Fiodor Alexandrovič Vasiliev

	Fiodor Alexandrovič Vasiliev
	; F. A. Vasiliev na portréte od I. N. Kramského
Narodenie	22. február 1850; Gatčina, Ruská ríša
Úmrtie	6. október 1873 (23 rokov); Jalta, Ruská ríša
Odkazy
Commons	Fiodor Alexandrovič Vasiliev
	Biografický portál

Fiodor Alexandrovič Vasiliev (rus. Фёдор Александрович Васильев; * 22. február 1850, Gatčina, Ruská ríša – † 6. október 1873, Jalta) bol ruský maliar-krajinkár, člen umeleckého združenia peredvižnici.

Život a dielo

Fiodor Vasiliev sa narodil 22. februára (10. februára podľa starého kalendára) 1850 v meste Gatčina neďaleko Petrohradu. Jeho otec Alexandr Vasilievič Vasiliev bol štátny úradník. S Oľgou Jemelianovnou Polyntsevovou, Fiodorovou matkou, sa oženil až štyri roky po jeho narodení a preto bol Fiodor dlhé roky považovaný za nemanželské dieťa. Onedlho po jeho narodení sa rodina presťahovala do Petrohradu, kde budúci umelec strávil svoje detstvo. Napriek prejavenému talentu sa vzhľadom k skromným podmienkam rodiny nemohol svojej záľube venovať. Musel si zarábať na živobytie a po otcovej smrti sa stal dokonca živiteľom rodiny. Napriek tomu vždy si našiel čas na maľovanie v ktorom našiel ozajstné naplnenie svojho života. V roku 1856 sa mu podarilo stať sa študentom na petrohradskej Akadémii výtvarných umení.

V tomto čase sa zoznámil s I. N. Kramským a I. I. Šiškinom. V roku 1867 zavŕšil štúdium na Akadémii. Veľkým vzorom bol preňho najmä Šiškin a jeho očarujúce krajinky. Spolu s ním často navštevoval prírodu, čo v jeho ďalšej tvorbe zanechalo nezmazateľné spomienky. Príroda sa Vasilievovi stala trvalým zdrojom inšpirácie; dokladom toho sú už jeho prvé diela vyznačujúce sa osobitnou hĺbkou a poetickosťou zachytenia predlohy. Medzi jeho prvotiny dýchajúce lyrikou a vyžarujúce umelcovu lásku ku krajine patria obrazy Návrat stáda (1868) a Pred dažďom (1870 – 1871). Slávu mu však prinieslo dielo Pohľad na Volgu s bárkami (1870). Obraz vznikol pod dojmami cesty po Volge, ktorú podnikol spolu s I. J. Repinom. Obraz je maliarsky dokonalý, kolorit sa vyznačuje harmóniou a ušľachtilosťou. Vasilievova krajina je plná sviežosti a romantického zaujatia.

Ďalšie významné dielo vzniklo v roku 1871. Obraz Odmäk charakterizuje hlboký cit k ruskej krajine, ktorú Vasiliev tak miloval a ktorá sa mu napokon stala osudnou. Počas práce na tomto obraze veľmi prechladol a zachvátili ho bolesti, ktoré časom prepukli do tuberkulózy.

Jar roku 1871 strávil v Petrohrade. Tu sa stal jedným zo zakladajúcich členov petrohradskej skupiny peredvižnikov. Choroba sa mu však neustále vracala a preto podstúpil liečebný pobyt na Kryme, odkiaľ sa však už nevrátil. I tu vzniklo niekoľko jeho diel. Jedným z posledných bol obraz Blato v lese (1871). Mladý umelec sa tu v spomienkach vracia k severnej ruskej prírode. Po technickej i kompozičnej stránke sa tento obraz stal predzvesťou tendencií, ktoré sa v ruskom maliarstve rozvíjali v posledných rokoch 19. storočia. K ďalším dielam, ktoré vznikli počas jeho krymského pobytu patria napr. Mokrá lúka (1872), Zima na Kryme (1871 – 1873) či V krymských horách (1873). Tento obraz sa napokon stal aj jeho posledným.

Zomrel 24. októbra (6. septembra) 1873 v Jalte vo veku dvadsaťtri rokov.