Preskočiť na obsah

Diaľnica A1 (Nemecko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diaľnica A1 (Nemecko)
Diaľnica A1 (Nemecko)

Diaľnica A1
Diaľnica A1 (Nemecko)
Diaľnica A1 (Nemecko)
Základné údaje
Správca DEGES (štát) 
Celková dĺžka 732 km 
v prevádzke ? km
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko, Hamburg
Dolné Sasko, Brémy
Severné Porýnie-Vestfálsko
Porýnie-Falcko, Sársko 
Objekty na trase

Diaľnica A1 (nem. Bundesautobahn 1, Autobahn 1, resp. skrátene BAB 1, A 1) je 732 kilometrov dlhá diaľnica v Nemecku. Spája šlezvické mesto Heiligenhafen na pobreží Baltského mora so Saarbrückenom v Sársku, pričom prechádza významnou Rýnsko-rúrskou konurbáciou. Diaľnica ešte nie je kompletne dobudovaná - na jej začiatku je zatiaľ len v polovičnom profile a medzi Blankenheimom a Daunom zatiaľ chýba.

Okrem klasického označenia A1 sa diaľnica na niektorých úsekoch zvykne označovať aj inými názvami, ktoré sú pozostatkom etapovitej výstavby. Na samom začiatku je medzi Hamburgom a Heiligenhafenom označovaná ako Vogelfluglinie. Medzi mestom Lübeck a Porúrím je zaužívaný názov Hansalinie a medzi križovatkami Kolín-západ (Kreuz Köln-West) a Vulkaneifel (Dreieck Vulkaneifel) názov Eifelautobahn.

Priebeh trasy

[upraviť | upraviť zdroj]
A1 v Brémach
Návesť pred výjazdom Holdrof
Križovatka s A3 pri Koblenzi
Portálové značenie pri Brémach

Diaľnica A1 začína neďaleko prístavného mesta Heiligenhafen v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko na baltickom pobreží. Odtiaľ pokračuje juhozápadným smerom okolo mesta Oldenburg in Holstein smerom ku ďalšiemu prístavu Lübeck. Tu sa križuje s diaľnicou A20, ktorá smeruje do spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko. Juhozápadne od Lübecku sa križuje aj s A21 smerujúcou do Kielu a A24, ktorá vedie do Berlína. Následne prechádza prístavným mestom Hamburg, kde sa nachádzajú križovatky s diaľnicami A25 do mesta Geesthacht, A250 do Lüneburgu a A7 do južných častí Nemecka.

Za Hamburgom diaľnica stále pokračuje juhozápadným smerom cez Dolné Sasko a mesto Brémy, kde sa križuje s A27 smerujúcou do miest Cuxhaven a Walsrode. Za Brémami sa od A1 odpája A28 v smere na Oldenburg a Východné Frízsko. Za križovatkou Ahlhorner Heide s A29, ktorá vedie do Wilhelmshavenu sa trasa diaľnice A1 stáča na juh a prechádza okolo mesta Osnabrück. V križovatke, ktorá leží západne od Osnabrücku, sa A1 križuje s diaľnicou A30 smerujúcou do mesta Bad Oeynhausen.

A1 plynulo prechádza do Severného Porýnia-Vestfálska a prechádza rozsiahlou konurbáciou v Porýní a Porúrí. Keďže ide o veľmi husto zaľudnené územie, aj hustota dopravy je tu vysoká, a preto sa tu nachádza aj veľké množstvo križovatiek s inými diaľnicami. Pri meste Münster je to križovatka s A43 a ďalej aj s diaľnicou A2 smerujúcou do Hannoveru a Berlína. V juhovýchodnom Porýní prechádza diaľnica mestom Dortmund, kde sa križuje s A44 do Kasselu a A45 do Frankfurtu, ďalej pri Wuppertale s A46 do Düsseldorfu a pri Leverkusene aj s A3 vedúcou naprieč krajinou až do Passau na rakúskej hranici. Pri Kolíne nad Rýnom sa ďalej nachádzajú križovatky s A59 do Düsseldorfu, s A57 do Krefeldu a A4 do Aachenu. A1 je dočasne ukončená pri obci Blankenheim, pričom chýbajúci úsek po Rengen je v súčasnosti v štádiu príprav, respektíve čiastočne vo výstavbe.

