Hul
Hul | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Nové Zámky |
Región | Tekov |
Nadmorská výška | 124 m n. m. |
Súradnice | 48°06′00″S 18°15′00″V / 48,100000°S 18,250000°V |
Rozloha | 12,68 km² (1 268 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 210 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 95,43 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1290 |
Starosta | Ivan Šeben[3] (SMER-SD, HLAS-SD) |
PSČ | 941 44 |
ŠÚJ | 503193 |
EČV (do r. 2022) | NZ |
Tel. predvoľba | +421-35 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hul 435 941 44 Hul |
E-mailová adresa | obechul@hul.sk |
Telefón | 035/658 51 41, 035/ 650 58 80 |
Fax | 035/658 51 12 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Hul | |
Webová stránka: hul.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hul je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Geografické súradnice obce sú: 18 stupňov 15 min. východnej dĺžky a 48 stupňov 6 min. severnej šírky. Obec sa tiahne severojužným smerom je viac ako 2 km dlhá.
Slovenská republika, Nitriansky kraj, okres Nové Zámky susedné obce : Vlkas, Radava, Dolný Ohaj, Úlany nad Žitavou
Obec Hul leží v údolí rieky Žitavy, na rovine. Z rieky Žitava vtekal do obce potok, ktorý mal na rozličných miestach rôzne pomenovania (Štrk, Spruha, Húsov). Obcou taktiež preteká potok Liska, ktorý pramení pri Loku.
Chotár obce sa rozprestiera na ploche 1 262 ha. Z toho úrodná pôda tvorí 1 150 ha.
Vzdialenosti miest
[upraviť | upraviť zdroj]- Šurany 9 km
- Vráble 18 km
- Nové Zámky 20 km
- Levice 33 km
- Komárno 40 km
- Nitra 30 km
- Bratislava 100 km
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pomocou vykopávok je vedecky zistené, že na území obce Hul bývali ľudia už v dobe kamennej. Chotár bol nepretržite osídlený od neolitu. Najstaršia písomná správa o obci je z roku 1290. Bola objavená v Nitrianskej kapitule, kde sa spomína prostredníctvom istého statkára Salamon de Hull. O pôvode mena obce nie je okrem tejto podobnosti nič iné známe. V rokoch 1444–1531 sa obec rozdelila na Malý a Veľký Hul. Obec neustále patrila niekoľkým šľachtickým rodom. V roku 1657 vyplienená Turkami. V rokoch 1938–1945 patril Hul Maďarsku.
V minulosti mali jednotlivé časti chotára svoje názvy. Tak sa môžeme pri čítaní histórie obce stretnúť s pomenovaniami napr.: Trstiny, Panské lúky, Pod hájom, Za Žitávkou, Kratiny, Vinohrady, Pri mlynčeku, Štrkárňa, Dolinka, Konopnice.
Najstaršou časťou obce je Dedina. Pôvodne ju tvorili tzv. gazdovské domy, bývali tu gazdovia, ktorí mali celú usadlosť. V strede dediny sa nachádza kostol a základná škola. Pravý uhol s Dedinou tvorí Rad. Je to ulica, na ktorej bol pôvodne iba jeden rad domov. Druhú stranu Radu tvoril orechový sad nazývaný Orecháreň. Po roku 1900 ho dal zemepán postupne vyklčovať a prerozdelil ho na stavebné pozemky. Majer je meno ulice, ktorá pokračuje od kostola na sever. Pôvodne to bol panský majer, ktorý bol však po oslobedení úplne rozobraný a dnes ho obyvateľom pripomína už iba názov. Po roku 1945 bola vystavaná nová ulica s pomenovaním Na Aleji. I tento názov vznikol odvodením z aleji listnatých stromov, ktorá túto ulicu lemuje. Je rovnobežná už so spomínanou ulicou Rad. Na konci Aleji (smerom ku kostolu ) bol vybudovaný menší park – Koleso. Snáď najdlhšou ulicou v obci sú Funduše. V súčasnosti je táto ulica hlavným ťahom spájajúcim Vráble - Šurany. Lúštek je meno ulice tiahnúcej sa od potoka po železnicu. Názov bol pôvodne pomenovaním lesíka, ktorý sa tiahol miestami terajšej ulice a záhrad. Poslednou vybudovanou ulicou v obci je Nová ulica.
V rokoch 1958–1959 bola vykonaná regulácia Žitavy a čiastočne sa zmenil aj jej tok. Pred železničnou stanicou bol v minulosti veľký rybník, v ktorom sa ťažila hlina. Z tohto dôvodu aj získal pomenovanie „Hliník“. Ťažba hliny bola v roku 1935 zakázaná. Miestny rybársky spolok v ňom začal chovať ryby. Rybník bol dlhý cca. 300 m a široký cca. 100 m. Postupne vysychal a v súčasnosti nájdeme iba suché koryto.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Kaštieľ Dórovcov, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena U z konca 18. storočia. V roku 2009 prešiel čiastočnou obnovou. Interiér je zaklenutý valenými, pruskými a korýtkovými klenbami alebo rovnými stropmi s fabiónmi. Hlavný sál so vstupom do parku má dochovaný pôvodný kozub.[4] Fasády kaštieľa sú členené lizénami, priečeliu smerom do parku dominuje trojosový portikus členený kanelovanými pilastrami s trojuholníkovým štítom s tympanónom.
- Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1863.[5] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrasttá z priečelia s párom ník vo forme rizalitu. Je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kaštieľ Dórovcov
-
Kaštieľ na historickej fotografii
-
Kostol Ružencovej Panny Márie
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Vincent Blanár (* 1920 - † 2012), jazykovedec
- Jozef Minárik
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Hul [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Dejiny obce [online]. Oficiálne stránky obce Hul. Dostupné online.