Korunáč vejárový
| Korunáč vejárový | |
 Goura victoria | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Goura victoria Fraser[2][3], 1844[3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Korunáč vejárový[5] (lat. Goura victoria) je veľký modrosivý druh vtáka z čeľade holubovité s elegantnými modrými čipkovanými chocholmi, gaštanovou hruďou a červenými dúhovkami. Možno ho ľahko rozoznať podľa jedinečných bielých ukončeniach na chochole a podľa jeho hlbokých „pískavých“ zvukov.[6] Dorastá do veľkosti 58 – 73 cm. Nachádza sa aj v ZOO Bojnice.[5]
Rozšírenie a spôsob života
[upraviť | upraviť zdroj]Korunáč vejárový sa vyskytuje na severu Novej Guiney, od rieky Siriwo až po zátoku Astrolabe ako aj na ostrovoch Yapen a Biak, kam bol pravdepodobne donesený. Jeho prirodzeným biotopom sú dažďové lesy a bahnité údolia nížin.
Väčšina korunáčov sa vyznačuje prodovšetkým robustou postavou a sú podobnej veľkosti ako Morka. Ich ďaľším charakteristickým znakom znakom je chocholka z peria, zo strán sploštená. Ich peria sú dlhé, na konci majú chumáčik a skutočne pripomínajú vejár. Obe pohlavia sa od seba nelíšia, len mláďatá sú menej vyfarbené ako dospelí jedinci. O správaní korunáčov v ich prirodzenom prostredí toho nie je príliš známe, ale možno sa domnievať, že sa správajú ako iné príbuzné druhy v podobnom areáli rozšírenia.
Ako ostatné druhy z čeľade holubovitých je to spoločenský druh, obyčajne cestujú v pároch alebo malých kŕdľoch, v ktorých hľadajú potravu. Živý sa spadnutým ovocím a bobuľami o občas možna aj drobnými bezstavovcami, ktoré hľadajú na zemi.[5] V zajatí je možné korunáče úspešne chovať, ak ako potravu dostávajú šalátom siatym, ryžou, mrkvou a arašidmy, obľubuje ale divoké figy. Korunáči žijú na stromoch, kam sa tiež schovávajú, keď im hrozí nebezpečenstvo.
Samce sa pravidelne zúčastňujú agresívnych bojov. V týchto bojoch nafúknu hrudník a opakovane dvíhajú svoje krídla ako by sa chystali udrieť protivníka. Občas sa naozaj uderia, ale väčšinou sa seba ani nedotknú a len sa snažia navzájom zastrašiť. Väčšinou sú voči ostatným mierumilovní, boje sa stupňujú k začiatku obdobia párenia. Pri tokaní samec predvádza pred samicou tanec a klaňanie. Samica vyjadruje svoju ochotu k partnerstvu tak, že roztiahne krídla do šírky a zdvihne ich, behá tiež s mierne pokrčenými nohami okolo samca a vydáva krátke sykavé zvuky. Hniezdo je v porovnaní s inými hniezdami holubov pomerne silné a korunáč ho stavia z vetiev na strome, niekedy vo výške 15 m.[5] Z chovu v zajatí je známe, že samica znáša jediné vajce, na ktorom sedia obaja rodičia a pravidelne sa striedajú.[5] Hniezdenie trvá 30 dní, asi po mesiaci mláďa opustí hniezdo, ale rodičia ich kŕmia až do veku 13 mesiacov.
Korunáč vejárový sa môže dožiť aj 50 rokov.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ The Red List Partnership [online]. iucnredlist.org, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
- ↑ Avibase - The World Bird Database [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
- ↑ a b Goura victoria (Victoria Crowned-Pigeon) - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
- ↑ Goura victoria (korunáč vejárový) - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Korunáč vejárový - Národná zoo Bojnice [online]. zoobojnice.sk, 2020-05-28, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
- ↑ Victoria crowned pigeon. Toronto Zoo. Získané 2012-08-23.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korunáč vejárový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Korunáč vejárový
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Victoria crowned pigeon na anglickej Wikipédii a Korunáč vějířový na českej Wikipédii.