Preskočiť na obsah

Jana Eyrová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:15, 9. júl 2023, ktorú vytvoril CaeCalig (diskusia | príspevky) (pridaná Kategória:Romány 19. storočia pomocou použitia HotCat)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Jana Eyrová pozri Jana Eyrová (rozlišovacia stránka).
Jane Eyrová
Jane Eyre

Titulná stránka prvého vydania knihy z roku 1847.

Autor Charlotte Brontëová
Nakladateľstvo originálneho vydania Smith, Elder & Co., Cornhill
Dátum 1. vydania originálu 16. október 1847
Literárne obdobie romantizmus, kritický realizmus
Literárny žáner román, gotický román, bildungsroman
Slovenské vydania knihy
Ďalšie odkazy
Commons Jane Eyrová

Jane Eyrová je najznámejšie dielo (román) anglickej spisovateľky Charlotte Brontëovej, ktoré vydala v roku 1847 pod pseudonymom Currer Bell.

Jane Eyrová je román vo forme ja-rozprávania hlavnou postavou. Hlavnou hrdinkou je malá, nie práve krásna, ale inteligentná a čestná anglická sirota. Dej románu prechádza piatimi rôznymi obdobiami: Janino detstvo v dome Gateshead, kde jej život strpčujú teta a jej rozmaznané deti; jej pobyt a vzdelávanie v Lowoodskej dievčenskej škole (škola pre chudobné dievčatá a siroty), kde získava priateľov, ale trpí nedostatkom - či už stravy alebo príjemného prostredia; jej pôsobenie ako opatrovateľky v sídle Thornfield Hall, kde sa zaľúbi do svojho zamestnávateľa a majiteľa domu Edwarda Rochestera; obdobie strávené s rodinou Riversovcov v Moor House a Mortone, kde ju jej chladný bratranec – kňaz požiada o ruku; a jej opätovné stretnutie a manželstvo s milovaným Rochesterom. Čiastočne autobiografický román je plný spoločenskej kritiky a pochmúrnych gotických prvkov.

Román Jane Eyrová je rozdelený na 38 kapitol; väčšina jeho vydaní má rozsah viac ako 400 strán. Originál bol publikovaný v troch častiach, zahrňujúcich kapitoly 1 – 15, 16 – 26, 27 – 38. Prvé vydanie bolo ihneď rozpredané. Ľudia boli nadšení ohnivosťou mladej vychovávateľky a genialitou neznámeho spisovateľa. Román je na vtedajšie pomery veľmi pokrokový, pretože nekopíruje len zásady romantizmu, ale miešajú sa v ňom aj nové, realistické prvky a motívy.

V roku 1997 vydala britská spisovateľka Hilary Baileyová román Mrs Rochester (Pani Rochesterová), ktorý je voľným pokračovaním románu Jane Eyrová.

Kapitoly 1-4 - Janino detstvo v Gatesheade

Román začína v dome Gateshead Hall, kde 10-ročná sirota menom Jane Eyrová žije spolu s rodinou svojho uja. Ujo, priezviskom Reed, zomrel krátko po tom, čo Jane adoptoval. Jeho žena, pani Sarah Reedová, a jej tri deti (John, Eliza a Georgiana) sa k Jane správajú kruto, zanedbávajú ju a urážajú. Neznášajú ju kvôli jej nepeknému výzoru a tichej, no prudkej povahe. V úvode románu mladý John Reed tyranizuje brániacu sa Jane s neobvyklým násilím. Jane obvinia z toho, že Johna napadla, a pani Reedová prikáže dvom slúžkam, aby ju zamkli na poschodí v „červenej izbe“, nepoužívanej izbe, kde pán Reed zomrel. Ten večer, stále zamknutá, Jane vidí na stene svetlo a spanikári, mysliac si, že prišiel duch jej uja. Jej krik zobudí dom, ale pani Reedová ju len znova zamkne na ešte dlhšiu dobu. Vtedy Jane omdlie a vynesú ju z izby. Pán Lloyd, lekárnik, prichádza do Gatesheadu a navrhne pani Reedovej, aby Jane poslala do školy.

