Preskočiť na obsah

Andorra

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom hlavnom meste pozri Andorra (mesto).
Andorrské kniežatstvo
Vlajka Andorry Štátny znak Andorry
Vlajka Znak
Národné motto:
Virtus Unita Fortior (lat.)
(Zjednotená statočnosť je silnejšia)
Štátna hymna:
El Gran Carlemany, Mon Pare
Miestny názov  
 • dlhý Principat d'Andorra
 • krátky Andorra
Hlavné mesto Andorra la Vella
42°30′ s.š. 1°31′ v.d.
Najväčšie mesto Andorra
Úradné jazyky katalánčina


Štátne zriadenie
hlava štátu (spolukniežatá)

predseda vlády 		parlamentné kniežatstvo
Emmanuel Macron a
Joan Enric Vives
Xavier Espot Zamora
Vznik 8. september 1278
Susedia Španielsko, Francúzsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
467,63 km² (178.)  
 km² (0,26 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2023)
 • hustota (2023) 		 
81 588 (203.)

179,8/km² (71.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2023
3,692 miliárd $ (172.)
44 107 $ (24.)
Index ľudského rozvoja (2022) 0,884 (35.) – veľmi vysoký
Mena euro = 100 centov (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas 		(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód AND / AD
Medzinárodná poznávacia značka AND
Internetová doména .ad
Smerové telefónne číslo +376
Gramotnosť: 100 %

Súradnice: 42°33′30″S 1°33′19″V / 42,558333333333°S 1,5552777777778°V / 42.558333333333; 1.5552777777778

Andorra, dlhý tvar Andorrské kniežatstvo, je suverénny vnútrozemský štát na Pyrenejskom polostrove vo východnej časti Pyrenejí, ktorý na severe hraničí s Francúzskom a na juhu so Španielskom. Andorra, o ktorej sa predpokladá, že ju vytvoril Karol Veľký, bola pod správou grófa z Urgellu až do roku 988, keď prešla pod rímskokatolícku diecézu Urgell. Súčasné kniežatstvo vzniklo na základe listiny z roku 1278. V súčasnosti na jeho čele stoja dve spolukniežatá: biskup zo španielskeho Urgellu a prezident Francúzska. Jeho hlavným a najväčším mestom je Andorra la Vella.

Andorra je šiestym najmenším štátom v Európe, má rozlohu 468 km² a približne 79 034 obyvateľov.[1] Andorrčania sú románska etnická skupina, ktorá je úzko spätá s Kataláncami.[2] Andorra je 16. najmenším štátom na svete podľa rozlohy a 11. najmenším podľa počtu obyvateľov.[3] Jej hlavné mesto Andorra la Vella je najvyššie položeným hlavným mestom v Európe s nadmorskou výškou 1 023 metrov.[4] Úradným jazykom je katalánčina, ale bežne sa hovorí aj španielsky, portugalsky a francúzsky.[5]

Cestovný ruch v Andorre ročne privedie do krajiny približne 10,2 milióna návštevníkov. Andorra nie je členským štátom Európskej únie. Od roku 1993 je členom Organizácie Spojených národov.[6]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Normovaný a kodifikovaný slovenský krátky tvar názvu štátu je Andorra[7][8][9], vyskytuje sa ale aj tvar Andora (ktorý je možno často len preklep)[10][11][12]. Normovaný slovenský dlhý tvar názvu štátu je v súčasnosti Andorrské kniežatstvo[7]; staršie mal slovenský dlhý tvar podobu Andorrské údolie[9] alebo Andorrská republika[9].

Názvy v miestnych jazykoch sú:[9][13][14][15][16][17][18]

  • po katalánsky: krátky tvar: Andorra; dlhý tvar: Principat d'Andorra, staršie: Valls d'Andorra, ešte staršie: República d'Andorra;
  • po španielsky: krátky tvar: Andorra; dlhý tvar: Principado de Andorra, staršie: Los Valles de Andorra, ešte staršie: República de Andorra;
  • po francúzsky: krátky tvar: Andorre; dlhý tvar: Principauté d'Andorre, staršie: Les Vallées d'Andorre, ešte staršie: République d'Andorre.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny malého pyrenejského štátu Andorra poznamenala jeho poloha na hraniciach Francúzska a Španielska – od roku 1278 spravujú krajinu obidva tieto štáty spoločne. Štátne zriadenie je založené na dodnes platnej dohode medzi španielskym biskupom zo Seo de Urgel a francúzskym grófom z Foix, ktorí si roku 1278 rozdelili ochrannú moc nad krajinou. Práva francúzskeho grófa prešli neskôr na francúzskeho kráľa a z neho na Francúzsku republiku. Obidvaja suveréni uplatňujú svoje práva prostredníctvom správcov, ktorí majú titul vikár – prefekta francúzskeho departementu Východné Pyreneje a civilného guvernéra španielskej provincie Lerida, na ktorého prešli práva biskupa zo Seo de Urgel. Ako prvý francúzsky suverén navštívil Andorru roku 1967 Charles de Gaulle.

Generálnu radu, ktorá prvýkrát zasadla roku 1868, volí na štyri roky 625 hláv rodín oprávnených voliť. Rada, ktorá je v postavení parlamentu, síce nemá zákonodarnú moc, neurčitá formulácia ústavy jej však umožnila získať stále viac kompetencií.

Zavedenie všeobecného hlasovacieho práva roku 1970 a prijatie ústavy roku 1981 verejný život v krajine výrazne spolitizovali. V referende 14. marca 1993 bola schválená nová ústava, podľa ktorej sa má krajina stať plne nezávislým štátom.

