Preskočiť na obsah

Kráľ (panovník)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Poľská kráľovská koruna

Kráľ (z lat. Carolus = Karol Veľký) je titul panovníka kráľovstva, druhá najvyššia monarchistická hodnosť po cisárovi a pred kniežaťom či vojvodom. Kráľovstvo je hodnosť zastávaná kráľom alebo štátno-politický celok, ríša, krajina, v ktorej vládne kráľ alebo forma vlády s kráľom na čele.

Názvy v niektorých iných jazykoch:

  • lat. rex
  • nem. König
  • maď. király [kiráj]
  • angl. king
  • fr. roi [rua]
  • špan. rey
  • tal. re
  • star.gr. Βασιλεύς (Basileus)

V konštitučných monarchiách je len reprezentatívnou hlavou štátu s obmedzenými právomocami. V absolutistických monarchiách je kráľ neobmedzeným vládcom. V stavovskej monarchii sa zodpovedá stavom.

Pôvodne sa králi väčšinou volili.

Vo včasnom stredoveku bol v Európe titul kráľ väčšinou spätý s cirkvou. Udeliť tento titul mohol len pápež. Tento fakt je určený tým, že v rámci prechodu od kmeňovej spoločnosti k štátu zohrávalo kresťanstvo veľkú zjednocovaciu úlohu a stalo sa oporou monarchie ako formy vlády - Jeden Pán na Nebi, jeden Pán na Zemi. Vo vrcholno a neskorostredovekej Európe udeľoval hodnosť kráľa, resp. si nárokoval právo udeľovať túto hodnosť, rímskonemecký cisár. Často dochádzalo medzi pápežom a rímskonemeckým cisárom v tomto ohľade k sporom.

V niektorých štátoch resp. v Európe, v prípadoch, kedy sa kráľovský titul udeľoval dedične, sa kráľovská koruna dedila podľa zásady primogenitúry - prvorodený - po meči, ak mal kráľ syna a dcéru, nástupcom sa stal syn. Existovali však aj iné spôsoby, ako napríklad princíp seniorátu (najstaršieho v rodine). Kuriózny je princíp avunkulátu, v ktorom po ujcovi (matkinom bratovi) nastupuje jeho synovec. Od obdobia stavovskej monarchie (17. storočie) boli králi volení stavmi. V Poľsku bol tento princíp praxou už predtým. Vždy však platilo, že ak nebol nástupca, tak tohto volil nejaký zastupiteľský orgán šľachty (dvorské rady, snemy, neskôr stále zhromaždenia stavov).

Kráľ bol najvyšší správny, súdny, zákonodárny orgán a veliteľ vojska. V raných dobách bolo územie štátu považované za patrimonium dynastie, čiže jej patrilo spolu s ľuďmi na tomto území.

Prvým panovníkom slovenského územia označovaným v dokumentoch (aj) ako „kráľ“ bol Vannius (1. stor. po Kr.), potom Samo (7. stor.), potom Rastislav a Svätopluk (9. stor.). Potom bol kráľom až Štefan I. (pravdepodobne z vôle pápeža a/alebo rímskonemeckého cisára) a po ňom všetci nástupcovia na uhorskom tróne až do roku 1918. V Uhorsku po celú túto dobu (918 rokov) hovoríme o svätoštefanskej korune a svätoštefanskej tradícii.

Kráľ podľa rímskeho práva

[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľ je držiteľ a vykonávateľ štátnej moci. Volia ho zhromaždenia kúrií. Po smrti alebo odstránení kráľa vykonáva právomoc kráľa dočasne senát prostredníctvom povereného dočasného kráľa (interrex-interregnum). Voľby, spravidla formou aklamácie, zvolený získava len hodnosť, ale skutočnú moc spojenú s touto hodnosťou dostáva až po priaznivom vykonaní veštby zákonom zhromaždenia kúrií o priznaní plnej vládnej moci (lex curiata imperio). Vládna moc (imperium) obsahuje najvyššiu veliteľskú moc nad vojskom, ďalej správnu a súdnu moc i hodnosť najvyššieho kňaza (pontifex maximus). O vypovedaní vojny alebo uzavretí mieru, ako aj o zákonodarných záležitostiach sa kráľ radí s ľudom na zhromaždeniach.

Vonkajšími znakmi kráľa sú: kráľovské obydlie (curia regia), purpurom lemovaný plášť (toga praetexta), berla s orlom (scipio), kreslo zdobené slonovou kosťou (cella curulis) a sprevádzanie dvanástimi úradnými sluhami (lictores) nesúcimi zväzky prútov, v ktorých boli zastrčené sekery (fasces et secures).

Poradným orgánom kráľa je senát.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MOORE, Robert  – GILLETTE, Douglas: Král, válečník, kouzelník, milovník : čtyři mužské archetypy. Praha : Portál, 2015. 183 s. ISBN 978-80-262-0781-8
  • ŠTEFÁNIK, Martin  – STEINHÜBEL, Ján (eds.): Panovnícka moc v stredoveku : Legitimita - atribúty - reprezentanti. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2022. 384 s. ISBN 978-80-224-1976-5

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.