Preskočiť na obsah

Čukotka (autonómny okruh)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čukotka

Čukotský autonómny okruh
(Subjekt Ruskej federácie)

Vlajka Znak
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Miestny názov  
 • dlhý Чуко́тский автоно́мный о́круг
 • krátky Чуко́тка
Hlavné mesto Anadyr
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky ruština, miestne jazyky
Štátne zriadenie
autonómny okruh
Roman V. Kopin
Federálny okruh Ďalekovýchodný
Ekonomický rajón Ďalekovýchodný
Vznik 10.decembra 1930
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
737700 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad ([[]])
 • sčítanie (2015)

 • hustota (2015)
 

50 759 (82.)

0,07 /km²
Časové pásmo
 • Letný čas
MAGT (UTC+12)
(UTC)
Kód subjektu  
 • číselný
 • geokód ISO 3166-2 RU-CHU
Čukotská krajina

Čukotka, dlhý tvar Čukotský autonómny okruh, na ruskom Ďalekom východe je najvzdialenejší severovýchodný región Ruska. Nachádza sa prevažne na Čukotskom polostrove. Hlavné mesto autonómneho okruhu je Anadyr. V roku 2015 mal okruh 50 759 obyvateľov.

Ide o najvzdialenejší severovýchodný región Ruska a od doby predaje Aljašky Ruskom Spojeným štátom americkým (v roku 1867) je jediným regiónom Ruska ležiacim čiastočne na západnej pologuli. Pobrežie Čukotského autonómneho okruhu je obmývané Beringovým morom, ktoré je súčasťou Tichého oceánu, Čukotským morom a Východosibírskym morom ktoré sú súčasťami Severného ľadového oceánu. K okruhu patrí tiež Wrangelov ostrov. Na severe Čukotskej vrchoviny sa nachádza unikátne jazero Elgygytgyn.

Rozloha okruhu je 737 700 km² a hlavným mestom a administratívnym centrom je Anadyr. Okruh sa delí na 8 rajónov, z ktorých najväčší, Anadyrský, má väčšiu rozlohu než Veľká Británia.

Čukotský národný okruh vznikol 10. decembra 1930 a bol súčasťou Kamčatskej oblasti. 28. mája 1951 bol včlenený do Chabarovského kraja a v roku 1953 sa Čukotka stala súčasťou Magadanskej oblasti. V roku 1980 bol zmenený status na autonómny okruh. 17. júna 1992 vyhlásila Čukotka oddelenie od Magadanskej oblasti, ktoré bolo v roku 1993 schválené ústavným súdom Ruskej federácie.

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Čukotka má veľké zásoby surovín. Nachádza sa tu ropa, zemný plyn, uhlie, zlato a volfrám, ktorých ťažba sa rozvíja. Vidiecke obyvateľstvo sa živí predovšetkým pastierstvom sobov, lovom a rybolovom. Obyvateľstvo v mestách je naproti tomu zamestnané v ťažobnom a stavebnom priemysle, administratíve, kultúre, školstve a lekárstve.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov je podľa sčítania ľudu zroku z 2010 50 526.

Národnostné zloženie obyvateľov je ovplyvnené migráciou prisťahovalcov. Pôvodné obyvateľstvo tvorí zhruba jednu tretinu celkovej populácie. Pri poslednom sčítaní v roku 2010 nedeklarovalo svoju národnosť 2 770 osôb. Okrem národností uvedených v tabuľke nižšie tu žijú Bielorusi (0,96 % populácie), Jukagirovia (0,4 %), Koriaci (0,2 %), Tatári, Čuvaši, Moldavčania, Burjati, Nemci, Baškirovia, Azerbajdžanci a niekoľko ďalších skupín.

sčítanie 1939 sčítanie 1959 sčítanie 1970 sčítanie 1979 sčítanie 1989 sčítanie 2002 sčítanie 2010 sčítanie 2015
Čukčovia 12 111  9 975  11 001  11 292  11 914  12 622  12 772 
56,2 % 21,4 % 10,9 % 8,1 % 7,3 % 23,5 % 26,7 %
Čuvanci 944  951  897 
0,6 % 1,8 % 1,9 %
Eskymáci 800  1 064  1 149  1 278  1 452  1 534  1 529 
3,7 % 2,3 % 1,1 % 0,9 % 0,9 % 2,9 % 3,2 %
Evenkovia 817  820  1 061  969  1 336  1 407  1 392 
3,8 % 1,8 % 1,0 % 0,7 % 0,8 % 2,6 % 2,9 %
Rusi 5 183  28 318  70 531  96 424  108 297  27 918  25 068 
24,1 % 60,7 % 69,7 % 68,9 % 66,1 % 51,9 % 52,5 %
Ukrajinci 571  3 543  10 393  20 122  27 600  4 960  2 869 
2,7 % 7,6 % 10,3 % 14,4 % 16,8 % 9,2 % 6,0 %
Ostatní 2 055  2 969  7 049  9 859  12 391  4 432  3 229 
9,5 % 6,4 % 7,0 % 7,0 % 7,6 % 8,2 % 6,8 %
Spolu 21 537 46,689 101,194 139 944 163 934 53 824 50 526 50 759

Pohyb obyvateľstva (2005)

  • Narodenia: 795 na 1 000 obyvateľov (pôrodnostť 15,7)
  • Úmrtia: 597 na 1 000 obyvateľov (úmrtnosť 11,8)

Pohyb obyvateľstva (2007)

  • Narodenia: 16,10 na 1 000 obyvateľov
  • Úmrtia: 12,37 na 1 000 obyvateľov

Prírastok sťahovaním: -8,2 na 1 000 obyvateľov

Miera prirodzeného prírastku: +0,37 % za rok

Miera celkového prírastku: -0,44 % za rok (Z dôvodu migrácie počet obyvateľov klesá aj napriek tomu, že počet narodených pomerne výrazne prevyšuje počet úmrtí).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čukotský autonomní okruh na českej Wikipédii.