Preskočiť na obsah

Magnifikat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Toto je článok o cite. O iných významoch slova Magnifikat pozri Magnifikat (rozlišovacia stránka).

Magnifikat (lat. Magnificat, z magnifico – velebiť, oslavovať) alebo Chválospev Panny Márie[1] je Máriin chválospevov uvedený v Evanjeliu podľa Lukáša (Lk 1,46 – 55). Názov pochádza zo začiatočného slova chválospevu v latinskej Vulgáte: „Magnificat (anima mea Dominum) – Velebí (moja duša Pána)“. Napísaný bol však pôvodne v gréčtine Septuaginty.[2][3]

Magnifikat patrí k najcennejším textom biblickej literatúry, v ktorom Mária, matka Ježiša Krista, vyjadruje Bohu vďačnosť za preukázané milosti. Chválospev je oslavou Božieho milosrdenstva prejavenému ľudstvu od čias Abraháma až po vtedajšie potomstvo. Odráža tak typické starozákonné zmýšľanie.[2][3] Modlitba je pevnou súčasťou večernej modlitby kňazského breviáru tzv. vešpier.

Biblický kontext

[upraviť | upraviť zdroj]

Magnifikat je chválospev, ktorý hovorí Mária pri navštívení svojej príbuznej Alžbety, matky Jána Krstiteľa. Táto návšteva sa uskutočnila po tom, čo anjel zvestoval Márii, že počne a porodí syna a zároveň sa dozvedela, že Alžbeta v svojej starobe čaká svoje prvé dieťa.[3]

Popis tohto stretnutia podáva len evanjelista Lukáš, ostatní novozákonní autori ho nespomínajú. Chválospev obsahuje prvky starozákonných mesiášskych chválospevov, ako napr. Annin chválospev v 1 Sam 2,1 – 10, ale jeho terajšia forma pochádza zrejme od evanjelistu Lukáša. Chválospev sa člení na dve strofy (46 – 50 a 51 – 55).[2]

Po latinsky[4][5] Po slovensky[6]
Magnificat anima mea Dominum,

et exsultavit spiritus meus in Deo salvatore meo,
quia respexit humilitatem ancillae suae.
Ecce enim ex hoc beatam me dicent omnes generationes,
quia fecit mihi magna,
qui potens est,
et sanctum nomen eius,
et misericordia eius in progenies et progenies
timentibus eum.
Fecit potentiam in brachio suo,
dispersit superbos mente cordis sui;
deposuit potentes de sede
et exaltavit humiles;
esurientes implevit bonis
et divites dimisit inanes.
Suscepit Israel puerum suum,
recordatus misericordiae,
sicut locutus est ad patres nostros,
Abraham et semini eius in saecula.

Velebí moja duša Pána

a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten,
ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov
a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom,
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikizdrojoch Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Magnifikat
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Magnifikat

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. JANÁČ, Pavol. Malý katolícky katechizmus. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2003. ISBN 80-7162-416-0. S. 143.
  2. a b c Magnifikat. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. (Biblica; zv. 4.) S. 656.
  3. a b c ĎURICA, Ján. Magnifikat. In: Stručný katolícky teologický slovník. Ed. Ján Ďurica. Trnava : Dobrá kniha pre Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, 2015. ISBN 978-80-7141-955-6. S. 556.
  4. Revised Vulgate text
  5. Liturgia hodín podľa rímskeho obradu. [s.l.] : Typis Polyglottis Vaticanis, 2012. S. 1479 – 1480.
  6. Liturgia hodín podľa rímskeho obradu. [s.l.] : Typis Polyglottis Vaticanis, 2012. S. 551 – 552.