Chlorid železnatý

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
	Nebezpečenstvo
Vety H	H302, H315, H318
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P280, P302+352
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
Žieravina; (C)	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R22, R41, R36/38
Vety S	S26, S39
	NFPA 704
	0 3 0

	Chlorid železnatý
	Chlorid železnatý
	Chlorid železnatý
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	FeCl2
Vzhľad	žltozelená práškovitá alebo kryštalická látka (anhydrát); zelená práškovitá alebo kryštalická látka (hydrát)
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	126,7 u (anhydrát); 162,7 u (dihydrát); 198,8 u (tetrahydrát); 234,8 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť	126,753 g/mol (anhydrát); 162,784 g/mol (dihydrát); 198,814 g/mol (tetrahydrát); 234,845 g/mol (hexahydrát)
Rozpustnosť vo vode	anhydrát; 49,7 g/100 ml (0 °C); 62,3 g/100 ml (10 °C); 64,4 g/100 ml (20 °C); 73,0 g/100 ml (50 °C); 105,7 g/100 ml (100 °C); dihydrát; 155,56 g/100 ml (77 °C); 160,19 g/100 ml (90 °C); 166,47 g/100 ml (100 °C); tetrahydrát; 145,90 g/100 ml (13 °C); 151,94 g/100 ml (20 °C); 197,48 g/100 ml (50 °C); 222,74 g/100 ml (60 °C); 255,92 g/100 ml (70 °C); 416,3 g/100 ml (100 °C); hexahydrát; 160,04 g/100 ml (0 °C); 209,85 g/100 ml (10 °C); 226,87 g/100 ml (12 °C)
Teplota topenia	677 °C (anhydrát); 120 °C (dihydrát); 105 °C (tetrahydrát)
Teplota varu	1 021 °C
Hustota	3,162 g/cm3 (anhydrát); 2,358 g/cm3 (dihydrát); 1,96 g/cm3 (tetrahydrát)
Rozpustnosť	v polárnych rozpúšťadlách:; metanol ; etanol ; acetón
	Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	339 J/g
Entropia varu	990 J/g
Entropia rozpúšťania	-628 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−341,9 kJ/mol
Štandardná entropia	118,0 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia	−302,4 kJ/mol
Merná tepelná kapacita	0,604 8 J K-1 g-1
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
	Nebezpečenstvo
Vety H	H302, H315, H318
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P280, P302+352
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
Žieravina; (C)	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R22, R41, R36/38
Vety S	S26, S39
	NFPA 704
	0 3 0
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	7758-94-3 (anhydrát); 16399-77-2 (dihydrát); 13478-10-9 (tetrahydrát)
EINECS číslo	231-843-4
Číslo RTECS	NO5400000
PubChem	24458
ChemSpider	22866
SMILES	Cl[Fe]Cl
3D model (JSmol)	Interaktívny 3D model
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Chlorid železnatý, (FeCl₂) je anorganická zlúčenina železa a chlóru. V bezvodom stave ide o pevnú sivú látku. Z vodných roztokov kryštalizuje ako tetrahydrát v podobe zelených kryštálov. Existuje aj dihydrát, ale tetrahydrát je najčastejšia v laboratóriu užívaná forma chloridu železnatého.

Príprava

Laboratórne ho možno pripraviť reakciou železa s kyselinou chlorovodíkovou v inertnej atmosfére. Je možné ho tiež pripraviť redukciou zahriateho chloridu železitého vodíkom. Alternatívnou metódou prípravy chloridu železnatého je reakcia chloridu železitého s chlórbenzénom:

2 FeCl₃ + C₆H₅Cl → 2 FeCl₂ + C₆H₄Cl₂ + HCl

Priemyselne sa získava spracovaním odpadov, ktoré vznikajú pri výrobe ocele pôsobením chlorovodíka.

Reaktivita

Chlorid železnatý je pomerne reaktívny, čomu nasvedčuje aj fakt, že sa pomerne ľahko oxiduje už státím na vzduchu na červenohnedý chlorid železitý. Je schopný reagovať s veľkým počtom ligandov za tvorby komplexných zlúčenín. Reaguje s chloridmi alkalických kovov za vzniku tetrachlórželeznatanov: M₂[FeCl₄].FeCl₂.

Využitie

Hoci je chlorid železnatý relatívne dostupnou zlúčeninou, je jeho využitie pomerne obmedzené. Spôsobené je to hlavne jeho nestálosťou na vzduchu. Z toho dôvodu sa častejšie využíva síran železnatý, ktorý je na vzduchu stabilnejší. Najčastejšie sa chlorid železnatý využíva v laboratóriu pri príprave komplexných zlúčenín železa. Ďalej je využívaný v organickej syntéze ako redukčné činidlo. Priemyselne sa využíva pri čistení odpadových vôd, kde slúži najmä na odstraňovanie toxických chrómanov.

Podobné látky

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid železnatý

Literatúra

VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
J. Kameníček, Z. Šindelář, R. Pastorek, F. Kašpárek: Anorganická chemie, Nakladatelství UPOL, 2006
F. A. Cotton, G. Wilkinson: Anorganická chemie, Academia Praha, 1973

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid železnatý na českej Wikipédii.