Čop (mesto)
Čop | |||
Чоп / Csap | |||
mesto | |||
centrum mesta
| |||
|
|||
Štát | Ukrajina | ||
---|---|---|---|
Región | Zakarpatská oblasť | ||
Okres | Berehovský rajón | ||
Rieka | Tisa | ||
Súradnice | 48°25′S 22°12′V / 48,417°S 22,200°V | ||
Najvyšší bod | 102/107 m | ||
Rozloha | 6,19 km² (619 ha) | ||
Obyvateľstvo | 8 765 | ||
Hustota | 1 415,99 obyv./km² | ||
Primátor | Galina Car | ||
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
PSČ | 89500-89509 | ||
Predvoľba tel. čísel | +380 3137 | ||
Poloha obce v rámci Ukrajiny
| |||
Webová stránka: http://chop.org.ua/ | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Čop (ukr., rus., rusín. Чоп (Čop), maď. Csap, rum. Ciop, nem. Tschop) je mesto v západnej časti Ukrajiny, v Zakarpatskej oblasti. Leží na trojmedzí Ukrajiny, Slovenska a Maďarska na brehu rieky Tisa.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V čase medzivojnového Česko-Slovenska bol Čop súčasťou Slovenska – spadal pod okres so sídlom v Kráľovskom Chlmci. V rokoch 1938 – 1945 bol súčasťou Maďarska na základe Prvej viedenskej arbitráže. Po oslobodení Červenou armádou sa stal na základe dohody medzi Česko-Slovenskom a Sovietskym zväzom v roku 1945 súčasťou ZSSR, pričom územie v okolí Čopu bolo postúpené Sovietskému Zväzu a obec Lekárovce dodatočne po petícii pripojená späť k Slovensku. Vtedy Slovensko stratilo 250 km2 územia v okresoch Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany: obce Ašvaň, Batva, Čop, Galoč, Komárovce, Malé Slemence, Palaď, Palov, Rátovce, Surty, Šalamúnová, Téglás[1].
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Čop má približne 9 000 obyvateľov, z ktorých asi 40 % tvoria, Ukrajinci a Rusíni, 40 % Maďari, zvyšok Rómovia, Rusi, Bielorusi, Slováci a Židia.
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Čop je známy predovšetkým vďaka tomu, že je prvou ukrajinskou (a predtým sovietskou) stanicou po príjazde zo Slovenska a Maďarska (nachádza sa tu aj cestný priechod do Maďarska). Spoločne s Čiernou nad Tisou a Záhony tak tvorí veľký a zložitý železničný uzol, keďže sa tu stretáva bežný európsky rozchod koľají s ruským. Zastavujú tu teda aj vlaky spájajúce Bratislavu, Košice, Viedeň a Budapešť a cez Čop, Mukačevo a Ľvov s Kyjevom a Moskvou; na vozňoch je potrebné vymeniť podvozky. Ďalšia, menej vyťažená trať vedie cez Užhorod a Sambir do Ľvova. Z Čopu do rumunského Satu Mare vedie obojrozchodná trať cez stanicu Berehovo a Vynohradiv, umožňujúca vedenie vlakov s európskym rozchodom zo Slovenska do Rumunska mimo územie Maďarska.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Kostol
-
Železničná stanica
-
Hranica so Slovenskom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Stránky mesta Čop Archivované 2011-08-13 na Wayback Machine (po ukrajinsky)
- Rusyn.org: O čs.-sovietskej dohode z roku 1945 (po anglicky)