Ilia Valerievič Jašin
| Ilia Valerievič Jašin | |
| ruský politik, aktivista a bloger | |
.png) | |
| Narodenie | 29. jún 1983 (41 rokov) Moskva, Rusko |
|---|---|
| Štátna príslušnosť | ZSSR, Rusko |
| Profesia | politik, aktivista a bloger |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Ilia Valerievič Jašin |
Ilia Valerievič Jašin (rus. Илья́ Вале́рьевич Я́шин; * 29. jún 1983, Moskva) je ruský opozičný politik, aktivista a bloger, jeden z lídrov politickej strany Republikánska strana Ruska – Strana národnej slobody (RPR-PARNAS) a bývalý ruský politický väzeň. Je otvoreným kritikom prezidenta Vladimíra Putina. V decembri 2022 ho potrestali osem a pol rokmi väzenia za jeho údajné zločiny (šírenie tzv. nepravdivých informácií o ruskej armáde, ktoré spočívalo v tom, že upozorňoval na jej vojnové zločiny, ako napr. masaker v Buči). 1. augusta 2024 bol prepustený v rámci výmeny väznov medzi Ruskom a západnými štátmi v Ankare.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Moskve. Po skončení strednej školy študoval od roku 2000 politológiu na moskovskej univerzite MNEPU. Obhájil v roku 2005 s diplomovou prácou na tému organizácie pouličných protestov. Od roku 2007 študoval politológiu na moskovskej Vyššej odbornej škole ekonomickej (VŠE). V rokoch 2002 až 2006 bol asistentom poslanca moskovského zastupiteľstva.
Od roku 2005 písal stĺpiky do liberálnych novín Novaja gazeta, ako aj do ďalších ruských novín a časopisov.
Je slobodný, v rokoch 2011 a 2012 bola jeho priateľkou moderátorka a politická aktivistka Xenia Sobčaková.
Politické pôsobenie
[upraviť | upraviť zdroj]Už od mladosti bol prodemokratickým aktivistom a zúčastňoval sa na protestných zhromaždeniach v Rusku i Bielorusku. V oboch krajinách sa dostal na krátke obdobia aj do väzenia. V rokoch 2000 – 2008 bol lídrom mládežníckeho krídla liberálnej strany Jabloko, potom sa angažoval v hnutí Solidarita.
V roku 2009 sa chytil do pasce, ktorú naňho v podobe mladej zvodkyne nalíčila tajná služba. Jašina aj ďalších opozičníkov žena vodila do svojho bytu, v ktorom boli nainštalované skryté kamery a mikrofóny.
Dňa 31. decembra 2010 ho zatkli pri demonštrácii hnutia Stratégia-31 a zadržovali 15 dní. Organizácia Amnesty International ho označila za väzňa svedomia. V rovnaký rok vyzval Vladimíra Putina na odchod v rámci kampane „Putin musí odísť“.
Neskôr Jašina spolu s ďalším opozičným politikom Alexejom Navaľným zatkli za neuposlúchnutie polície pri povolebnej demonštrácii 5. decembra 2011 a zadržiavali ich opäť 15 dní. Rovnako ho za účasť na demonštráciách alebo ich prípravi zadržali aj v januári, marci či októbri roku 2012.
V decembri 2014 vyhral s Alexejom Navaľným na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu spor proti Rusku. Podľa súdu ich protiprávne zadržali pri povolenom protestnom pochode po parlamentných voľbách v decembri 2011 a porušili tak ich právo na zhromažďovanie a slobodu prejavu. Rusku súd nariadil vyplatiť obom politikom po 26-tisíc eur.
Koncom februára 2015 zavraždili jeho kolegu a predáka ruskej opozície Borisa Nemcova, ktorý podľa svojich slov nazbieral materiály o rozpútaní vojny na Ukrajine Putinom. Pod Nemcovovým názvom Putin. Vojna (rus. Путин. Война) vyšla 64-stranová správa, ktorú podľa týchto materiálov vypracovala skupina expertov práve pod vedením Jašina. Toho krátko pred svojou smrťou požiadal sám Nemcov o pomoc s jej dokončením.
Vo februári 2016 vydal správu kritizujúcu vplyv a činnosť čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova,[1] ktorý je podľa Jašina zodpovedný za smrť Nemcova. Kadyrov podľa neho tiež zneužíva federálne dotácie a buduje si osobnú armádu o sile asi 30-tisíc mužov, čím sa jeho režim stáva časovanou bombou a ohrozením ruskej národnej bezpečnosti. „Čečensko sa stalo islamským štátom vo vnútri Ruska“, uviedol Jašin.[2]
V marci 2022 odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a vyhlásil, že zostane v Rusku a bude ďalej verejne prejavovať svoje protivojnové postoje a upozorňovať na kroky ruskej vlády, hoci mu hrozilo väznenie.
V júni 2022 Jašina zatkli. Úrady ho vinili z toho, že v čase ruskej invázie na Ukrajinu na internete upozorňoval na zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča. O činnosti ruskej armády podľa obvinenia vedome šíril lživé informácie, hoci vedel, že „Rusko podniká opatrenia na podporu mieru a bezpečnosti“. Prokuratúra pre neho požadovala deväť rokov väzenia. Dňa 9. decembra 2022 ho odsúdili na osem a pol rokov väzenia. [3]
Dňa 19. apríla 2023 súd v Moskve zamietol Jašinovo odvolanie. Vo svojom prejave pred súdom Jašin s odkazom na zatykač, ktorý na Putina vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu, označil Putina za hľadaného vojnového zločinca. Ďalej uviedol, že Putinove zákony o trestnej zodpovednosti za šírenie „nepravdivých informácií“ o ruských ozbrojených silách porušujú platnú ruskú ústavu z roku 1993, ktorá zakotvuje právo na slobodu prejavu a výslovne zakazuje cenzúru.[4]
Po necelých dvoch rokoch väzenia bol 1. augusta 2024 oslobodený v rámci výmeny väzňov medzi Ruskom a západnými štátmi spolu s ďalšími kritikmi Putinovej politiky Andrejom Pivovarovom, Vladimírom Kara-Murzom a ďalšími 13 ľuďmi.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ iDnes.cz: Kadyrov vybudoval vlastní armádu a ohrožuje Rusko, tvrdí opozice
- ↑ Kadyrov stojí za smrtí Němcova, řekl opozičník. Kritický projev pak ukončil bombový poplach [online]. ČT24, 2016-02-23. Dostupné online.
- ↑ Zvítězí přesně v tom okamžiku, kdy ztratíme schopnost radovat se ze života [online]. Deník Referendum, 2022-12-09. Dostupné online.
- ↑ YASHIN, Ilya. Ilya Yashin, Russian opposition figure: 'It is quite possible that Putin will be replacing me in prison' [online]. Le Monde, 2023-04-19. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Výmena väzňov nemá v moderných dejinách obdoby, môže však spôsobiť problémy [online]. Pravda.sk, 2024-08-02, [cit. 2024-08-17]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ilia Valerievič Jašin
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Osobný blog (po rusky)
- Путин. Война. (Putin. Vojna.). Elektronická verzia knihy Borisa Němcova (on-line). (po rusky)