Kapitoly 5-10 - Janin pobyt v Lowoodskej škole

Pán Brocklehurst je chladný, krutý, upätý a veľmi pokrytecký duchovný, ktorý vedie bezplatnú dobročinnú školu menom Lowoodska Inštitúcia. Prijme Jane za žiačku do svojej školy, ale jej budúcnosť tam nevyzerá sľubne; pani Reedová totiž požiada pána Brocklehursta, aby varoval učiteľov, že Jane je klamárka. Po Brocklehurstovom odchode Jane pani Reedovej do očí vykričí, ako nenávidí celú Reedovskú rodinu. Pani Reedová, taká šokovaná, že je ledva schopná odpovedať, rýchlo opúšťa miestnosť.

Spočiatku sa Jane zdá život v Lowoode hrozný. Slečna Maria Templová, mladá dozorkyňa, je milá a priateľská, ale iná učiteľka, slečna Scatcherdová, je neprívetivá a hrubá. Pán Brocklehurst na inšpekcii v škole prikáže Jane postaviť sa na stupienok pred celou školou za trest, že rozbila tabuľku. Potom vyhlási: „...toto dievča, toto dieťa, narodené v kresťanskej krajine, je horšie, než ktorýkoľvek malý pohan – toto dievča je – luhárka!“

Neskôr v ten deň slečna Templová dovolí Jane, aby povedala niečo na svoju obranu. Po tom, čo jej Jane všetko vyrozpráva, slečna Templová napíše pánovi Lloydovi. Jeho odpoveď sa zhoduje s Janinou, a tak je verejne očistená od obvinenia pána Brocklehursta.

Aj keď rodina pána Brocklehursta žije pohodlným životom v luxuse, on sám káže ostatným život v skromnosti a chudobe. Kvôli tomu musia 80 žiačkam Lowoodu stačiť studené izby, nedostatočné porcie jedla a tenké, jednoduché a nepohodlné šaty, zatiaľ čo jeho rodina žije v prepychu. Aj kvôli neprimeraným podmienkam veľa dievčat ochorie na týfus, ktorý sa v škole rozšíri.

Jane zaujme jedna žiačka, Helen Burnsová, ktorá prijíma krutosť slečny Scatcherdovej a nedostatky školy s pasívnou dôstojnosťou, uplatňujúc kresťanské učenie o nastavení druhého líca. Jane obdivuje jemnú Helen a má ju rada, stanú sa z nich dobré priateľky, ale Jane nedokáže napodobniť jej správanie. Kým zúri týfusová epidémia, Helen zomiera na suchoty (tuberkulózu) Jane v náručí.

Počas epidémie týfusu zomrie v Lowoode priveľa dievčat a zanedbávanie a nečestnosť pána Brocklehursta sa dostanú na verejnosť. Niekoľko bohatých a ochotných ľudí prispeje na výstavbu novej školskej budovy v zdravšom prostredí. Zavedú sa nové pravidlá, zlepší sa aj kvalita stravy a oblečenia. Aj keď pán Brocklehurst nemôže byť kvôli svojmu majetku a rodinným známostiam prehliadaný, do funkcie pokladníka a inšpektora sú prijatí noví ľudia, vďaka čomu sa pomery v škole radikálne zlepšia.

