Preskočiť na obsah

Holubník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Holubník v Nymans Gardens, West Sussex, Anglicko
Holubník v Najafabad, Irán

Holubník je stavba určená na umiestnenie holubov a holubíc. Holubníky môžu byť voľne stojace konštrukcie v rôznych tvaroch alebo zabudované do domu či stodoly. Zvyčajne obsahujú vstupné diery pre vtákov. Holuby a hrdličky boli historicky dôležitým zdrojom potravy na Blízkom východe a v Európe a chovali sa pre vajcia a trus.

História a geografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Motorizovaný holubník pre poštové holuby v prvej svetovej vojne
Holubník v Ambodifomby, Madagaskar 1911-1912.

Predpokladá sa, že najstaršie holubníky pochádzajú z Egypta a Iránu. V týchto regiónoch trus používali poľnohospodári na hnojenie. Holubí trus sa používal aj na prácu s kožou a výrobu pušného prachu.

V niektorých kultúrach, najmä v stredovekej Európe, bolo vlastnenie holubníka symbolom postavenia a moci, a preto ho zákon dovoľoval až osobám so špeciálnym privilégiom, známym ako droit de colombier, ktoré mali iba šľachtici.

Mnohé starobylé panstvá vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve majú holubník stále stojaci v časti ohradenia alebo na blízkych poliach. Napríklad Château de Kerjean v Bretónsku, Houchin, tiež vo Francúzsku, Bodysgallen Hall vo Walese a Muchalls a Newark Castle v Škótsku.

Holubník v starovekom Ríme

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred rímskou inváziou Caesara do Galie nie je vo Francúzsku potvrdená prítomnosť holubníkov. Holuby boli vtedy v Ríme vášňou: rímske holubníky boli zvyčajne okrúhle, mali interiér pokrytý bielym povlakom z mramorového prášku. Varro, Columella aj Plínius písali o chove holubov a stavbe holubníkov.

V meste Rím bol v čase 'Republiky a Impéria' vnútorný dizajn holubníkov prispôsobený na účely zbavovania sa popola po smrti: boli zvyčajne postavené pod zemou.

Francúzsko

[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých francúzskych provinciách, najmä v Normandii, boli drevené holubníky veľmi štýlové. Ďalším obľúbeným stavebným materiálom pre tieto staré holubníky bol kameň. Niektoré zo stredovekých francúzskych opátstiev mali na svojich pozemkoch veľmi veľké kamenné holubníky.

V Bretónsku bol holubník niekedy zabudovaný priamo do horných múrov stodoly alebo kaštieľa. V ojedinelých prípadoch bola zabudovaná do hornej galérie (napr. kaštieľ Toul-an-Gollet) Holubníky tohto typu sa vo francúzštine nazývajú tour-fuie.

Dokonca aj niektoré z väčších zámockých pevností, ako napríklad Château de Suscinio majú dodnes stále celý holubník stojaci, mimo priekopy a múrov hradu.

Francúzske holubníky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka rozsiahlemu pestovaniu obilia, obľúbenej potravy holubov, malo Francúzsko v 17. storočí cca 42 000 holubov, najmä v Normandii a Južnom Francúzsku.

Vnútorný priestor holubníka, priestor určený pre holuby, je rozdelený na niekoľko boulínov (holubích dier). Každý boulín je domovom páru holubov. Tieto bulíny môžu byť kamenné alebo tehelné.Kapacitu holubníka udáva počet boulínov. Tie na zámku d'Aulnay v Aulnay-sous-Bois a na Château de Panloy v Port-d'Envaux patria k najväčším vo Francúzsku.

V stredoveku, najmä vo Francúzsku, bolo vlastniť holubník prístupný pešo privilégium až pre pána panstva. Veľkosť holubníka musela byť v pomere k dôležitosti panstva, umiestnené na poschodí nad kurníkom, chlievom, pecou na chlieb, dokonca aj vínnou pivnicou.

Blízky východ

[upraviť | upraviť zdroj]

Holubníky boli posiate drevenými kolíkmi a stovkami otvorov. Poskytovali vtákom prístrešie a miesta na rozmnožovanie, aby mohli hniezdiť a vychovávať svoje mláďatá v prevažne drsnom púštnom prostredí. V Saudskej Arábii bolo v roku 2020 zdokumentovaných 14 veží, ktoré boli najstaršími v krajine na Blízkom východe. Často ich videli v Iráne, Egypte a Katare, kde majú históriu až do 13. storočia. Holuby sa nachádzali v ľudských sídlach v Egypte a na Strednom východe už od úsvitu poľnohospodárstva, pravdepodobne priťahované semenami plodín, ktoré ľudia zasadili.

Isfahánské staroveké holubníky

[upraviť | upraviť zdroj]

V 17. storočí bolo napočítaných v perzskej oblasti Isfahánu až 3000 holubníkov. Dnes bolo v provincii identifikovaných viac ako 300 historických holubníkov a celkovo 65 bolo zapísaných do zoznamu národného historického dedičstva. Holubníky boli postavené na výrobu veľkého množstva vysokokvalitného organického hnojiva pre bohaté záhrady Isfahánu. Najväčšie holubníky mohli umiestniť až 14 000 vtákov a boli zdobené výraznými červenými pásmi, aby boli pre holuby ľahko rozpoznateľné.

Staroveké holubníky v Kappadokii

[upraviť | upraviť zdroj]

Holubice v Kappadokii boli väčšinou navrhnuté ako miestnosti, ktoré boli zriadené vytesaním skál. Najstaršie príklady týchto holubníkov v regióne boli postavené v 18. storočí, ale je ich málo. Väčšina holubníkov v regióne bola postavená v 19. a začiatkom 20. storočia. Je evidentné, že boli vybudované pri vodných zdrojoch na mieste nad údolím. Ich vchody, boli väčšinou vybudované vo východnom alebo južnom smere dolín. Týmto spôsobom konštrukcie boli chránené pred chladom a umožňovali slnečnému svetlu dostať sa dovnútra.

