Iemoči Tokugawa

	Iemoči Tokugawa
	Šógun Tokugawského šógunátu
Narodenie	7. júl 1846; Edo (v súčasnosti Tokio)
Úmrtie	20. júl 1866 (20 rokov)
Podpis
Odkazy
Commons	Iemoči Tokugawa
	Biografický portál

Iemoči Tokugawa (jap.: 徳川家茂 Tokugawa Iemoči ) bol štrnástym šógunom Tokugawskej dynastie, ktorý zastával úrad od roku 1858 do roku 1866 ^[1]. Počas jeho vlády bolo viacero vnútorných diskusií v dôsledku prvého veľkého kontaktu so Spojenými štátmi, ktorým bol príchod Matthewa Perryho v rokoch 1853 a 1854. Iemočiho vláda bola tiež sprevádzaná oslabovaním šógunátu. ^[1]

Životopis

Iemoči, známy v detstve ako Kikučijo, bol najstarší syn jedenástej generácie vládcov Wakajama (oblasť) Narijukiho Tokugawu. Narodil sa v Ede (v súčasnosti Minato-ku v Tokio).

V roku 1847, ako jednoročný, bol adoptovaný za dediča dvanástej generácie daimjóa Narikacua Tokugawu a nastúpil na jeho miesto v roku 1849, pričom prijal meno Jošitomi Tokugawa, ktoré ho sprevádzalo až do roku 1851. V roku 1858 bol menovaný následníkom hlavného Tokugawského domu – trinásteho šóguna Iesadu. Výber Jošitomiho nebol bez konfliktu; vo vláde boli aj iné frakcie, ktoré podporovali Jošinobua Tokugawu alebo Naritamiho Macudairu na titul šóguna; je potrebné povedať, že obaja Iemočiho protivníci boli už dospelí. Po prevzatí úradu šóguna si zmenil Jošitomi meno na Iemoči.

22. apríla 1863 (Bunkjú 3, 5. deň 3. mesiaca), šógun Iemoči cestoval vo veľkom sprievode do hlavného mesta. Bol predvolaný cisárom a ako sprievodcov mal 3000 vazalov. To bolo po prvý raz od návštevy Iemicua v ére Kan'ei 230 rokov predtým, keď šógun navštívil Kjóto. ^[2]

Ako časť Kóbu Gattai ("Spojenie Dvora a Bakufu"), bol Iemoči oženený s cisárskou princeznou Kazu-no-Mija Čikako dcérou cisára Ninkó a mladšou sestrou cisára Kómeia. Jeho skorá smrť vo veku 20 rokov ukončila toto krátke manželstvo. Za príčinu smrti bolo označené zlyhanie srdca v dôsledku beriberi, choroby spôsobenej deficitom tiamínu (vitamínu B₁).

Jeho následník, Jošinobu, posledný Tokugawský šógun, ktorý videl koniec šógunátu, pripravil cestu k Meidži išin.

Éry bakufu Iemočiho

Roky, v ktorých bol Iemoči šógunom sú špecificky identifikované viac ako jedným názvom éry alebo nengó.

Ansei (1854-1860)
Manen (1860-1861)
Bunkjú (1861-1864)
Gendži (1864-1865)
Keió (1865-1868)

V kultúre

Iemoči Tokugawa bol zobrazený v roku 2008 v NHK dráme Tiaga Acuhime. Jeho predstaviteľom bol Šota Macuda.

Jeho detstvo je načrtnuté v románe 'Kazunomija, Väzeň nebies', ktorý napísala Kathryn Lasky ako fikciu denníka napísaného manželkou Iemočiho.

Referencie

Poznámky

↑ ^a ^b Japan:Memoirs of a Secret Empire [online]. [Cit. 2007-08-11]. Dostupné online.
↑ Ponsonby-Fane, Richard. (1956). Kyoto: the Old Capital of Japan, 794-1869, p. 325.

Pozri aj

Rekishi Dokuhon Jan. 2006 issue: Tokugawa Shōgun-ke to Matsudaira Ichizoku
Tokugawa Iemochi to sono jidai: wakaki shōgun no shōgai 徳川家茂とその時代: 若き将軍の生涯. Tokyo: Tokugawa kin'en zaidan 徳川記念財団, 2007.
Totman, Conrad. (1980). The Collapse of the Tokugawa Bakufu, 1862-1868. Honolulu: University of Hawai'i Press.

Vladárske tituly
Iemoči Tokugawa Tokugawský šógunát
Predchodca Iesada Tokugawa	šógun 1858 – 1866	Nástupca Jošinobu Tokugawa

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tokugawa Iemochi na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

[PBS_1-1] Japan:Memoirs of a Secret Empire [online]. [Cit. 2007-08-11]. Dostupné online.

[2] Ponsonby-Fane, Richard. (1956). Kyoto: the Old Capital of Japan, 794-1869, p. 325.

[1]

[2]