Kapitoly 11-26 - Jane ako vychovávateľka v Thornfieldskom panstve

Dej pokračuje o 8 rokov neskôr. Jane už druhý rok učí v Lowoode, no stále túži po lepšej budúcnosti. Podá si inzerát na miesto vychovávateľky a prijme ju pani Alice Fairfaxová, správkyňa starodávneho panstva Thornfield, aby učila trochu rozmaznané, no milé francúzske dievčatko Adèle Varensovú. Niekoľko mesiacov po príchode do Thornfieldu Jane na prechádzke pomôže neznámemu jazdcovi, ktorý si vytkol členok, keď sa jeho kôň pošmykol na zľadovatenej ceste, vysadnúť na koňa a on zisťuje, kde Jane býva, a to bez toho, aby prezradil vlastnú identitu. Po návrate do Thornfieldu sa Jane dozvie, že to je jej zamestnávateľ, pán Edward Rochester, nepekný, náladový, no obdivuhodný, vášnivý, byronovský a charizmatický džentlmen takmer o 20 rokov starší od nej. Adèle je jeho zverenkyňa, ktorá mu zostala z predchádzajúceho románika s francúzskou baletkou. Pán Rochester sa jej ujal, ale je si plne vedomý, že Adèle nie je jeho dcérou, pretože vie, že Céline Varensová mala množstvo afér.

Zdá sa, že Jane Rochestera zaujala. Opakovane ju volá k sebe a rozpráva sa s ňou. Jane je v Thornfielde šťastná, ale čoskoro jej niekoľko udalostí toto nové šťastie zakalí – zvláštny smiech na chodbách, takmer osudný požiar, pri ktorom zachráni pána domu, a útok na pánovho hosťa, pána Richarda Masona.

V jednu noc má Jane predtuchu a ďalší deň sa dozvedá, že pani Reedová po tom, čo jej zhýralý a zadlžený syn John spáchal samovraždu, dostala infarkt a chce Jane vidieť. Vracia sa preto do Gatesheadu a zdrží sa tam viac ako mesiac, kým často až nepríčetná pani Reedová leží na smrteľnej posteli. Aj keď rázne odmieta Janine snahy o uzmierenie, odovzdá jej list, ktorý predtým úmyselne zatajila. List napísal Janin strýko, John Eyre, a oznamuje v ňom svoj zámer prenechať jej po smrti všetok svoj majetok.

Asi dva týždne po návrate do Thornfieldu sa Jane po mesiacoch ukrývania svojich citov vášnivo prizná k láske k Edwardovi, ktorý ju na to požiada o ruku. Po mesiaci tohto vzťahu však Janine obavy vzrastú, keď sa v noci vkradne do jej izby čudná, divoko vyzerajúca žena a roztrhá jej svadobný závoj.

Aj napriek tomu sa všetko pripravuje na svadbu. No počas obradu sa zrazu v kostole objaví ten záhadný pán Mason s právnikom a vyhlási, že Rochester sa nemôže oženiť, pretože jeho prvá manželka stále žije. Rochester to trpko a sarkasticky prizná a vysvetľuje, že jeho žena je šialená a nebezpečná, a preto ju drží v podkroví, kde sa o ňu stará Grace Poolová. Lenže Grace Poolová nadmerne popíja gin, vďaka čomu sa šialenej žene občas podarí ujsť. Práve táto Rochesterova bláznivá manželka je zodpovedná za čudné udalosti v Thornfielde. Rochester sa takmer dopustil bigamie a tento fakt pred Jane zatajil. Svadba je zrušená a Jane to zlomí srdce.

Rochester potom žiada Jane, aby s ním ušla do južného Francúzska, kde budú žiť ako manželia, aj keď sa nemôžu vziať. Jane ho stále miluje, no odmieta porušiť Bohom dané mravné zásady a princípy, v ktoré po celý doterajší život verila. Aj keď miluje Rochestera viac než čokoľvek iné, rozhodne sa ujsť.

Kapitoly 27-35 - Janin pobyt u Riversovcov

Uprostred noci sa Jane vykradne z Thornfieldu a nasadne na koč smerujúci ďaleko na sever Anglicka. Keď sa jej minú všetky peniaze, spáva vonku na pustinách a neochotne žobre o jedlo. V jednu noc, premrznutá a vyhladovaná, prichádza k domu Moor House (alebo Marsh End) a prosí o pomoc. St. John Rivers, mladý kňaz, ktorý v dome žije, ju prijme po tom, čo ju jeho slúžka odmietne vpustiť do domu. Tu sa o Jane starajú St. Johnove sestry Diana a Mary, ktoré s potešením sledujú, ako sa zotavuje.

