Korytnačka slonia
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
| Korytnačka slonia | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Chelonoidis nigra Quoy & Gaimard, 1824 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Korytnačka slonia (lat. Chelonoidis nigra) je najväčšia suchozemská korytnačka na svete, žijúca v súostroví Galapágy. Dospelé jedince môžu vážiť cez 200 kilogramov a merať 1,2 metra. Živí sa rastlinami.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Korytnačka slonia môže byť až 1,2 m dlhá a dosahuje hmotnosť 200 kg. Tvar panciera sa líši podľa poddruhu korytnačky: niektoré majú pancier sedlovitý a v prednej časti klenutý, čo im umožňuje zdvihnúť hlavu a dosiahnuť tak aj na vyššie zdroje potravy, iné majú pancier klenutý a živia sa nižšími rastlinami. Vždy je čierno sfarbený. Končatiny sú robustné, s krátkymi prstami.
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Je to endemit súostrovia Galapágy. Toto súostrovie je sopečného pôvodu. Korytnačky tak žijú na veľmi úrodnej pôde, zároveň ale tiež na čiernom sopečnom popole, ktorý je vysoko výhrevný.
Biológia
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšinu života trávia pastvou v malých skupinách a vyhrievaním sa v mlákach alebo váľaním v blate. V období rozmnožovania sa samci stávajú teritoriálnymi a hľadajú partnerky. Technika zásnub je u samcov korytnačiek sloních nekompromisná. Len čo samec vyhľadá vhodnú samicu, drsne jej vnúti podriadené postavenie, hryzie a štípe ju do nôh, aby ju prinútil k nehybnosti. Potom sa vysunie na jej chrbát a pári sa s ňou.
Sú vajcorodé, samice vyhrabávajú v zemi jamy, kam potom kladú vajcia.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci niektoré korytnačky slonie žijú zaručene dlhšie ako 100 rokov, druh je z hľadiska ochrany zraniteľný vo svojej existencii. Tieto korytnačky sú ohrozované hlavne v mladom veku introdukovanými zvieratami, napríklad potkanmi, mačkami a potravinovou konkurenciou v podobe kôz a dobytka.
Od roku 1965 sa snaží výskumná stanica Charlesa Darwina (Charles Darwin Research Station) na základe programu a repatriácie korytnačiek sloních pozdvihnúť ich upadávajúcu populáciu. Do marca roku 2000 bolo vypustených do prírody 1000 korytnačiek sloních.
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]- G. nigra abingdoni (Gunther, 1877)
- G. nigra becki (Rothschild, 1901)
- G. nigra darwini (Van Denburgh, 1907)
- G. nigra ephippium (Gunther, 1845)
- G. nigra galapagoensis (Baur, 1889) †
- G. nigra guntheri (Baur, 1889)
- G. nigra hoodensis (Van Denburgh, 1907)
- G. nigra chathamensis (Van Denburgh, 1907)
- G. nigra micropyes (Gunther, 1875)
- G. nigra nigra (Harlan, 1827)
- G. nigra phantastica (Van Denburgh, 1907)
- G. nigra porteri (Rothschild, 1903)
- G. nigra vandenburghi (de Sola, 1930)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korytnačka slonia
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Korytnačka slonia
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želva sloní na českej Wikipédii.