Óda na radosť (Beethoven)
Vzhľad
Štátne hymny sveta |
---|
Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán
Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz
|
Óda na radosť je záverečná časť Beethovenovej 9. symfónie d moll op 125 k Schillerovej óde "Na radosť" (Ode "An die Freude"). Autor v texte vyjadruje idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Hymnu hudobne upravil svetoznámy dirigent Herbert von Karajan. Je bez textu - v univerzálnom jazyku hudby. Vyjadruje ideál slobody, mieru a solidarity., ktorá mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni.
V roku 1955 bola prvýkrát spomenutá "Óda na radosť" ako eurohymna. Rade Európy ju navrhol Richard Nikolaus Graf von Coundenhove-Kalegri. Za hymnu Rady Európy však bola oficiálne uznaná až v roku 1972 a od roku 1985 je Európskou hymnou.
Texty
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hymna Európskej únie na Youtube, prístup 10. marec 2010