Endeavour (raketoplán)
Raketoplány |
---|
|
Endeavour (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-105) bol americký raketoplán, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 1992 až 2011. Bol vyrobený v roku 1991 ako náhrada za zničený Challenger. Pomenovaný bol po lodi kapitána Jamesa Cooka. Ide o najmladší americký raketoplán. Pôvodne sa uvažovalo o názve Challenger 2, ale tento názov bol zamietnutý z dvoch dôvodov: jednak z poverčivosti, že toto meno nosí smolu a jednak preto, aby nedochádzalo k zámenám. Endeavour absolvoval celkovo 25 letov.
Kongres Spojených štátov schválil výstavbu raketoplánu Endeavour v roku 1987 za účelom náhrady raketoplánu Challenger, ktorý bol zničený v roku 1986. Komponenty nevyužité pri stavbe raketoplánov Discovery a Atlantis boli použité pri stavbe Endeavouru. Možnosť prestavby družicového stupňa Enterprise bola zamietnutá, pretože bolo lacnejšie postaviť kompletne nový stroj.
Meno pre raketoplán bolo vyberané v celoštátnej súťaži, ktorej sa zúčastnili študenti základných a stredných škôl. Raketoplán bol pomenovaný po lodi HM Bark Endeavour, ktorej v 18. storočí velil James Cook. Meno taktiež vzdávalo česť veliteľskému modulu Apolla 15, tiež nazvaného Endeavour. Vzhľadom na britský pôvod mena je používaný britský pravopis (Endeavour), namiesto amerického (Endeavor).
Endeavour bol dokončený v roku 1991 a jeho prvá misia (STS-49) sa uskutočnila v dňoch 7. až 16. mája 1992. V priebehu tejto misie bol posádkou zachytený, a potom znovu vypustený poškodený komunikačný satelit INTELSAT VI. V roku 1993 sa uskutočnila prvá servisná misia k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu. V roku 1997 bol Endeavour na osem mesiacov stiahnutý zo služby a prekonal rekonštrukciu niekoľkých komponentov. Pri tejto prestavbe ako prvý raketoplán dostal spojovací uzol na pripojenie k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). V roku 1998 vyniesol k Medzinárodnej vesmírnej stanici modul Unity, čo bol vôbec prvý let raketoplánu k ISS. Od decembra 2003 do októbra 2005 prebiehala modernizácia raketoplánu.
Dňa 1. júna 2011 skončil raketoplán Endeavour svoju aktívnu činnosť a bude vystavený v California Science Center v Los Angeles.
Zoznam misií
[upraviť | upraviť zdroj]Zoznam misií v programe Space Shuttle absolvovaných s orbiterom Endeavour do 1. júna 2011. Raketoplán Endeavour do 1. júna 2011 absolvoval 25 misií (z toho 13 k ISS), na obežnej dráhe strávil celkovo 296 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd, Zem obletel 4671-krát a preletel vzdialenosť 197 761 262 km.
Dátum štartu | Označenie | Cieľ misie |
---|---|---|
7. máj 1992 | STS-49 | Premiérový let nového raketoplánu Endeavour, záchrana družice Intelsat-6, ktorá sa nedostala na potrebnú obežnú dráhu. |
12. september 1992 | STS-47 | Let vedeckého laboratória Spacelab-J. |
13. január 1993 | STS-54 | Vypustenie komunikačnej družice TDRS-6. |
21. jún 1993 | STS-57 | Let vedeckého laboratória Spacehab-RMS, zachytenie a návrat družice Eureca-1 na Zem. (pozri Atlantis STS-46) |
2. december 1993 | STS-61 | Prvý servisný let k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu. |
9. apríl 1994 | STS-59 | Let s radarom SRL-1 a mapovanie povrchu Zeme. |
30. september 1994 | STS-68 | Let s radarom SRL-1 a mapovanie povrchu Zeme. (pozri STS-59) |
30. marec 1995 | STS-67 | Astronomické pozorovania s laboratóriom ASTRO-2. (pozri Columbia STS-35) |
7. september 1995 | STS-69 | Vypustenie a znovuzachytenie dvojice družíc WSF-2 a Spartan-201. |
11. január 1996 | STS-72 | Zachytenie družice SFU vypustenej japonskou raketou H-2. |
19. máj 1996 | STS-77 | Let vedeckého laboratória Spacehab-LSM, vypustenie a znovuzachytenie družice Spartan-204. |
22. január 1998 | STS-89 | Ôsmy let raketoplánu na ruskú kozmickú stanicu Mir. Astronaut David Wolf (pozri Atlantis STS-86) sa vrátil na Zem a jeho miesto zaujal Andrew Thomas. |
4. december 1998 | STS-88 | Prvý montážny let k vesmírnej stanici ISS, vypustenie modulu Node 1 (Unity). |
11. február 2000 | STS-99 | Mapovanie zemského povrchu pomocou radaru SRTM. |
30. november 2000 | STS-97 | Šiesty let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, vynesenie prvého solárneho panelu na nosníku ITS P6. |
19. apríl 2001 | STS-100 | Deviaty let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, dopravenie zásob a vypustenie prvej časti manipulátoru SSRMS. |
december 2001 | STS-108 | Dvanásty let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, doprava zásob a vystriedanie tretej základnej posádky štvrtou základnou posádkou. |
5. jún 2002 | STS-111 | Štrnásty let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, doprava zásob a vystriedanie štvrtej základnej posádky piatou základnou posádkou. |
23. november 2002 | STS-113 | Šestnásty let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, doprava zásob, vynesenie prídavného nosníka ITS P1 a vystriedanie piatej základnej posádky šiestou základnou posádkou. |
8. august 2007 | STS-118 | Let raketoplánu k vesmírnej stanici ISS, doprava zásob, vynesenie pravobočného segmentu ITS S5 a let s laboratóriom Spacehab. |
11. marec 2008 | STS-123 | Dvadsiata piata misia raketoplánu k ISS, doprava a montáž kanadského manipulátoru SPDM Dextre a japonského logistického modulu JEM ELM-PS na stanicu a výmena člena posádky Expedície 16. |
15. november 2008 | STS-126 | Dvadsiata siedma misia raketoplánu k ISS, zásobovanie a údržba Medzinárodnej vesmírnej stanice a výmena člena posádky Expedície 18. |
15. júl 2009 | STS-127 | Dvadsiata deviata misia raketoplánu k ISS, doprava a montáž poslednej časti japonského laboratória Kibó k Medzinárodnej vesmírnej stanici a výmena jedného člena posádky dlhodobej Expedície 20. |
8. február 2010 | STS-130 | Tridsiata prvá misa raketoplánu k ISS, doprava a montáž modulov Tranquility a Cupola k stanici. |
16. máj 2011 | STS-134 | Posledná misia raketoplánu Endeavour. Cieľom misie bola doprava a montáž magnetického spektrometra AMS-02 a plošiny ELC-3 na ISS. |
Pamiatka raketoplánu Endeavour a znaky misií
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatka raketoplánu Endeavour | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Znaky misií raketoplánu Endeavour | |||||||
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Endeavour (raketoplán)