Kalmyčtina
| Kalmyčtina (Хальмг келн) | |
| Štáty |  Rusko |
|---|---|
| Región | Kalmycko |
| Počet hovoriacich | 80 546 (2010)[1] – 152 650[2] – 499 000[3] |
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia | altajské jazyky
|
| Písmo | cyrilika todo bičig (jasné písmo) |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Kalmycko (republika Ruskej federácie) |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-2 | xal |
| ISO 639-3 | xal |
| Wikipédia | |
| Adresa | xal.wikipedia.org |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Kalymčtina (Хальмг келн) je západomongolský jazyk, ktorým hovoria Kalmyci, žijúci v Rusku. Okrem písma je prakticky totožný s jazykom Ojratov – ojratčinou, žijúcich v západnom Mongolsku a západnej Číne. Je materinským jazykom pre 500 000 ľudí (vrátane Ojratov).
Kalmyčtina je jediným predstaviteľom mongolských jazykov na európskom území. UNESCO uvádza kalmyčtinu na zozname jazykov ohrozených vyhynutím. 84.1 % Kalmykov hovorí aj po rusky.[2]
Dialekty
[upraviť | upraviť zdroj]Rozdiely medzi dialektmi sú zanedbateľné, ako u každého kočovného národa.
| Dialekt (zdroj tabuľky:[2]) | Poznámky |
|---|---|
| torgutský (torgutské, chošutské a eľutské nárečie) | dialekt pôvodných kmeňových jazykov Torgutov, Chošutov a Eľutov, ktoré sa vyrovnali na jeden, ale v Čine všetky tri prežívajú |
| derbetský (orenburské, kalmacké nárečie) | dialekt Derbetov, ktorí boli vyhnaní za Ural, odkiaľ sa ich väčšina vrátila do Kalmycka |
Jazyk
[upraviť | upraviť zdroj]Kalymčtina patrí k mongolskej vetve altajskej jazykovej rodiny. Svojimi gramatickými funkciami sa kalmyčtina zaraďuje k aglutinačným jazykom; používa predovšetkým prípony. Vyznačuje sa samohláskovou harmóniou. Jej typickými gramatickými javmi sú:
- 10 pádov pre skloňovanie podstatných mien
- neexistencia menného rodu
- nesklonnosť prídavných mien
- časovanie slovies podľa osoby, čísla, času, spôsobu, rodu a vidu.
Kalymčtina má 18 samohlások, ktoré sa odlišujú dĺžkou (krátke a dlhé a, ä, e, i, o, ö, u, ü, y). Dlhé samohlásky sa zapisujú zdvojením grafémy. Hláska y bola zaradená do kalmyckého fonémového systému pomerne nedávno. Samohlásky sa na začiatku slova vyslovujú s hláskou j.
Spoluhlások má kalmyčtina 27 (b, c, č, d, ď, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, m, n, ņ, p, r, s, š, šč, t, ť, v, z, ž), pričom 3 sú nepôvodné a používajú sa v slovách prebratých z ruštiny (f, šč, ž). V niektorých kombináciách sú spoluhlásky slabikotvorné.
Na vývoj kalmyčtiny mali určitý vplyv turkické, ugorské a tunguzské jazyky. Od mongolčiny sa odlišuje najmä:
- slabými plozívnymi spoluhláskami v mieste mongolských silných
- skracovaním samohlások pred slabou plozívnou spoluhláskou
- zmäkčovaním retných spoluhlások samohláskami i, ö, ü
Písmo
[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé kalmycké písomnosti boli napísané písmom todo-bičig (jasné písmo), ktoré vytvoril v 17. storočí mních Zaja Pandita na základe staromongolského písma. Písmo sa medzi Kalmykmi a Ojratmi značne rozšírilo. V Kalmycku sa používalo do r. 1924, Ojratia ho používajú dodnes.