Jane, ktorá sa predstaví pod falošným priezviskom Elliotová, sa rýchlo zotavuje. St. John jej nájde prácu učiteľky v dievčenskej škole v priľahlej dedinke Morton.

St. John a Jane sa na prechádzke stretnú s Rosamond Oliverovou, ktorá sa s nimi chvíľu rozpráva. Neskôr, keď sa Jane snaží odhaliť jeho city k slečne Oliverovej, St. John sa jej zdôverí, že Rosamond miluje, no váha ju požiadať o ruku, pretože verí, že ona si zaslúži niečo lepšie než život zasvätený náboženstvu, ktorý sám plánuje.

St. Johnov prejav citov kontrastuje s jeho zvyčajným chladným správaním, pretože vždy premýšľa, čo by mal urobiť, a čo cíti, že by bolo najlepšie. Nepočúva však svoje srdce, na rozdiel od Jane, ktorá vždy nasleduje svoje city.

Jedného dňa St. John oznámi Jane, že pozná jej skutočnú identitu a že jej strýko, John Eyre, zomrel a zanechal jej 20 000 £. Jane sa k svojmu menu, ale potom sa zaujíma, ako St. John prišiel k informáciám o jej dedičstve. Vyjde najavo, že John Eyre je v skutočnosti aj jeho ujom, ktorý odoprel Riversovcom podiel na svojom majetku. Jane je teda sesternica St. Johna, Diany a Mary. Jane, ohromená tým, že má príbuzných, a vyhliadkou na toľko peňazí je presvedčená o tom, že je nespravodlivé, aby si všetko nechala sama, a rozhodne sa podeliť o dedičstvo s Riversovcami.

St. John plánuje odcestovať do Indie a zasvätiť svoj život práci misionára. Požiada Jane, aby ho sprevádzala ako jeho manželka. Jane je ochotná ísť do Indie, ale odmieta sa zaňho vydať, pretože ho nemiluje a on ju tiež nie. St. John aj naďalej tlačí na Jane, aby si ho vzala, a jeho silná osobnosť spôsobí to, že sa pomaly poddáva. Ale v osudnej chvíli Jane začuje v diaľke Rochesterov hlas, ktorý volá jej meno, a to ju navždy vymaní zo St. Johnovho vplyvu. Predtým, než navždy odíde so St. Johnom do Indie, musí zistiť, či je pán Rochester v poriadku.

Kapitoly 36-38 - Janino opätovné stretnutie s pánom Rochesterom

Na druhý deň Jane nasadne do koča smerujúceho k Thornfieldu. Ale na mieste, kde kedysi stálo honosné sídlo, už ležia len obhorené ruiny. Hostinský Jane prezradí, že Rochesterova šialená žena podpálila dom a sama skočila zo strechy. Rochester zachránil služobníctvo z horiaceho sídla, no pri snahe dostať svoju ženu zo strechy horiaceho domu prišiel o ruku a zrak. Teraz žije v osamelom panskom dome zvanom Ferndean. Po príchode do Ferndeanu sa Jane opäť stretáva s Rochesterom. Ten sa spočiatku obáva, že sa Jane nebude chcieť vydať za slepého mrzáka, a Jane sa bojí, že si ju už nebude chcieť vziať. No keď obaja vyslovia svoje city a pán Rochester ju opäť požiada o ruku, Jane bez váhania prijíma.

Rochesterovi sa časom jedno oko uzdraví, a tak uvidí svojho prvorodeného syna, a po dlhom čase odlúčenia a trápenia s Jane a svojimi starými služobníkmi spolu šťastne žijú až do smrti.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jana Eyrová