach triumfoval Spiridon Louis, ktorý zdolal vzdialenosť 40 km (24.85 míľ) za 2 hodiny, 58 minút a 50 sekúnd.

Zatiaľ čo maratón oslavuje mýtický beh z Maratónu do Atén, Feidippidovmu polohistorickému behu medzi Aténami a Spartou od roku 1982 vzdáva hold Spartathlon.

Ženský maratón bol pridaný k olympijským disciplínam v roku 1984 na letných olympijských hrách v Los Angeles.

Rok Dĺžka (km) Dĺžka (míle)
1896 40 24,85
1900 40,26 25,02
1904 40 24,85
1906 41,86 26,01
1908 42,195 26,22
1912 40,002 24,98
1920 42,75 26,56
Od r.
1924
42,195 26,22

Dĺžka maratónu nebola zo začiatku presne daná, prvoradé bolo, aby všetci bežci zabehli rovnakú vzdialenosť. Presná dĺžka maratónu závisela od konkrétnej trasy vyberanej pre každý beh osobitne.

Výber vzdialenosti bol do istej miery ľubovoľný. Prvé novodobé olympijské hry mali 40-kilometrový maratón. Maratón na olympijských hrách v Londýne v roku 1908 začínal pri Windsorskom zámku a bol predĺžený o 385 yardov z pôvodných 26 míľ, aby bežci prebehli cieľovou rovinkou pred diváckou lóžou kráľovskej rodiny na olympijskom štadióne, takže dĺžka sa natiahla až na 42,195 km (26 míľ a 385 yardov). Na ďalších olympijských hrách v roku 1912 bola dĺžka zmenená na 40,2 km a potom na 42,75 km pre OH 1920. Počas prvých siedmich olympijských hier bola dĺžka maratónu zmenená 6-krát, a to v rozsahu od 40 do 42,75 km (vzdialenosť 40 km bola použitá dvakrát).

Oficiálnu dĺžku maratónu ustanovila Medzinárodná atletická federácia (IAAF) v roku 1924 na 42,195 km.

Svetové rekordy a najlepšie svetové časy

[upraviť | upraviť zdroj]
Čas Meno Krajina Dátum Miesto
1h59:40 (laboratórne podmienky) Eliud Kipchoge Keňa 12. október 2019 Viedeň
2h01:09 Eliud Kipchoge Keňa 25. september 2022 Berlín
2h01:39 Eliud Kipchoge Keňa 16. september 2018 Berlín
2h01:41 Kenenisa Bekele Etiópia 29. september 2019 Berlín
2h02:57 Dennis Kimetto Keňa 28. september 2014 Berlín
2h03:03 Kenenisa Bekele Etiópia 26. september 2016 Berlín
2h03:13 Wilson Kipsang Keňa 26. september 2016 Berlín
2h03:23 Wilson Kipsang Keňa 29. september 2013 Berlín
2h03:38 Patrick Makau Keňa 25. september 2011 Berlín
2h03:42 Wilson Kipsang Keňa 30. október 2011 Frankfurt
2h03:59 Haile Gebrselassie Etiópia 28. september 2008 Berlín
2h04:26 Haile Gebrselassie Etiópia 30. september 2007 Berlín
2h04:55 Paul Tergat Keňa 28. september 2003 Berlín
2h04:56 Sammy Korir Keňa 28. september 2003 Berlín
2h05:31 Evans Chebet Keňa 26. september 2016 Berlín
2h05:38 Khalid Khannouchi USA 14. apríl 2002 Londýn
2h05:50 Evans Rutto Keňa 12. október 2003 Chicago
2h06:05 Ronaldo da Costa Brazília 20. september 1998 Berlín
2h06:14 Felix Limo Keňa 4. apríl 2004 Rotterdam
2h06:15 Titus Munji Keňa 28. september 2003 Berlín
Čas Meno Krajina Dátum Miesto
2h14:04 Brigid Kosgei Keňa 13. október 2019 Chicago
2h15:25 Paula Radcliff UK 13. apríl 2003 Londýn
2h18:47 Catherine Ndereba Keňa 7. október 2001 Chicago
2h19:12 Mizuki Noguchi Japonsko 25. september 2005 Berlín
2h19:36 Deena Kastor USA 23. apríl 2006 Londýn
2h19:39 Sun Yingjieová Čína 19. október 2003 Peking
2h19:41 Yoko Shibui Japonsko 26. september 2004 Berlín
2h19:46 Naoko Takahashi Japonsko 30. september 2001 Berlín
2h19:51 Zhou Chunxiu Čína 12. marec 2006 Soul
2h20:42 Berhane Adere Etiópia 22. október 2006 Chicago