Ani
| Archaeological Site of Ani* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Ani | |
| Štát |  Turecko
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | ii, iii, iv |
| Identifikačné č. | 1518 |
| Región** | Európa a Ázia |
| História zápisu | |
| Zápis | 2016 (40. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Ani (arménsky Անի, gr. Ἄνιον, lat. Abnicum, gruzínsky ანისი, tur. Ani) bolo staroveké arménske mesto. Pozostatky mesta sú dnes archeologickou lokalitou a leží v tureckej provincii Kars neďaleko hraníc s Arménskom.
Vďaka svojej výnimočnosti bolo v roku 2016 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Arménski kronikári Ani prvý raz uvádzajú v 5. storočí.[2] V rokoch 961 až 1045 bolo hlavným mestom Bagratovského arménskeho kráľovstva, ktoré zahŕňalo väčšinu dnešného Arménska a východnú časť dnešného Turecka. Mesto sa rozkladalo na trojuholníkovej prirodzene chránenej planine, ktorú chráni na východnej strane údolie[3] rieky Achurjan,[4] ktorá tu tvorí hranicu medzi Tureckom a Arménskom.
Bolo nazývané "mestom 1 001 kostolov" [5] a ležalo na križovatke niekoľkých obchodných ciest. Jeho kostoly, paláce či opevnenia boli vo svojej dobe na vysokej úrovni, či už z hľadiska technického, alebo umeleckého.[6][7] V dobách najväčšej slávy tu žilo 100 000 - 200 000 obyvateľov.[8][2][9] a mesto tak súperilo s Carihradom, Bagdadomm alebo Damaskom. Mesto bolo niekoľkokrát dobyté a vyplienené a postupne strácalo svoj význam. Úplne opustené bolo v 18. storočí.
Medzi najviditeľnejšie pozostatky patria:
- Pozostatky hradieb na severnej strane mesta
- Katedrála (Surp Asdvadzadzin) - najväčšia samostatná stavba areálu (30 metrov dlhá, 20 metrov vysoká) dokončená začiatkom 11. storočia pod dohľadom architekta Trdata. Bola sídelným kostolom patriarchátu arménskej cirkvi. Bola postavená ako bazilika s kupolou (kupola sa zrútila pri zemetrasení v roku 1319), niektoré jej architektonické prvky (vrátane objemu samotného) predznamenávajú neskoršiu gotiku.
- Kostol Spasiteľa - údajne vznikol preto, aby chránil časť Kristovho kríža dovezeného sem z Konštantínopolu. Zachovaná je polovica stavby, keď druhá bola zničená pri búrke v 50. rokoch 20. storočia.
- Kostol sv. Gregora (Tigran Honentz) - postavený v roku 1215. Je najlepšie zachovanou pamiatkou v Ani. Je bohato zdobený najmä v exteriéri.
- Mešita Menüçehir Camii z konca 11. storočia, z doby nadvlády seldžuckých Turkov. Najdochovanejšou časťou je minaret.
- Kostol sv. Juraja (Abughamrentz) - malý kostolík v tvare rotundy z konca 10. storočia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archaeological Site of Ani. UNESCO
- ↑ a b GHAFADARYAN, Karo. Armenian Soviet Encyclopedia Volume I. [s.l.] : Armenian Academy of Sciences, 1974. (po arménsky)
- ↑ Baynes, T.S.. "Anni", Encyclopædia Britannica. 9. vyd. New York : Charles Scribner's Sons, 1878. S. 72.
- ↑ Baynes, T.S.. "Anni", Encyclopædia Britannica. 9. vyd. New York : Charles Scribner's Sons, 1878. S. 47.
- ↑ Hakobyan, Tadevos. (1980). Անիի Պատմություն, Հնագույն Ժամանակներից մինչև 1045 թ. [The History of Ani, from Ancient Times Until 1045], vol. I. Yerevan: Yerevan State University Press, pp. 214–217.
- ↑ Ani, a Disputed City Haunted by History. The Economist, June 15, 2006. Dostupné online.
- ↑ SIM, Steven. VirtualANI – Dedicated to the Deserted Medieval Armenian City of Ani [online]. VirtualANI, [cit. 2007-01-22]. Dostupné online. Archivované 2007-01-20 z originálu.
- ↑ R. Panossian: The Armenians: From Kings and Priests to Merchants and Commissars. New York 2006, S. 60.
- ↑ Panossian 2006, s. 60.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ani
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ani na českej Wikipédii.
