Julij Osipovič Martov

	Julij Osipovič Martov
	ruský sociálno-demokratický politik (menševik) a žurnalista
Biografické údaje
Rodné meno	Julij Osipovič Cederbaum
Narodenie	24. november 1873; Istanbul, Osmanská ríša
Úmrtie	4. apríl 1923 (49 rokov); Schömberg, Nemecko
Odkazy
	Julij Osipovič Martov; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Julij Osipovič Martov (rus. Юлий Осипович Мартов, vlastným menom Cederbaum; * 24. november 1873, Istanbul – † 4. apríl 1923, Schömberg) bol ruský politik a žurnalista židovského pôvodu, vodca frakcie menševikov Ruskej sociálno demokratickej robotníckej strany (RSDDS).

Život

Martov, pôvodom z meštiackej židovskej rodiny. Narodil sa v Istanbule v dobre fungujúcej židovskej rodine. Jeho starý otec Alexander Osipovič Cederbaum stál na čele osvieteného hnutia v Odese v rokoch 1850 - 1860, a neskôr v Petrohrade v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Bol zakladateľom prvých židovských novín a časopisov v Rusku.

Martov založil spolu s Leninom roku 1895 Zväz boja za oslobodenie robotníckej triedy^[1], jednu z prvých robotníckych organizácií v Rusku. V decembri 1895 bol za svoju politickú činnosť zatknutý a poslaný ako vyhnanec do Turuchanska na Sibíri, kde strávil tri roky (1897 – 1900). V decembri 1900 spoluzaložil časopis RSDDS Iskra, ktorý pomáhal i redigovať. Už ako popredný člen RSDDS emigroval roku 1901 z Ruska.

V exile sa Martov nepohodol so svojím straníckym kolegom Leninom a RSDDS sa rozštiepila na frakciu menševikov, ktorú viedol on, a frakciu boľševikov na čele s Leninom. Medzi menševikmi pôsobilo mnoho významných marxistov, napr. Georgij Plechanov, Pavel Axelrod a Lev Trockij.

Martov na zjazde strany roku 1897, sedí úplne vpravo

Martov podporoval revolúciu v roku 1905 spolu s boľševikmi, krehká jednota však nevydržala a roku 1907 sa obe frakcie znova oddelili. V roku 1911 Martov napísal brožúry Spasiteli ili uprazdniteli? (Záchrancovia alebo ničitelia?) A Kto i kak razrušal R.S.D.R.P. (Kto zničil RSDDS a ako), ktoré kritizovali boľševikov. Tieto brožúry boli Leninom odsúdené.

Prvú svetovú vojnu pokladal Martov podobne ako Lenin za imperialistickú a rovnako ako on privítal aj vypuknutie februárovej revolúcie v roku 1917 a následný pád cárizmu. Do vlasti sa vrátil v máji 1917, aby sa zapojil do politického života. Presadzoval ozbrojený odpor proti buržoáznej Dočasnej vláde. Tým sa dostal do sporu s druhou frakciou menševikov pod vedením Cereteliho, ktorý presadzoval spoluprácu s Dočasnou vládou.^[1]

Situáciu však lepšie využili boľševici, takže jeho politika skončila neúspechom. Keď boľševici prišli v októbri 1917 k moci (októbrová revolúcia), dostal sa Martov politicky na okraj. Jeho bývalý kolega Trockij, ktorý prešiel k boľševikom, vtedy vyhlásil: Ste úbohí izolovaní jednotlivci; vy ste bankrotármi; vaša úloha už nebude pokračovať. Ťahajte, kam patríte - na smetisko dejín! Martov znovu odišiel do exilu. Pred odchodom ale povedal: Raz porozumiete zločinom, ktorých sa zúčastňujete. Po skončení ruskej občianskej vojny boli, v dôsledku Kronštadského povstania v roku 1921, menševici sovietskou vládou spolu s inými marxistickými politickými stranami zakázaní, a to vrátane frakcií boľševickej strany a od boľševikov nezávislej Ukrajinskej komunistickej strane. Od roku 1920 až do svojej smrti žil Martov v Nemecku.

Referencie

↑ ^a ^b Millar, J. R.. Encyclopedia of Russian History. Vol 3 M-R. [s.l.] : Macmillan Reference, 2004. ISBN 978-0-02-865907-7. Kapitola Martov, Yuli Osipovich.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julij Osipovič Martov

Externé odkazy

Výber z Martovových spisov (po anglicky)
Biografia na Spartacus Educational (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julij Osipovič Martov na českej Wikipédii.

[Encyclopedia-1] Millar, J. R.. Encyclopedia of Russian History. Vol 3 M-R. [s.l.] : Macmillan Reference, 2004. ISBN 978-0-02-865907-7. Kapitola Martov, Yuli Osipovich.

[1]