Jigal Amir
| Jigal Amir | |
| izraelský pravicový extrémista, atentátnik | |
.jpg) | |
| Narodenie | 31. máj 1970 (54 rokov) Herzlija, Izrael |
|---|---|
| Známy vďaka | Atentátu na predsedu vlády Jicchaka Rabina |
| Súrodenci | Hagai Amir |
| Odkazy | |
| Commons |  Jigal Amir |
Jigal Amir (* 31. máj 1970)[1] je izraelský pravicový extrémista, ktorý 4. novembra 1995 na záver zhromaždenia v izraelskom Tel Avive zavraždil úradujúceho izraelského premiéra Jicchaka Rabina. V čase vraždy bol študentom práva na Bar-Ilanovej univerzite. Amir si odpykáva doživotný trest za vraždu plus šesť rokov za zranenie Rabinovho bodyguarda Yorama Rubina.[2] Neskôr bol odsúdený na ďalších osem rokov za zosnovanie vraždy. Amir ľútosť nad atentátom nikdy nevyjadril.
Početné radikálne pravicové izraelské organizácie viedli kampane za Amirovo prepustenie. Bezpečnostná služba Šin bet vyhodnotila, že Amir zostáva hrozbou pre národnú bezpečnosť.[3] Kneset schválil zákon, ktorý bráni prezidentovi udeliť milosť atentátnikovi za vraždu predsedu vlády.
Atentát
[upraviť | upraviť zdroj]4. novembra 1995, po demonštrácii na Námestí kráľov Izraela v Tel Avive (dnes Rabinovo námestie) na podporu dohôd z Osla Amir čakal na Rabina na parkovisku pri námestí, blízko Rabinovej oficiálnej limuzíny. Pri nej na Rabina dvakrát vystrelil poloautomatickou pištoľou Beretta 84F kalibru .380 ACP a tretím výstrelom zranil ochrankára Yorama Rubina. Amira sa okamžite zmocnili Rabinovi bodyguardi. Rabin bol urýchlene prevezený do nemocnice, kde o 40 minút neskôr zomrel na operačnom stole na stratu krvi a prepichnutie pľúc. Podľa súdu boli jeho spolupáchateľmi pri plánovaní atentátu brat Yigala Amira Hagai Amir a jeho priateľ Dror Adani.
Keď sa Amir dopočul, že Rabin je mŕtvy, povedal polícii, že je „spokojný“ a koná na „božie príkazy“.[4] Na súdnom procese Amir svoje činy nikdy neoľutoval.[2]
Neúspešné pokusy
[upraviť | upraviť zdroj]Atentátu predchádzali tri neúspešné pokusy v tom istom roku: v Jad va-šem v Jeruzaleme, v hoteli Nof Yerushalayim a na slávnostnom otvorení diaľnice v Kfar Šmarjahu.[2] Z týchto plánov sa vždy na poslednú chvíľu upustilo.[5][6]
Súd
[upraviť | upraviť zdroj]Amirov proces trval od 23. januára do 27. marca 1996. Sudcovia nariadili psychiatrické vyšetrenie tromi psychiatrami a jedným klinickým psychiatrom. Všetci sa zhodli na tom, že Amir pochopil význam svojich činov a je spôsobilý postaviť sa pred súd.[2]
Amir sa priznal, že zastrelil Rabina a pokúsil sa ospravedlniť svoje činy náboženskými dôvodmi. Tiež tvrdil, že mal v úmysle Rabina len paralyzovať a nie ho zabiť.[7][8] Súd zamietol jeho argumenty a uznal ho vinným z vraždy Rabina.
Amirovo tvrdenie, že konal v súlade so židovským právom, sudcovia odmietli: „Pokus udeliť náboženskú autoritu vražde... je úplne nevhodný a predstavuje cynické zneužívanie židovského práva na ciele, ktoré sú judaizmu cudzie.“[2]
V populárnej kultúre
[upraviť | upraviť zdroj]Film Incitement z roku 2019 zobrazuje faktory, ktoré viedli Amira k spáchaniu atentátu. Film debutoval v roku 2019 na Sundance Film Festival.[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ODENHEIMER, Natan. Trying to understand Yigal Amir 21 years on. Jerusalem Post, December 1, 2020. Dostupné online.
- ↑ a b c d e This Week in Haaretz 1996 / Rabin's Assassin Gets Life in Prison [online]. March 31, 2011. Dostupné online.
- ↑ STAFF, ToI. 25 years on, Rabin's jailed assassin still a national threat: security service [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 'I have no regrets' Law student confesses to killing Rabin. CNN World News, November 5, 1995. Dostupné online [cit. 2009-04-26].
- ↑ SCHMEMANN, Serge. A Trial, a Tape and a Warning in the Rabin Murder Case. The New York Times, December 20, 1995. Dostupné online [cit. 2009-04-26].
- ↑ SCHMEMANN, Serge. Rabin's Killer Charged With Murder, 2 Others With Conspiracy. The New York Times, December 6, 1995. Dostupné online [cit. 2009-04-26].
- ↑ AMIR TESTIFIES HE SHOT ONLY TO CRIPPLE RABIN [online]. . Dostupné online. Archivované 2023-06-07 z originálu.
- ↑ Yitzhak Rabin's Assassin, Yigal Amir, Sentenced to Life Imprisonment - Globes [online]. en.globes.co.il, 1996-07-25, [cit. 2023-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ FAINARU2019-09-23T15:37:00+01:00, Edna. 'Incitement' wins top prize at Ophir awards, becomes Israel's Oscar submission [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jigal Amir
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Yigal Amir na anglickej Wikipédii.