Diaľnica opätovne začína pri obci Rengen v spolkovej krajine Porýnie-Falcko a križuje sa s A48 smerujúcou do Koblenzu a ďalej aj s A60, ktorá vedie do Bitburgu. V križovatke Moseltal sa od A1 odpája A602 do centra Trieru. Južne od tohto mesta sa križovaním začína A62 do Pirmasensu a ďalej aj A8 vedúca do Luxemburska. Diaľnica sa končí vo výjazde Saarbrücken-Burbach.

Diaľnica A1 prechádza po trasách viacerých európskych ciest, ich prehľad ponúka nasledujúca tabuľka:

Puttgarden - Lübeck
Lübeck - Bremen
Bremen - Köln
Köln - Bliesheim
Bliesheim - Blankenheim
Vulkaneifel - Moseltal
Wittlich-Mitte - Kreuz Wittlich
Moseltal - Saarbrücken

Diaľničné križovatky

[upraviť | upraviť zdroj]
Kreuz Köln-West (104)
Náčrt kolínskeho okruhu (Kölner Ring)
Kreuz Bliesheim (109)
(20) Dreieck Bad Schwartau v prevádzke
(24) Kreuz Lübeck v prevádzke
(27) Kreuz Bargteheide v prevádzke
(31) Kreuz Hamburg-Ost v prevádzke
(35) Dreieck Hamburg-Südost v prevádzke
(36) Kreuz Hamburg-Süd v prevádzke
(39) Maschener Kreuz v prevádzke
(40) Horster Dreieck v prevádzke
(43) Buchholzer Dreieck v prevádzke
(53) Bremer Kreuz v prevádzke
(58a) Dreieck Stuhr v prevádzke
(62) Dreieck Ahlhorner Heide v prevádzke
(69) Dreieck Wallenhorst v pláne
(72) Kreuz Lotte/Osnabrück v prevádzke
(78) Kreuz Münster-Süd v prevádzke
(82) Kamener Kreuz v prevádzke
(84) Kreuz Dortmund/Unna v prevádzke
(86) Westhofener Kreuz v prevádzke
(92) Kreuz Wuppertal-Nord v prevádzke
(98) Kreuz Leverkusen v prevádzke
(99) Kreuz Leverkusen-West v prevádzke
(101) Kreuz Köln-Nord v prevádzke
(104) Kreuz Köln-West v prevádzke
(107) Dreieck Erfttal v prevádzke
(109) Kreuz Bliesheim v prevádzke
(120) Dreieck Vulkaneifel v prevádzke
(126) Kreuz Wittlich v prevádzke
(130) Dreieck Moseltal v prevádzke
(135) Dreieck Nonnweiler v prevádzke
(143) Kreuz Saarbrücken v prevádzke

Do roku 1945

[upraviť | upraviť zdroj]
Označenie diaľnice z 30. rokov v Hamburgu. Do 50. rokov tam figuroval nápis REICHSAUTOBAHN

Už od konca 20. rokov sa v Nemecku začali plánovať vysokokapacitné cesty pre diaľkovú dopravu bez úrovňových križovaní. Plánovanie pokročilo na prelome 20. a 30. rokov a výstavba sa začala za éry národného socializmu po nástupe Adolfa Hitlera k moci. Novonaplánovaným cestám dali názov Reichsautobahnen, teda ríšske diaľnice.

