Preskočiť na obsah

Kilíkia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:13, 20. jún 2024, ktorú vytvoril Tom z TN (diskusia | príspevky) (Odkaz)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
O rovnomennom území spomínanom v Iliade pozri Kilíkia (Trója).

Kilíkia (iné názvy: Kilikia, Cilícia, Cilicia, zriedkavejšie Kylikia; gr. Κιλικία - Kilikia/iný prepis: Kilikiá; lat. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej Malej Ázii. Hlavným mestom bol Tarsus.

V antike v Kilíkii žili kmene Kilikov. Striedavo tu vládli domáce kniežatá, Chetiti (časť Kilíkie bola ich vazalom v 14.-13. stor. pred Kr.), asýrski vládcovia (8. stor. pred Kr.), perzskí satrapovia (6. - 4. stor. pred Kr.), macedónski, sýrski a egyptskí králi, až sa nakoniec v druhom a prvom storočí pred Kr. viacerými dobytiami stala rímskym (neskôr byzantským) územím. Provincia Cilicia v republikánskom období zahŕňala aj susedné územia Cyprus, Lýkia, Pamfýlia, Pizídia, Isauria, Lykáonia a krátky čas aj časti provincie Ázia.

Od zač. 8. storočia po Kr. do roku 965 patrilo územie do Arabskej ríše, potom patrilo znova Byzantskej ríši. Koncom 11. storočia v Kilíkii založili svoj štát (tzv. Malé Arménsko) arménski utečenci. V roku 1375 tento štát rozbili Mameluci. Od začiatku 16. storočia bola Kilíkia súčasťou Osmanskej ríše, dnes Turecka.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]