Lymanova séria
Lymanova séria je séria spektrálnych čiar v spektre atómov vodíka vznikajúcich pri prechode elektrónov medzi prvou, základnou energetickou hladinou a vyššími hladinami.
Pri prechode elektrónu medzi prvou a druhou energetickou hladinou vzniká čiara Lα (s vlnovou dĺžkou 121,5 nm), pri prechode medzi prvou a treťou čiara Lβ (102,5 nm), medzi prvou a štvrtou čiara Lγ (97,2 nm), medzi prvou a piatou čiara Lδ (94,9 nm) a pod. Lymanova séria sa končí pri hrane s vlnovou dĺžkou 91,2 nm.
Všetky čiary Lymanovej série ležia v ultrafialovej oblasti spektra, ktorá je pre zemskú atmosféru nepriehľadná; výskum Lymanovej série v spektrách kozmických objektov možno preto robiť iba metódami mimoatmosferickej astronómie. V spektrách veľmi vzdialených kozmických objektov, napríklad kvazarov, sa presúvajú čiary Lymanovej série v dôsledku červeného posunu až do viditeľnej oblasti spektra a stávajú sa tak prístupnými aj pozemským pozorovaniam.
Lymanova séria je pomenovaná po americkom fyzikovi Theodorovi Lymanovi, ktorý ju objavil v roku 1906.
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.