Ústava umožní po siedmich storočiach feudálnej vlády zaviesť v krajine demokraciu. Krajina žije predovšetkým z cestovného ruchu, po zmene zákona z augusta 1983 však už nie je bankovým a daňovým rajom. Po referende roku 1993 krajina získala štatút suverénneho kniežatstva s vlastnou ústavou. Od roku 1993 je členom OSN. Roku 1994 sa Andorrské kniežatstvo stalo 33. členom Rady Európy.

Štátne zriadenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Starý feudálny systém bol modifikovaný v roku 1993, keď Andorrčania 14. marca v referende schválili prvú písanú ústavu. Od 4. mája 1993 je Andorra parlamentnou demokraciou, v ktorej titulárnymi hlavami štátu zostávajú francúzsky prezident a španielsky biskup zo Séo de Urgell, ktorých ale zastupujú miestni zástupcovia.

Ženy v Andorre získali volebné právo až v roku 1970.

Andorra nemá armádu.

Pohľad na Andorra La Vella
Satelitný obrázok Andorry v marci

Administratívne rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Okrsok (Andorra)

7 farností (parroquies; jednotné číslo: parroquia):

Andorra la Vella, Canillo, Encamp, La Massana, Escaldes-Engordany, Ordino, Sant Julià de Lòria

Ekonomika

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci Andorra nie je oficiálne členom Európskej únie, je súčasťou colnej únie EU. Pre obchod s priemyslovými výrobkami je považovaná za člena EU, pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami za nečlena.

Hlavným zdrojom príjmov je turistický ruch. Ľudia zo Španielska a Francúzska ju využívajú k nákupu tovaru bez dane. Ročne navštívi Andorru asi 8 miliónov turistov.

Neplatia sa tu žiadne dane z príjmov iba štvorpercentná daň z pridanej hodnoty, čo pomáha v rozvoji bánk a zakladaní sídel zahraničných firiem.

Priemysel je tu veľmi slabo rozvinutý. Hlavná je ťažba nerastných surovín, najmä železnej rudy, rúd obsahujúcich olovo, ťažba mramoru a granitu.

V poľnohospodárstve je zamestnané iba 1 % obyvateľov, hlavným odvetvím je chov oviec.

V dávnejších dobách sa v Andorre platilo španielskymi pesetami i francúzskymi frankmi. So zavedením eura v oboch krajinách sa zjednodušilo platenie i v Andorre. Od roku 2002 sa teda platí eurom.

Mapa Andorry

Prírodné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]
Pas de la Casa

Andorra leží vo východnej časti Pyrenejí a je obklopená 3 000 m vysokými horami. Z nich je najvyššou Coma Pedrosa (2 942 m). Údolím rieky Valira prebieha hranica so Španielskom. Takmer polovica krajiny leží v polohách na hranici zalesnenia, iba na juhu je niekoľko málo oblastí položených nižšie než 1 000 m n. m. Na zalesnených svahoch prevažuje čierna borovica.

Podnebie je podobné ako v okolitých krajinách, iba vďaka veľkým nadmorským výškam je v zime viac snehu a sú chladnejšie letá.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

33 % obyvateľov sú Andorrčania patriaci medzi Kataláncov. Jediným úradným jazykom je katalánčina, ale vo veľkom rozsahu sa používa aj španielčina a francúzština.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ World Population Prospects - Population Division - United Nations [online]. population.un.org, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online.
  2. ↑ MINAHAN, James. One Europe, Many Nations: A Historical Dictionary of European National Groups. [s.l.] : Bloomsbury Academic, 2000-07-30. Dostupné online. ISBN 978-0-313-30984-7. S. 47. (po anglicky)
  3. ↑ Andorra: 10 Unusual Facts About The Tiny European Principality - Tell Me Nothing [online]. web.archive.org, 2017-06-07, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. Archivované 2017-06-07 z originálu.
  4. ↑ redirect to /world/AN/07/Andorra_la_Vella.html [online]. www.fallingrain.com, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online.
  5. ↑ Andorra. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2024-05-22. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ NATIONS, United. Member States [online]. United Nations, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ a b Názvy štátov [1] Archivované 2022-02-25 na Wayback Machine
  8. ↑ Andorra. In: Pravidlá slovenského pravopisu
  9. ↑ a b c d Andorra. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar) - Dodatky, S. 256
  10. ↑ syndik. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 1171
  11. ↑ Ročenka faktov a zaujímavostí. [s.l.] : Vyd. politickej literatúry., 1966. 388 s. S. 34.
  12. ↑ PAUČO, Jozef. Slováci a komunizmus. [s.l.] : J. J. Lach, 1957. 316 s. S. 270.
  13. ↑ Vreckový atlas sveta. Slovenská kartografia. 1983, S. 37
  14. ↑ United States. Congress. Senate. Committee on Foreign Relations. Consular Convention with the Soviet Union (Hearings, Ninetieth Congress, First Session, on Executive D, 88th Congress, 2d Session. January 23, February 3 and 17, 1967). [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1967. 374 s. Dostupné online. S. 352.
  15. ↑ PAXTON, J.. The Statesman's Year-Book 1976-77. [s.l.] : Springer, 1976 (2016). 1644 s. Dostupné online. ISBN 978-0-230-27105-0. S. 748.
  16. ↑ OSONA, Arthur. La república d'Andorra (Guía itineraria dividida en 42 itineraris y ressenya geográfich-histórica de las valls). [s.l.] : F. X. Altès, 1896. 190 s.
  17. ↑ Luis Dalmau de Baquer. Historia de la República de Andorra. [s.l.] : P. Riera, 1849. 93 s.
  18. ↑ CHEVALIER, Michel. La république d'Andorre, ou, Une république séculaire heureuse et statale. [s.l.] : Raynal, 1848. 14 s.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andorra
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Andorra

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andorra&oldid=7875305“