Židovka z Toleda
| Židovka z Toleda | |
|---|---|
| Die Jüdin von Toledo | |
|
| |
| Autor | Lion Feuchtwanger |
| Dátum 1. vydania originálu | 1955 |
| Literárny druh | epika |
| Literárny žáner | historický román |
Židovka z Toleda (1955) je historický román nemeckého spisovateľa Liona Feuchtwangera, opisujúci súžitie židov, kresťanov a moslimov v stredovekom Španielsku.
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Španielsko ovládané kresťanskými Vizigótmi dobyli moslimovia, ktorí povzniesli poľnohospodárstvo, obchod a kultúru. Dokonca dali voľnosť židovskému náboženstvu. Vizigóti boli vytlačení do severného Španielska, ale aj naďalej viedli boje s moslimami. V priebehu ďalších storočí sa im podarilo dobyť polovicu polostrova naspäť, preto si moslimovia zavolali na pomoc svojich bojovných bratrancov z Afriky, aby ubránili zvyšok svojej ríše. Voľnosť vo viere tým skončila. Mnoho Židov odišlo bez majetku do kresťanského Španielska alebo prestúpili k islamu.
Tým začína príbeh Ibrahima zo Sevilly, ktorý bol ako malý chlapec židovskou rodinou ponechaný v moslimskom Španielsku. Bohatý vážený kupec Ibrahim sa riadil islamskými zvykmi, ale srdcom bol stále Žid zo slávneho rodu Ibn Ezra. Panovník ako jeho priateľ mu jeho vieru toleroval. V kresťanskej Kastílii vládol Alfonso VIII., ktorý stále viedol márne boje s moslimami. Pri jednej prehranej bitke mu panovník moslimov na radu Ibrahima navrhol osemročné prímerie.
Ibrahim očakávajúci ďalšiu Svätú vojnu opustil Sevillu a odišiel aj so svojou dcérou Rachel, synom Alazarom a so svojim služobníctvom do kresťanského Toleda, kde mohol vyznávať svoje židovstvo. Uzavrel dohodu s kráľom, že zapožičia kráľovi obrovskú čiastku peňazí a on ho za to učiní svojim radcom. Ibrahim, ktorý po konverzii prijal meno Jehuda Ibn Ezra, sa zabýval v paláci svojich predkov Castillo Ibn Ezra, ktorý pred jeho príchodom bol v držaní barónov z rodov Castro. Jehuda si učinil v Tolede mnoho priateľov aj nepriateľov. Aj sám kráľ mu celkom neveril a stále mu vyčítal osemročné prímerie, ktoré kvôli nemu musel uzavrieť. Jehudovým cieľom však bolo udržať mier v krajine a brániť tak židov ako jeho predkovia.
Kráľ Alfonso však prahol po boji. Baróni Castro, ktorí boli pod ochranou Aragónska, začali robiť v jeho krajine nepokoje. Rozhodol sa teda, že na nich zaútočí, ale tým by poštval na seba Aragónsko. Jeho bratranec, aragónsky kráľ, zomrel a na jeho trón nastúpil Alfonsov obdivovateľ, synovec Pedro. Alfonsova žena Leonor, dcéra anglického kráľa Henricha II., dúfala, že sa Pedro ožení s niektorou z ich dcér a tým sa spoja obe krajiny. Alfonso však tieto plány zhatil tým, že ľsťou Pedra nechal pri jeho pasovaní na kráľa prisahať lénnu poslušnosť Aragónska Kastílii. Na tejto oslave sa tiež stretáva kráľ po prvýkrát s dcérou Žida Jehuda Rachel a s jeho synom Alazarom. Alazar túži byť rytierom a je veľkým obdivovateľom kráľa, preto neskôr prestúpi ku kresťanskej viere a to Alfonsa milo poteší. Rachel však je presvedčená v svojej židovskej viere a svojimi názormi kráľa urazí. Alfonsov problém, kto bude jeho následníkom, sa čoskoro vyrieši - Leonore sa narodí syn. Kráľ nemôže zabudnúť na Židovku a chce, aby sa stala jeho milenkou. Nechá ju opraviť moslimský palác La Galiana a tam sa s ňou dlhý čas zdržiava. Vzájomne do seba zamilovaní žili spokojne aj cez ohováranie ostatných. Medzitým však vypukla očakávaná Svätá vojna a Alfonso musel so svojimi radcami odísť do Burgosu za Leonorou vyjednať mier s Aragónskom, aby mohli spoločne ísť do vojny. Nedohodli sa však a pri jeho pobyte pri žene zomrel jeho jediný syn. Alfonso veril, že je to trest za to, že žije so Židovkou, preto bol rozhodnutý vzťah s ňou ukončiť. Avšak pri návrate do Galiany zistil, že Rachel čaká dieťa a nielenže ju nezapudil, ale spokojný s ňou žil ďalej.
Pri Svätej vojne útočili kresťania nielen na moslimov, ale aj na Židov. Preto požiadali franskí Židia Jehudu o umožnenie prisťahovania do Kastílie. Po dlhom naliehaní kráľ Alfonso zvolil. Alfonso sa nemohol ďalej nezúčastnene prizerať vojne. Preto sa nakoniec s pomocou Leonorinej matky (Eleonóra Akvitánska, manželka Henricha II.) Aragónsko a Kastília dohodli. Z obavy z nebezpečia nechal Jehuda svojho vnuka ukryť na neznáme miesto, kde by ho nikto nenašiel. Hrdý kráľ dohodu s Aragónskom opäť nedodržal a zaútočil sám na moslimov, jeho ťaženie tak však veľmi rýchlo viedlo k prehre. Mnoho ľudí padlo v boji, medzi nimi aj Jehudov syn Alazar.
Ľudia v Tolede vinili za prehru Jehudu a Rachel a vylievali si zlosť na všetkých Židoch. Kráľovná zo žiarlivosti rozkázala barónovi Castrovi, aby zabil Jehudu aj Rachel. Castro s pobúrenými ľuďmi mesta úlohu splnil. Kráľovná dúfala, že sa jej vzťah s kráľom urovná, keď už nebude mať svoju lásku, ale zmýlila sa; kráľ neodpustil kráľovnej smrť svojej milovanej. Z kresťanskej časti sa moslimovia stiahli kvôli nezhodám v ich krajine a s Kastíliou bol uzavretý mier.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovka z Toleda na českej Wikipédii.