Evanjelizácia

Evanjelizácia je činnosť zameraná na šírenie kresťanskej viery vo svete.

Slovo evanjelizácia pochádza od podstatného mena evanjelium. To je gréckeho pôvodu (euangelion) a doslova znamená dobrá (radostná) zvesť. Tento všeobecný pojem bol prijatý kresťanmi na označenie príchodu Ježiša Krista na zem a ním uskutočneného diela spásy ľudstva skrze smrť na kríži, zmŕtvychvstanie a zoslanie Ducha Svätého.

Slovo evanjelizácia je dnes najčastejšie používané v troch významoch:

Vo všeobecnom a plnom význame sa používa ako zámena za slová misie a apoštolát a znamená všetku činnosť, ktorá akýmkoľvek spôsobom vplýva na premenu sveta v súlade so zámerom Boha Stvoriteľa a Vykupiteľa. Obsah pojmu evanjelizácia možno teda vyjadriť tou istou opisnou definíciou, ktorú koncilový Dekrét o laickom apoštoláte používa pre pojem apoštolát: "Cirkev sa zrodila nato, aby šírením Kristovho Kráľovstva po celej zemi na slávu Boha Otca urobila všetkých ľudí účastnými spásonosného vykúpenia, a ich prostredníctvom účinne viedla celý svet ku Kristovi. Každá činnosť tajomného Tela zameraná na tento cieľ sa volá apoštolát, ktorý Cirkev uskutočňuje pomocou všetkých svojich údov" (DLA 2). V tomto širokom a plnom význame používa termín ‘evanjelizácia’ aj Apoštolská exhortácia Pavla VI. Evangelium nuntiandi (EN). V 18. bode tohto dokumentu čítame: "Evanjelizovať znamená pre Cirkev prinášať radostnú zvesť celému ľudstvu, ľudí vnútorne pretvárať a vytvárať z nich nové ľudstvo: „Hľa, všetko robím nové“ (Zjv 21,5). Ale nové ľudstvo nie je možné bez nových ľudí, totiž nových skrze krst a život podľa evanjelia. Účelom evanjelizácie je práve dosiahnuť túto vnútornú premenu a ak treba, nejako ju vyjadriť slovom. Správnejšie by sa to dalo povedať, že Cirkev evanjelizuje vtedy, keď sa snaží obrátiť osobné a kolektívne ľudské svedomie jedine silou a božskou mocou posolstva, ktoré hlása a ak sa usiluje premeniť aj všetku činnosť, ktorú títo ľudia vykonávajú, spolu s ich životom a prostredím, v ktorom žijú." Podobne široko chápe evanjelizáciu Svetová rada cirkví, ako o tom svedčí nasledujúci citát z deklarácie druhého zhromaždenia tejto Rady: "Sám Ježiš Kristus je evanjeliom, ktoré hlásame. On je tiež tým, ktorý ho zvestuje... Evanjelizovať znamená zúčastniť sa na živote Krista a na jeho službe vo svete... Evanjelizovať znamená privádzať osoby ku Kristovi, Spasiteľovi a Pánovi, aby mali účasť na jeho večnom živote".
V užšom význame evanjelizáciou sa označuje prvé ohlasovanie Dobrej zvesti o spáse v Kristovi tým, ktorí ju ešte nepočuli, resp. neprijali. Exhortácia Evangelium nuntiandi (č. 17) hovorí: "Preto sa mohla evanjelizácia definovať ako hlásanie Krista tým, ktorí ho ešte nepoznajú". Túto definíciu evanjelizácie však exhortácia považuje za neúplnú a na inom mieste ju nazýva predevanjelizáciou: "Od zoslania Ducha Svätého sa Cirkev podujala konať svoje prvotné poslanie, prevzaté od svojho Zakladateľa, ktoré spočívalo v tom, že hlásalo Ježiša Krista a jeho evanjelium tým, čo Spasiteľa ani jeho evanjelium nepoznali... toto prvé posolstvo o Ježišovi Kristovi sa začalo mnohostrannou a rozličnou činnosťou ktorá sa nazýva niekedy "predevanjelizáciou". Ale pravdupovediac, ona je už evanjelizáciou, hoci podľa stupňa dokonalosti je v začiatkoch a ešte neúplná." (EN 51)

Takto chápaná evanjelizácia je teda určitou etapou na ceste stávania sa kresťanom, ktorá predchádza katechumenát. Katechumenát je obdobím systematickej priúčaniu sa kresťanskému životu a prípravy na krst. Pokoncilový dokument "Ordo initiationis christianae adultorum", ktorý prinavracia Cirkvi dnešných čias inštitúciu starokresťanského katechumenátu, výrazne odlišuje etapu evanjelizácie pred katechumenátom a nazýva ju tiež predkatechumenátom. Taktiež súčasná tradícia protestantských cirkví pozná evanjelizáciu vo vyššie uvedenom zmysle, a ešte dôkladnejšie v nej odlišuje určité stupne či etapy duchovných premien, definované ako prebudenie, obrátenie a obnovenie.

V špeciálnom význame evanjelizácia označuje konkrétnu špecifickú akciu smerujúcu priamo k dosiahnutiu cieľov spojených s vyššie uvedenou etapou evanjelizácie v procese stávania sa kresťanom. Takúto špecifickú akciu vypracovali najmä protestantské cirkvi. V tejto oblasti majú veľa cenných skúseností. Rozlišujú individuálnu a kolektívnu evanjelizáciu. Tá druhá sa delí na masovú, zahňujúcu od niekoľko do niekoľko desiatok tisíc účastníkov a na obyčajnú. V súčasnosti k najznámejším masovým evanjelizáciam patria evanjelizácie uskutočňované neobyčajne talentovaným baptistickým kazateľom Billy Grahamom a ním založeným špeciálnym združením. Vypracoval metódu masovej evanjelizácie, ktorá sa s istými zmenami používa takmer všade. Každá masová evanjelizácia zahrňuje tri etapy: prípravu, evanjeliačnú pobožnosť a etapu utvrdenia a prehĺbenia výsledkov evanjelizácie. Samotné evanjelizačné pobožnosti sa skladajú z úvodnej (modlitby, piesne, svedectvá), hlavnej (evanjelizačná kázeň) a záverečnej časti (konkrétna výzva k rozhodnutiu prijať Krista, prejavenie rozhodnutia).

V tradícii Katolíckej Cirkvi boli doteraz neznáme evanjelizačné akcie tohto typu, ale v podstate tomu istému cieľu slúžili ľudové misie a farské rekolekcie. VF poslednej dobe sa ukazuje snaha dať týmto akciám charakter viac evanjelizačný. Pojmom evanjelizačné rekolekcie rozumieme vlastne tradičné farské rekolekcie nasmerované k evanjelizačnému obsahu a obohatené skúsenosťami z evanjelizačnýh akcií iných cirkví. K charakteru typických protestantských evanjelizačných akcií sa na Slovensku približuje Kampaň pre Ježiša, ktorú od roku 2000 každé leto vo viacerých slovenských mestách uskutočňuje bratislavské Spoločenstvo pri Dóme svätého Martina.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.