Arcibiskupský palác (Olomouc)
Letný arcibiskupský palác | |
barokový palác | |
Palác po prestavbe kardinála Bauera
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Olomoucký kraj |
Okres | Olomouc |
Mesto | Olomouc |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Arcibiskupský (predtým biskupský) palác v Olomouci je najrozsiahlejší rezidečný objekt v historickom jadre mesta Olomouc. Je to v poradí už štvrtá rezidencia[1] olomouckých biskupov[2] a bol postavený ako pôvodne renesančný palác biskupom Stanislavom Turzom. Tento renesančný palác, dokončený biskupom Dubraviom a ďalej upravovaný biskupom Pavlovským na sklonku 16. storočia, bol zdevastovaný počas tridsaťročnej vojny, najmä počas švédskej okupácie Olomouca v rokoch 1642-1650. Až biskup Karol II. z Lichtenštejna-Kastelkornu začal v roku 1664 jeho barokovú obnovu, ktorá bola vykonaná podľa plánov cisárskeho architekta Filiberta Lucheseho (1606-1666) a po jeho smrti Giovannim Pietrom Tencallym olomouckými murárskymi majstrami Petrom Schullerom a Melchiorom Thoneckom. Autorom štukovej výzdoby interiérov je Baltazar Fontana, pôvodné nástenné maľby, ktorých autormi boli Carpoforo Tencalla a Innocenzo Cristoforo Monti sa zachovali len po častiach. Svoju dnešnú podobu i výzdobu dostal palác po požiari roku 1904, kedy bol na popud kardinála Bauera reštaurovaný a čiastočne prestavaný. Je sídlom úradov olomouckého arcibiskupstva, arcibiskup v ňom už nebýva. Po dôkladnej rekonštrukcii bol palác na jar roku 2011 sprístupnený verejnosti ako prehliadkový objekt.[3][4]
Palác je chránený ako kultúrna pamiatka Českej republiky.[5]
Historické udalosti, ktoré sa odohrali v paláci
[upraviť | upraviť zdroj]- 2. decembra 1848 - v tomto paláci abdikoval Ferdinand V. Dobrotivý a na trón nastúpil cisár František Jozef I.
- 1850 - v tomto paláci bola podpísaná Olomoucká punktácia
- 1947 - oslava založenia Univerzity Palackého za účasti prezidenta Eduarda Beneša
- 90. roky 20. storočia - arcibiskupský palác navštívili Ján Pavol II. (20.-22. mája 1995 pri príležitosti svätorečenia sv. Jana Sarkandra) a Václav Havel
Interiér paláca
[upraviť | upraviť zdroj]V interiéri paláca možno počas prehliadky o. i. Zhliadnuť:
- Monumentální schodiště so súsoším sv. Cyrila a Metoda od Emanuela Maxa
- Štukový sál (slavnostní dvorana) s portrétmi kardinálov a arcibiskupov Rudolfa Jana a Františka S. Bauera, najväčšia sála paláca
- Trůnní sál, nazvaná podľa toho, že v ňom abdikoval Ferdinand V. Dobrotivý a na trón nastúpil cisár František Jozef I.
- Zlatý salónek - súkromná kaplnkou pre hostí
- Císařský sál (červený sál, přijímací sál), kde pred bitkou pri Slavkove nocovali František I. a Alexander I.
- Zelený pokoj
- Rokokový kabinet
- Baroková biskupská kaple na 2. poschodí paláca
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Štěpán, Jan: Čtvrtý biskupský dům na olomouckém Předhradí v 16. století, in.: Arcidiecézní muzeum na Olomouckém hradě / Příspěvky z mezinárodní konference, Olomouc 20. – 22. listopad 2007, Muzeum umění 2010, ISBN 978-80-87149-11-9, s. 189-196
- ↑ Prvou rezidenciou bol biskupský dom pri katedrále sv. Petra, druhou rezidenciou je dodnes zachovaný Zdíkův palác, na ktorého mieste bol vybudovaný gotický palác.
- ↑ Zpráva o zpřístupnění [online]. . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Tisková zpráva o zahájení památkového provozu na stránkách České biskupské konference [online]. . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Arcibiskupství - arcibiskupský palác [online]. Národní památkový ústav, [cit. 2011-05-04]. Dostupné online. (po česky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- POJSL, Miloslav. Olomouc. Biskupské rezidencie. Velehrad : Historická společnost Starý Velehrad se sídlem na Velehradě, 2010. ISBN 978-80-86157-33-7.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arcibiskupský palác (Olomouc)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arcibiskupský palác v Olomouci na českej Wikipédii.