V januári 1924 bola zavedená kalmycká abeceda na základe azbuky, pričom boli doplnené niektoré znaky. Abeceda bola v dvadsiatych rokoch niekoľkokrát reformovaná a používala sa do r. 1930. V r. 1930 bola abeceda prevedená do latinky, pričom boli zachované niektoré znaky doplnené predchádzajúcimi reformami. V r. 1938 bola abeceda znovu prevedená na základ azbuky a do súčasného stavu bola upravená v r. 1941.
| Azbuka | Latinka | Azbuka | IPA | slovenský prepis |
Prepis BGN/PCGN | |||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| od 1941 | 1938 – 41 | 1931 – 38 | 1930 – 31 | 1928 – 30 | 1926 – 28 | 1924 – 26 | ||
| А а | А а | А а | a | a | a | |||
| Ə ə | Ä ä | Ə ə | Я я | D d | Ä ä | ə | ä | ä |
| Б б | B b | Б б | p,pʲ | b | b | |||
| В в | V v | В в | w,wʲ | v | v, w | |||
| Г г | G g | Г г | ɡ,ɡʲ,ɢ | g | g | |||
| Һ һ | Гъ гъ | H һ | Г г | Һ һ | Г г | ɣ | h | gh |
| Д д | D d | Д д | t,tʲ | d | d | |||
| Е е | - | Е е | je | je | ye | |||
| Ё ё | - | - | jɔ | jo | yo | |||
| Ж ж | - | - | Ж ж | ʧ | ž | zh | ||
| Җ җ | Дж дж | Ƶ ƶ | Жж | Дж дж | Ӝ ӝ | dʒ | dž | dzh, j |
| З з | Z z | З з | ʦ | z | (d)z | |||
| И и | I i | И и | i | i | i | |||
| Й й | J j | Й й | j | j | y | |||
| К к | K k | К к | (k), (kʲ) | k | k | |||
| Л л | L l | Л л | ɮ,ɮʲ | l | l | |||
| М м | M m | М м | m,mʲ | m | m | |||
| Н н | N n | Н н | n,nʲ | n | n | |||
| Ң ң | Нъ нъ | N̡ n̡ | Нг нг | Ң ң | ŋ | ng | ng | |
| О о | О о | О о | ɔ | o | o | |||
| Ө ө | Ö ö | Ө ө | Э э | V v | Ö ö | o | ö | ö |
| П п | P p | П п | (pʰ), (pʰʲ) | p | p | |||
| Р р | R r | Р р | r,rʲ | r | r | |||
| С с | S s | С с | s | s | s | |||
| Т т | T t | Т т | tʰ,tʰʲ | t | t | |||
| У у | U u | У у | ʊ | u | u | |||
| Ү ү | Ӱ ӱ | Y y | Ю ю | Ӱ ӱ | u | ü | ü | |
| Ф ф | F f | Ф ф | (f) | f | f | |||
| Х х | Х х | Х х | x,xʲ | ch | h | |||
| Ц ц | C c | Ç ç | Ц ц | ʦʰ | c | ts | ||
| Ч ч | Ç ç | C c | Ч ч | ʧʰ | č | ch | ||
| Ш ш | Ş ş | Ш ш | ʃ | š | sh | |||
| Щ щ | - | Щ щ | (sʧ) | šč | shch | |||
| Ы ы | - | Ы ы | i | y | y | |||
| Ь ь | Ь ь | Ь ь | ʲ | j, ' | ' | |||
| Э э | Е е | - | Э э | e | e | e | ||
| Ю ю | - | - | Ю ю | jʊ | ju | yu | ||
| Я я | - | - | Я я | ja | ja | ya |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ (po rusky) Перепись-2010
- ↑ a b c MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 431.
- ↑ (po anglicky) Ethnologue, ethnologue.com
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kalmyk Oirat na anglickej Wikipédii a Kalmyčtina na českej Wikipédii.
- MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 431.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- МУНИЕВ, Б. Д.. Калмыцко-русский словарь [online]. Moskva: 1977, [cit. 2012-06-13]. Dostupné online. Archivované 2007-10-08 z originálu. (po rusky)
- Малый русско-калмыцкий онлайн словарь [online]. 2003, [cit. 2012-06-13]. Dostupné online. Archivované 2013-08-17 z originálu. (po rusky)