Muzikoterapia

Muzikoterapia sa vo svete považuje za etablovanú odbornú službu. Ako napovedá samotný názov, hudba je hlavným nástrojom, ktorý je možné zamerať na rôzne psychické, kognitívne, sociálne, emocionálne a iné problémy. Obrovskou výhodou je nielen absencia vedľajších účinkov či vzniku závislosti, ktoré sú veľkým problémom pri medikamentóznej liečbe, ale aj rozsiahly rozsah zamerania, a navyše aj šírka cieľovej skupiny: príjemcami muzikoterapie môžu byť doslova všetci, od ešte nenarodeného plodu dieťaťa až po paliatívnych pacientov.

Hudba sa používa ako liečivý nástroj po celé storočia. Už Platón i Aristoteles svorne tvrdili, že hudba ovplyvňuje dušu a môže formovať charakter jednotlivca. Muzikoterapia sa objavuje dokonca v Biblii, keď Dávid hral na harfu, aby zbavil kráľa Saula zlého ducha. Hippokrates hral hudbu pre duševne chorých pacientov v roku 400 nášho letopočtu. V trinástom storočí arabské nemocnice boli vybavené muzikoterapeutickými miestnosťami. Avšak základ muzikoterapie ako moderného vedného odboru sa položil v medzivojnovom období, keď najmä v Spojenom kráľovstve hudobníci cestovali po nemocniciach a hrali skladby pre vojakov trpiacich emocionálnymi a fyzickými traumami spôsobenými vojnou.

Muzikoterapia je jeden zo spôsobov komplexnej terapie, kedy sa berie do úvahy ako fyzický, tak aj psychický a sociálny rozmer každého človeka. Muzikoterapeutické aktivity cielene stimulujú svalový systém a rytmika podporuje koordináciu pohybov. Muzikoterapia upokojuje, pomáha pri nespavosti, odbúrava stres, podporuje pamäť a sústredenie, redukuje pocit izolovanosti a buduje sociálne vzťahy, spev posilňuje rečové schopnosti. Vhodne zvolená hudba a muzikoterapeutické aktivity dokážu znížiť krvný tlak a stabilizovať pulz, kontrola dýchania pri speve a aktivácia svalového systému pri tanci/muzikoterapeutických cvičeniach podporujú správnu činnosť srdca.

Čo muzikoterapia nie je

Ošetrenie zvukom nie je muzikoterapia. Ošetrenie zvukom medzinárodne označované za sound healing spočíva v pasívnom prijímaní zvukových vibrácií vylúdených najčastejšie špeciálnym alebo aj etnickým hudobným nástrojom. Skvelým príkladom sú tzv. spievajúce misy, ale taktiež sa používajú gongy, zvony, prípadne vibračné a zvukové frekvencie v kombinácii s hudbou alebo jej prvkami (rytmus, melódia). Príjemca si urobí pohodlie a na navodenie stavu harmónie sa pohrúži do vlastného vnútra s pomocou meditačných tónov. Liečenie zvukom môže viesť k uzdraveniu na emocionálnej alebo duchovnej úrovni.

Muzikoterapia je predovšetkým založená na hudbe, na harmónii i konkrétnych piesňach, nie na samostatne použitých tónoch. Hudba využívaná na tento účel môže byť aj nemelodická, t.j. produkovaná výlučne bicími nástrojmi, avšak nie výlučne pasívne prijímaná a prevažuje použitie klávesových, strunových a bicích hudobných nástrojov a spevu.

Muzikoterapia si vyžaduje intenzívne štúdium nielen v hudobnej sfére, ale aj v iných oblastiach, keďže tento vedný odbor je na rozhraní sociálnej práce, medicíny, psychológie.

Každé sedenie je unikátne a jeho jednotlivé časti majú vlastný cieľ a techniky. Muzikoterapeut sa opiera o vopred pripravené osnovy, avšak zároveň dĺžku, formu i obsah každej aktivity citlivo prispôsobuje poslucháčom, aby zaistil dosiahnutie vytýčeného cieľa. V interaktívnej časti sedenia majú príjemcovia možnosť zapojiť sa do diania a buduje sa skupinové povedomie. Využívajú sa početné muzikoterapeutické aktivity, ktoré majú širokú škálu zamerania a rôzne podoby.

Kde je muzikoterapia využiteľná

Muzikoterapia odborníkom pomáha liečiť psychické aj fyzické ochorenia. Veľmi často sa muzikoterapia využíva pri práci s deťmi. Hudobné hry a aktivity rozvíjajú pozornosť najmenších detí, ich pamäťové schopnosti a tvorivosť. Pre deti školského veku so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, poruchami správania alebo dokonca autizmom sa často odporúča muzikoterapia, nakoľko môže zlepšiť úroveň ich komunikácie a naplniť poznávacie, zmyslové, percepčné, emočné a psychologické potreby. Dieťa, ktoré je v hre na nástroj zapojené do pozitívno-kreatívneho úsilia, často získava sebakontrolu a možnosť vyjadrenia.

Liečbu hudbou je možné veľmi účinne využiť aj v produktívnom veku, keďže účinky muzikoterapie sú založené na mnohostrannom vplyvu hudby na človeka. Rôzne problémy ako depresia, nespavosť, poruchy príjmu potravy a mnohé ďalšie nachádzajú pomoc v muzikoterapii. Veľmi účinne funguje aj ako rodinná či skupinová terapia.

Muzikoterapia preto nie je určená len na liečbu psychických problémov. Je súčasťou terapeutických prístupov u mnohých diagnóz či stavov. Ide napríklad o Parkinsonov syndróm, sklerózu multiplex alebo detskú mozgovú obrnu. V prípade Alzheimerovej choroby muzikoterapia vykazuje široké spektrum benefitov, výrazne skracuje obdobia depresie a agresívneho správania, zlepšuje náladu a podporuje komunikáciu a sociálnu autonómiu. Pozitívne vplýva aj na pacientov, ktorí trpia nevyliečiteľnými ochoreniami. Liečbu hudbou možno použiť aj na pomoc s akútnou i chronickou bolesťou.

Muzikoterapeuti Peter Karvai a Adriana sa špecializujú na zariadenia sociálnych služieb pre seniorov. Tieto môžu zahŕňať domovy dôchodcov, denné stacionáre, kluby seniorov a podobne. Hudba ako univerzálny jazyk nepoznajúci vekové hranice, zdravotné obmedzenia ani iné limity napomôže pri adaptácii seniora pri zmene prostredia, je prostriedkom pre nadviazanie vzťahov s okolím, môže dňu dokonca dať zmysel a význam.

Hudba je skvelým príkladom činnosti podporujúcej celoživotnú neuroplasticitu a môže pomôcť znovunadobudnúť motorické a kognitívne zručností u starších ľudí po poškodení mozgového tkaniva. Hudobná aktivita podporuje adaptáciu centrálneho nervového systému súvisiacu s plasticitou mozgu. Hra na hudobnom nástroji môže zlepšiť jemné motorické funkcie spolu s neurofyziologickými zmenami v audiomotorických sieťach. Rytmika má pozitívny vplyv pri poruchách chôdze, zlepšuje dĺžku kroku, rýchlosť a celkovú pohyblivosť. Napokon, odmeňujúce účinky tvorby a počúvania hudby vyvolávajúce neurochemické účinky v kombinácii s plasticitou mozgu vyvolanou hudbou môžu výrazne uľahčiť neurorehabilitáciu.