Preskočiť na obsah

Štefan VIII.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan VIII. (IX.)
rímsky biskup
Štefan VIII.
Funkcie a tituly
Pontifikát
14. júl 939 – október 942
Predchodca Lev VII. Marinus II. Nástupca
Biografické údaje
Rodné meno?
Narodenie?
Rím
Úmrtieoktóber 942
Rím
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba14. júl 939
Odkazy
Štefan VIII. na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Štefan VIII.
Kompletný zoznam pápežov

Štefan VIII. (IX.) (lat. Stephanus Octavus (Nonus)) (* ?, Rím – † október 942, Rím) bol 127. rímskym pápežom od 14. júla 939 do svojej smrti v októbri 942.[1]

Narodil sa v Ríme, hoci neskoršie zdroje uvádzajú, že mal nemecký pôvod a že ho na pápežský stolec dosadil nemecký kráľ Otto I. Pred zvolením dňa 14. júla v roku 939 bol rektorom Baziliky svätých Silvestra a Martina.[2] Podobne ako jeho predchodca, aj on vďačil za zvolenie Alberichovi II., vládcovi Ríma, ktorý v rokoch 932954 sám menoval pápežov.

Pontifikát

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa historických prameňov bol pápež Štefan vzdelaný, bezúhonný v súkromnom živote a svoju verejnú činnosť zasvätil zmiereniu medzi jednotlivými znepriatelenými skupinami. V Ríme a pápežskom štáte, ktoré úplne podliehalo Alberichovi,[3] nemal priestor na nejakú nezávislú činnosť a obmedzil sa na bežnú administratívnu činnosť, aj keď podporoval hnutie šíriace sa z Cluny v Burgundsku za reformovanie kláštorov v Ríme a strednej Itálii, napĺňal tak len jeden z Alberichových najhlbších záujmov.[3] V politickej sfére však zasiahol začiatkom roka 942 v prospech Ľudovíta IV., ktorý bol korunovaný v roku 936 za kráľa Francúzska, no musel čeliť hrozivej vzbure.[4] Štefan vyslal do Francúzska biskupa Damaza ako pápežského legáta, ktorý naliehal na šľachtu a ľud Francúzska a Burgundska, aby pod trestom exkomunikácie uznali Ľudovíta za kráľa a vzdali sa svojho nepriateľského postoja voči nemu.[5] Neskôr v tom istom roku poslal pálium arcibiskupovi Hugovi z Reims a po niekoľkých rokoch zosadenia ho dosadil do úradu.[6] Toto zmierlivé gesto pomohlo utíšiť odpor voči Ľudovítovi.[7]

V posledných mesiacoch života sa dostal do konfliktu s Alberichom. Podľa všetkého jeho prívrženci pápeža uväznili a surovo zohavili, takže sa už viac neodvážil objaviť na verejnosti.[3]. Je pochovaný vo vatikánskych hrobkách.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1996. ISBN 83-7006-437-X. S. 61.
  2. Mann, pg. 213
  3. a b c KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN 83-06-02633-0. S. 174-175.
  4. Mann, pgs. 213-214
  5. Mann, pg. 214
  6. DeCormenin, Louis Marie; Gihon, James L., A Complete History of the Popes of Rome, from Saint Peter, the First Bishop to Pius the Ninth (1857), pg. 290
  7. Mann, pgs. 214-215

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Mann, Horace K., The Lives of the Popes in the Early Middle Ages, Vol. IV: The Popes in the Days of Feudal Anarchy, 891-999



Predchodca:
Lev VII.
Pápežský znak Pápež
Štefan VIII.
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Marinus II.