Anémia
| Anémia | |
 Diseminovaná intravaskulárna koagulácia (DIC) s mikroangioplatickou hemolytickou anémiou. | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | D50 – D53: Nutričné anémie D55 – D59: Hemolytické anémie D60 – D64: Aplastické a iné anémie (odkaz) |
 Pozri aj Medicínsky portál | |
Anémia alebo chudokrvnosť je definovaná znížením koncentrácie hemoglobínu v 1 litri periférnej krvi na hodnotu nižšiu ako 135 g u mužov a menej ako 120 g u žien. Nižšia hodnota hemoglobínu je sprevádzaná zníženým hematokritom (pomer hemoglobínu k celkovému objemu krvi) a poklesom počtu erytrocytov. Anémia je syndróm, na vzniku ktorého sa podieľajú viaceré príčiny. Možno ju definovať ako poruchu prenosu kyslíka tkanivám. Kyslík je dodávaný tkanivám po naviazaní na hemoglobín, ktorého množstvo je znížené a tým vzniká tkanivová hypoxia (nedostatok kyslíka).[1]
Príčiny vzniku
[upraviť | upraviť zdroj]- zvýšené krvné straty – posthemoragické (straty krvi pri silnej alebo dlhotrvajúcej menštruácii, akútne krvácanie, krvácanie z tráviaceho systému z vredov alebo pri nádore)
- porucha absorpcie železa pri ochoreniach tráviacej sústavy
- zvýšená tvorba krvi napr. v druhej polovici tehotenstva (hemodilúcia) alebo pri rýchlom raste v puberte
- porucha krvotvorby (nedostatok železa, vitamínu B12, kyseliny listovej, aplastická, myeloblastická anémia, anémia pri chronických ochoreniach, znížená funkcia štítnej žľazy, ochorenia obličiek – znížená tvorba erytropoetínu, poškodenie kostnej drene toxínmi, žiarením, nádormi alebo fibrózou)
- zvýšený rozpad erytrocytov (vrodené a získané hemolytické anémie, talasémia, liekmi navodená hemolytická anémia)
Prejavy
[upraviť | upraviť zdroj]Prejavom je bledosť kože, únavnosť, bolesti hlavy, neprospievanie, nechutenstvo, zvýšenie pulzu, pocit búšenia srdca, dýchavica, môže sa vyskytnúť aj kolaps. Žltačka sprevádza náhly vznik anémie z rozpadu červených krviniek.
Diagnostika
[upraviť | upraviť zdroj]Diagnózu anémie možno stanoviť iba z vyšetrenia krvi a to stanovením hladiny hemoglobínu, počtu a veľkosti červených krviniek, prípadne hladiny bilirubínu pri rozpade krviniek. Krvný náter je nutný pre mikroskopické hodnotenie tvaru, veľkosti, hustoty všetkých zložiek krvných elementov.
Anémia z nedostatku železa (nedostatočného prívodu, poruchy jeho vstrebávania alebo zlého využitia) sa diagnostikuje stanovením hladiny železa v sére/krvi, prípadne zásobného železa ferritínu. Železo sa totiž v krvi nachádza v dvoch formách: ako viazané (funkčne využité) a zásobné. Železo obsahuje napríklad materské mlieko, niektoré druhy zeleniny a ovocia, mäso. Železo sa dostane cez sliznicu čreva do krvi a do krvotvorných orgánov. Železo z rastlinných zdrojov sa vstrebáva výrazne menej ako z mäsa. Rozlišujeme dve cesty absorpcie (vstrebávania) železa cez sliznicu čreva do krvi.
