Chlorid železnatý
Chlorid železnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | FeCl2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | žltozelená práškovitá alebo kryštalická látka (anhydrát) zelená práškovitá alebo kryštalická látka (hydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 126,7 u (anhydrát) 162,7 u (dihydrát) 198,8 u (tetrahydrát) 234,8 u (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 126,753 g/mol (anhydrát) 162,784 g/mol (dihydrát) 198,814 g/mol (tetrahydrát) 234,845 g/mol (hexahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť vo vode | anhydrát 49,7 g/100 ml (0 °C) 62,3 g/100 ml (10 °C) 64,4 g/100 ml (20 °C) 73,0 g/100 ml (50 °C) 105,7 g/100 ml (100 °C) dihydrát 155,56 g/100 ml (77 °C) 160,19 g/100 ml (90 °C) 166,47 g/100 ml (100 °C) tetrahydrát 145,90 g/100 ml (13 °C) 151,94 g/100 ml (20 °C) 197,48 g/100 ml (50 °C) 222,74 g/100 ml (60 °C) 255,92 g/100 ml (70 °C) 416,3 g/100 ml (100 °C) hexahydrát 160,04 g/100 ml (0 °C) 209,85 g/100 ml (10 °C) 226,87 g/100 ml (12 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 677 °C (anhydrát) 120 °C (dihydrát) 105 °C (tetrahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 1 021 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 3,162 g/cm3 (anhydrát) 2,358 g/cm3 (dihydrát) 1,96 g/cm3 (tetrahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | v polárnych rozpúšťadlách: metanol etanol acetón | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Entropia topenia | 339 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Entropia varu | 990 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Entropia rozpúšťania | -628 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | −341,9 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná entropia | 118,0 J K-1 mol-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná Gibbsová energia | −302,4 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Merná tepelná kapacita | 0,604 8 J K-1 g-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 7758-94-3 (anhydrát) 16399-77-2 (dihydrát) 13478-10-9 (tetrahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 231-843-4 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | NO5400000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
PubChem | 24458 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
ChemSpider | 22866 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
SMILES | Cl[Fe]Cl | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Chlorid železnatý, (FeCl2) je anorganická zlúčenina železa a chlóru. V bezvodom stave ide o pevnú sivú látku. Z vodných roztokov kryštalizuje ako tetrahydrát v podobe zelených kryštálov. Existuje aj dihydrát, ale tetrahydrát je najčastejšia v laboratóriu užívaná forma chloridu železnatého.
Príprava
[upraviť | upraviť zdroj]Laboratórne ho možno pripraviť reakciou železa s kyselinou chlorovodíkovou v inertnej atmosfére. Je možné ho tiež pripraviť redukciou zahriateho chloridu železitého vodíkom. Alternatívnou metódou prípravy chloridu železnatého je reakcia chloridu železitého s chlórbenzénom:
- 2 FeCl3 + C6H5Cl → 2 FeCl2 + C6H4Cl2 + HCl
Priemyselne sa získava spracovaním odpadov, ktoré vznikajú pri výrobe ocele pôsobením chlorovodíka.
Reaktivita
[upraviť | upraviť zdroj]Chlorid železnatý je pomerne reaktívny, čomu nasvedčuje aj fakt, že sa pomerne ľahko oxiduje už státím na vzduchu na červenohnedý chlorid železitý. Je schopný reagovať s veľkým počtom ligandov za tvorby komplexných zlúčenín. Reaguje s chloridmi alkalických kovov za vzniku tetrachlórželeznatanov: M2[FeCl4].FeCl2.
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci je chlorid železnatý relatívne dostupnou zlúčeninou, je jeho využitie pomerne obmedzené. Spôsobené je to hlavne jeho nestálosťou na vzduchu. Z toho dôvodu sa častejšie využíva síran železnatý, ktorý je na vzduchu stabilnejší. Najčastejšie sa chlorid železnatý využíva v laboratóriu pri príprave komplexných zlúčenín železa. Ďalej je využívaný v organickej syntéze ako redukčné činidlo. Priemyselne sa využíva pri čistení odpadových vôd, kde slúži najmä na odstraňovanie toxických chrómanov.
Podobné látky
[upraviť | upraviť zdroj]- Bromid železnatý
- Fluorid železnatý
- Jodid železnatý
- Chlorid kobaltnatý
- Chlorid mangánatý
- Chlorid meďnatý
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid železnatý
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
- J. Kameníček, Z. Šindelář, R. Pastorek, F. Kašpárek: Anorganická chemie, Nakladatelství UPOL, 2006
- F. A. Cotton, G. Wilkinson: Anorganická chemie, Academia Praha, 1973
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid železnatý na českej Wikipédii.