Chladniho obrazce
Chladniho obrazce sú vzory, respektíve obrazce, ktoré vznikajú na tenkej vibrujúcej platni (najlepšie z kovu), ktorá je posiata jemným pieskom, alebo podobným materiálom. Obrazce sa začnú vytvárať, keď je platňa vystavená vibráciám. Obrazce vznikajú a menia sa podľa veľkosti a tvaru platne, podľa frekvencie, zmeny frekvencie, sily, dynamiky vibrácií a iných faktorov. Vibrácie môžeme spôsobiť ťahaním husľového sláčika o hranu platne.
V dôsledku vlastnej rezonancie začne platňa kmitať. Piesok je pri tónoch platne doslova odhadzovaný a presúva sa na miesta, na ktorých sa nevyskytujú žiadne kmity, vibrácie. Takto sa znázornia hraničné línie stojacích vĺn, ktoré sa vytvárajú na platni.
Chladniho obrazce sú pomenované po Ernstovi Chladnim, ktorý ich uverejnil v roku 1787 v spise "Objavy v teórii zvuku", v ktorom obrazce popísal, a rovnako aj spôsob ako ich možno vyrobiť.
Ľudia boli obrazcami Chladniho tak fascinovaní, že Chladni si mohol zarábať na obživu so svojimi výstupmi ako učiteľ a predvádzač. Dokonca Napoleon povedal: "Tento muž zviditeľnil tóny".
Zakladajúc na týchto poznatkoch, skonštruoval americký učenec Holbrook Curtis takzvaný "Tonograf" s ktorým tieto obrazce mohol fotograficky zachytiť. Aparát pozostával z kovovej rúrky, ktorá bola ohnutá smerom nahor podobne ako roh byvola, a hore mala zvukový lievik na ktorom bola napnutá membrána. Na nej bol nanesený jemná zmes soli a šmirgľového piesku, a rovnomerne rozprestretý na veľkosť koruny. Ak zazneli tóny vnútri rúry, vytvorila prášková zmes, známe chladniho obrazce, ktoré sa pomocou najnovších fotografických metód dali zachytiť.
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Pri konštrukcii muzických nástrojov sa táto metóda používa len zriedkavo. Pritom sa teleso gitary, alebo huslí položí pred reproduktor, ktorý je napojený na frekvenčný generátor a vysiela určitú frekvenciu.