- Hémové železo sa nachádza v mäse a krvi. Absorbuje sa svojou vlastnou cestou cez hémové nosičové proteíny nachádzajúce sa na povrchu sliznice čreva. Je dokázateľne, že cesta absorpcie hémového železa je 5 – 7-krát vyššia ako nehémového železa. V priemere sa vstrebáva až 37% skonzumovaného hémového železa v porovnaní s 5% nehémového železa. V nevegetariánskej strave je viac než tretina potreby železa vykrytá z hémového železa, hoci jeho obsah v potrave sa podieľa na dennom príjme železa len 10 – 15%.[1][2]
- Nehémové železo sa nachádza v rastlinnej potrave v trojmocnej forme Fe3+ a absorbuje sa cez sliznicu čreva cez transportér divalentných kovov. Musí sa najskôr redukovať na dvojmocnú formu Fe2+, aby sa mohlo absorbovať. Absorpcia nehémového železa je nízka na úrovni 5%. Absorpciu nehémového železa výrazne znižuje káva, čaj, mlieko, vláknina, lieky zvyšujúce pH žalúdka a tiež sa znižuje u pacientov trpiacich na zápal žalúdka spôsobený Helicobacter pylori.[2] V ktorejkoľvek časti tejto "cesty" môže dôjsť k získanej či vrodenej poruche.
Liečba anémie z nedostatku železa
[upraviť | upraviť zdroj]Pozostáva z dodávky železa vo forme tabliet, niekedy aj v injekčnej forme. Pri dopĺňaní železa produktami s obsahom len nehémového železa sa v dôsledku zlého vstrebávania používajú vysoké dávky anorganického železa najčastejšie je to síran železnatý alebo iné soli železa. To vedie k tomu, že v tráviacom trakte potom zostávajú veľké zvyšky nevstrebaného železa a tieto môžu spôsobovať zažívacie ťažkosti ako bolesti brucha, zápcha, nevoľnosť, hnačka. Najefektívnejšie ako si doplniť železo je využiť ako zdroj železa hémové železo. Dostupné sú už aj produkty s obsahom hémového železa v tablete. Tým, že sa táto forma výrazne lepšie absorbuje, dovoľuje používať výrazne nižšie ale postačujúce denné dávky železa. Hémové železo je telu prirodzená forma, nespôsobuje zažívacie ťažkosti.[2]
Iné príčiny vzniku
[upraviť | upraviť zdroj]Chudokrvnosť môže vznikať aj z iných nedostatkov, napríklad z nedostatku medi, nedostatku kyseliny listovej (lek. megaloblastická anémia), vrodená perniciózna anémia, anémia z nedostatku časti B vitamínov a iné. Vrodené anémie majú príčinu v poruche krvotvorných orgánov, ako kostná dreň; môže byť združená s inými vrodenými chybami a vyžaduje zložité diagnostické hodnotenie a liečbu. Anémie ako sprievodné ochorenie iných základných ochorení sú väčšinou spojené s poruchami imunity alebo hormonálneho riadenia a ich diagnostika a liečba sú závislé od základného ochorenia. Anémie zo zvýšenej straty krvi, či červených krviniek môžu byť vyvolané rozpadom zapríčineným rôznymi príčinami. Vykrvácanie je zapríčinené vonkajšou príčinou, ako úraz, a prejavy sú časove oddialené. Rozpad krviniek môže byť zapríčinený liekmi, chorobami (napríklad vírusové a infekčné choroby), otravnými látkami (napríklad živočíšne jedy). Poruchy červeného krvného farbiva bývajú vrodené a vedú nielen k zmene jeho hladiny, ale aj jeho zloženia. Všetky druhy vzácnych foriem vyžadujú zložitú diagnostiku a terapiu.[2]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b ANDERSON, Gregory J.; FRAZER, David M.; MCKIE, Andrew T.. Mechanisms of Haem and Non-Haem Iron Absorption: Lessons from Inherited Disorders of Iron Metabolism. Biometals, 2005-08-01, roč. 18, čís. 4, s. 339–348. Dostupné online [cit. 2017-10-09]. ISSN 0966-0844. DOI: 10.1007/s10534-005-3708-8. (po anglicky)
- ↑ a b c d JURÍČEK, Radovan. MUDr.. Interná medicína (Amedi), roč. 2017, čís. 9, s. 363-365. Dostupné online. ISSN 1335-8359.