Holubníky v Grécku sú známe ako Peristeriones. Takéto stavby sú veľmi obľúbené na Kykladských ostrovoch a najmä na Tinose, ktorý má 1300 holubníkov. Systematický holubí chov ako zdroj mäsa a hnojív zaviedli Benátčania v 15. storočí. Holubníky sú postavené na svahoch chránených prevládajúcim severným vetrom a orientované tak, aby ich fasáda smerovala do otvoreného priestoru.

Holubník v areáli Woodstocku, grófstvo Kilkenny

Kamenné holubníky sa stavali v Írsku od normanského obdobia, s účelom zásobovania mäsom kláštorné kuchyne a vidiecke domy. Tradičný holubník bola viacposchodová budova s vnútornými stenami lemovanými výklenkami alebo rímsami, ktoré napodobňovali jaskyňu. Boli v mnohých čstiach Írska, zaujímavejšie príklady: Ballybeg Priory, Oughterard, Cahir, Woodstock Estate, Mosstown, Adare. Dokonca aj tri írske cisterciánske domy mali holubníky.

Holubníky boli súčasťou niekoľkých návrhov vily Andrea Palladia. Holubníky jeho vily sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO.

Holandsko a Belgicko

[upraviť | upraviť zdroj]

Belgické holubníky sú väčšinou asociované s pretekmi holubov. Majú špeciálne funkcie, ako padacie dvierka, umožňujúce holubom vletieť dovnútra, ale nie von. Flámsky výraz pre holubník je „duivenkot“. Holandské slovo pre holubník je „duiventoren“ alebo „duiventil“ pre menší holubník.

Španielsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Španielské holubníky, známe ako Palomares, sú veľmi populárne v regióne Tierra de Campos. Zmenšený model tohto holubníka sa nachádza v zábavnom parku v Mudéjar de Olmedo. Ďalšie dobré príklady sa nachádzajú v múzeách v Castroverde de Campos, Villafáfila, Santoyo a slávnom „Palomar de la Huerta Noble“ v obci Isla Cristina, ktorý bol postavený v 18. storočí na umiestnenie 36 000 holubov.

Transylvánia

[upraviť | upraviť zdroj]

Sikuli v Sedmohradsku začlenili do dizajnu svojich slávnych brán holubník. Cez hornú časť brány je holubník so 6-12 alebo viac priezormi a strechou z dreveného šindľa alebo škridly.

Anglicko a Wales

[upraviť | upraviť zdroj]

Rimania mohli do Británie zaviesť holubníky, pretože v rímskych ruinách v Caerwente sa našli diery pre holuby. Predpokladá sa však, že holubice sa tam bežne chovali až po normanskej invázii. Najstaršie známe príklady chovu holubíc sa vyskytujú v normanských hradoch z 12. storočia (napr. hrade Rochester) a dokumentárne zmienky začínajú tiež v 12. storočí. Najstarší zachovaný, presne datovaný voľne stojaci holubník v Anglicku bol postavený v roku 1326 v Garway v Herefordshire. Samotný waleský názov colomendy sa stal názvom miesta. Jeden stredoveký holubník stále stojí na mieste siene v Potters Marston v Leicestershire.

Prvé holubníky v Škótsku mali často tvar „včelieho úľa", kruhový pôdorys a zužovali sa do klenutej strechy s kruhovým otvorom v hornej časti. Tie sa nachádzajú aj na severe Anglicka a niekedy sa označujú ako „tun-bellied“. Koncom 16. storočia ich vystriedal pravouhlý typ s jednou sklonitou strechou, pomerne strmo sklonenou vhodným smerom. Phantassie Doocot je nezvyčajným príkladom typu úľa s jednou šikmou strechou a Finavon Doocot typu pultík je s 2 400 hniezdnymi búdkami najväčším holubníkom v Škótsku. Holubníky sa stavali až do 18. storočia v čoraz dekoratívnejších formách, potom už neboli až tak potrebné. V 20. storočí však došlo k oživeniu stavby holubníkov chovateľmi holubov a veže možno stále nájsť na pustatine pri sídliskách v Glasgowe a Edinburghu.

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Ich umiestnenie je vybrané ďaleko od veľkých stromov, na ktorých môžu hniezdiť dravce, a sú chránené pred prevládajúcimi vetrom a riadia niekoľkými bezpečnostnými pravidlami: tesné prístupové dvere a hladké steny s vyčnievajúcim pásom kameňov, ktoré zabraňujú vstupu na lezenie.


Materiály holubníka môžu byť veľmi rozmanité a tvar a rozmery sú ešte rozmanitejšie:

štvorcový holubník so štvornásobnou klenbou
postavený pred pätnástym storočím (hrad Roquetaillade, Bordeaux) alebo Saint-Trojan pri Cognacu
valcová veža
od štrnásteho storočia do šestnásteho storočia a v niektorých častiach Španielska je až do súčasnosti bežná. Je pokrytá zakrivenými dlaždicami, kamennými strechami a občas kupolou z tehál. Jediným otvorom je okno.
holubník na kamenných alebo drevených stĺpoch
valcový, šesťhranný alebo štvorcový
šesťhranný holubník
ako holubníky Kráľovskej pošty v Sauzé-Vaussais
štvorcový holubník s plochými škridlami
17. storočie a s bridlicová strechou v 18. storočí
štíhla štruktúra
opreté o boky budov.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dovecote na anglickej Wikipédii.

  1. Robert Stephenson (1986), Conversion of Listed 16th-century Dovecote.