Ilavská kotlina
| Ilavská kotlina | |
| kotlina | |
 Severný okraj kotliny v okolí Púchova
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Trenčín, Ilava, Púchov |
| Nadradená jednotka |
Považské podolie |
| Susedné jednotky |
Trenčianska kotlina Podmanínska pahorkatina Bielokarpatské podhorie Trenčianska vrchovina |
| Mestá | Púchov, Ilava, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Nemšová |
| Súradnice | 49°01′10″S 18°15′40″V / 49,01944°S 18,26111°V |
| Najnižší bod | koryto Váhu pri Skalke |
| - výška | 210 m n. m. |
| Rozloha | 150 km² (15 000 ha) |
  Poloha kotliny na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Ilavská kotlina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ilavská kotlina je geomorfologický podcelok Považského podolia.[1] Leží medzi Púchovským a Trenčianskym prielomom Váhu v centrálnej časti Trenčianskeho kraja a je prevažne rovinatá zníženina, tvorená treťohornými uloženinami s pokrovom riečnych náplavov Váhu a jeho prítokov.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na západnom Slovensku v centrálnej časti Považského podolia na strednom Považí. Má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad, dĺžku cca 30 a šírku v rozmedzí od 3 do 5 km. Kotlina lemuje rieku Váh, ktorý vytvára os kotliny a okrem pravostrannej Vláry má na území najmä malé prítoky. Patrí do mierne teplej klimatickej oblasti.
Kotlinu ohraničujú zo západu výbežky Bielych Karpát (podcelok Bielokarpatské podhorie), zo severu Javorníky, z východu Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina). Južne sa v Trenčianskom prielome začína Trenčianska kotlina.[2]
Sídla v Ilavskej kotline
[upraviť | upraviť zdroj]Ilavská kotlina patrí medzi husto obývané oblasti a významnými sú mestá Púchov, Ilava, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica a Nemšová. Z obcí sú najvýznamnejšie Beluša, Pruské, Lednické Rovne, Ladce a Košeca. Osídlenie je pomerne rovnomerné, najvyššiu koncentráciu dosahuje v južnej časti v okolí priemyselných centier. Sídla sa nachádzajú po oboch brehoch Váhu na cestách, sledujúcich vodný tok.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Územím vedú dôležité dopravné komunikácie, spájajúce juh so severom; medzinárodná cesta E 50 (smerujúca z Brna na Žilinu) a E 75 (Bratislava - Žilina) vedie po diaľnici D1, nadregionálny význam má Považím vedúca cesta I/61 (Trenčín - Žilina), I/57 (Nemšová - Vsetín) a cesta I/49, resp. rýchlostná cesta R6 vedúce z Beluše na Moravu. Dôležitú úlohu zohrávajú aj cesty II. triedy; po pravom brehu Váhu vedúca cesta II/507 (Trenčín - Púchov) a na Ponitrie vedúce cesty II/574 (Ilava - Nováky) a II/516 (Trenč. Teplá - Bánovce nad Bebravou).[3]
Severo-južným smerom vedie aj železničná trať Bratislava – Žilina, ktorá je súčasťou V. európskeho koridoru a hlavného prepojenia západného a východného Slovenska. V Púchove sa táto trať stretáva s traťou na Moravu, po ktorej vedú hlavné spoje na Prahu. Významným regionálnym železničným uzlom je Trenčianska Teplá, kde začínajú trate do Trenčianskych Teplíc, Brumova cez Vlársky priesmyk a Lednických Rovní.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
- ↑ Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ilavská kotlina