Výstavba súčasnej diaľnice A1 sa začala v polovici 30. rokov. V roku 1936 bol otvorený 71 km dlhý úsek medzi Hamburgom a Brémami, od križovatky Dibbersen po križovatku Oyten. Nasledujúci rok bola diaľnica predĺžená od obce Oyten po tzv. Brémsku križovatku (Bremer Kreuz) a vystavaná bola i nadväzujúca časť súčasnej diaľnice A27. V roku 1939 bol dostavaný krátky úsek južne od Hamburgu. Stavalo sa i v severnej časti diaľnice - v tomto období sa otvorili úseky medzi Hamburgom a Lübeckom.

Koncom 30. rokov bola postavená i jedna z prvých diaľničných križovatiek v Nemecku - išlo o Kamener Kreuz severovýchodne od Dortmundu. Do začiatku druhej svetovej vojny sa postavilo ešte 25 km diaľnice severozápadne od Leverkusenu. Výstavba úseku neďaleko obce Remscheid musela byť kvôli vojnovým udalostiam prerušená až do roku 1951. Vybudovať sa stihol ešte polovičný profil diaľnice v regióne Eifel neďaleko obce Hasborn.

V rokoch 1945 - 1970

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá svetová vojna zanechala nemeckú cestnú sieť v zlom technickom stave, preto sa v prvých povojnových rokoch práce obmedzili len na rekonštrukcie. V roku 1951 boli obnovené stavebné práce na úseku Wermelskirchen-Remscheid, ktorý sa začal stavať ešte za Hitlera. Otvorený bol 15. júla 1953. V roku 1956 sa diaľnica predĺžila po mesto Hagen a o rok neskôr bola dokončená križovatka s diaľnicou A44 pri Dortmunde spoločne s úsekom do mesta Kamen.

V 60. rokoch bol vystavaný obchvat Hamburgu, ktorý spojil predvojnové úseky Hamburg-Lübeck a Hamburg-Brémy i ďalšie kratšie chýbajúce úseky pri Brémach a na Porúrí. V roku 1970 tak bol v prevádzke súvislý úsek diaľnice medzi prístavom Lübeck a Kolínom nad Rýnom.

V rokoch 1970 - 2000

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 70. rokov sa začala výstavba úsekov severne od mesta Lübeck. Do roku 1980 diaľnica dosiahla mesto Oldenburg. V tom istom roku bolo dokončené aj spojenie Kolína nad Rýnom s obcou Blankenheim, kde sa diaľnica končí i v súčasnosti. Na prelome 70. a 80. rokov sa rozbehla i výstavba južnej časti diaľnice medzi mestami Saarbrücken a Daun.

Po roku 2000

[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto období sa výstavba sústreďuje najmä na dostavbu chýbajúceho úseku medzi Blankenheimom a Daumom v regióne Eifel. Sprevádzkovaný bol takisto aj úsek na severe medzi Oldenburgom a Heiligenhafenom, avšak do značnej miery len polovičnom profile, preto je to oficiálne zatiaľ len súčasť spolkovej cesty 207.

Rozšírenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica A1 je v prevažnej miere vybudovaná v štyroch jazdných pruhoch. Niekoľko úsekov bolo vzhľadom na vysoké intenzity dopravy rozšírených o jeden jazdný pruh v každom smere.

Prvým rozšíreným úsekom v smere staničenia diaľnice je úsek medzi križovatkami Dreieck Bad Schwartau a Maschener Kreuz, ktorý je však v okolí križovatiek Dreieck Hamburg-Südost a Kreuz Hamburg-Süd krátko zúžený do štyroch jazdných pruhov.

Ďalším takýmto úsekom je obchvat Brém medzi križovatkami Bremer Kreuz a Delmenhorst-Ost. Ďalej nasledujú dva kratšie rozšírené úseky pri mestách Osnabrück a Münster.

Medzi križovatkou Kamener Kreuz a Köln-Lövenich v Porýní-Porúrí sa nachádza najdlhší šesťpruhový úsek na A1. Posledným rozšíreným úsekom je krátky úsek neďaleko mesta Bliesheim.

Okrem toho ešte existuje niekoľko krátkych pasáží, najmä v stúpaniach, ktoré sú vystavané v usporiadaní 2+3, resp. 3+2.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]