Preskočiť na obsah

Nikolaj Alexandrovič Berďajev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 23:27, 3. január 2023, ktorú vytvoril Teslaton (diskusia | príspevky) (pridaná Kategória:Sovietski disidenti pomocou použitia HotCat)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Nikolaj Alexandrovič Berďajev
ruský filozof
ruský filozof
Narodenie18. marec 1874
Kyjev, Ukrajina
Úmrtie24. jún 1948 (74 rokov)
Clamart, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Nikolaj Alexandrovič Berďajev

Nikolaj Alexandrovič Berďajev (* 18. marec 1874, Kyjev, Ukrajina – † 24. marec 1948, Clamart, Francúzsko) bol ruský filozof, personálny existencionalista, náboženský neoromantik, predstaviteľ bohohľadačstva.

Berďajevov záujem sa v prvom období sústreďoval na etickú problematiku, v druhom období na nábožensko-mystickú, v treťom na historiozofickú a v štvrtom na personalistickú problematiku.

Mystiku interpretuje ako prostriedok vnútorného oslobodzovania sa človeka. Marxizmus podľa Berďajeva zacláňa človeka triedou, a preto nie je schopný riešiť problém aktivity a slobody osobnosti. Berďajevovo filozofické myslenie vyúsťuje do tematizácie tvorivosti ako základu osobnosti. Tvorivosť má podľa neho dialektickú povahu bohočlovečenstva, čiže rodenia sa Boha v človeku a človeka v Bohu.

S Berďajevovým dielom (najmä s kľúčovým spisom 'Zmysel dejín, 1923) sa spája tendencia kresťanskej renesancie: spájanie myšlienky humanizmu a renesancie s tým, čo ľudstvu prinieslo krestanstvo. Strojová civilizácia Západu je podla Berďajeva slepou uličkou vývoja ľudstva a vedie do priepasti. Preto sa ľudstvo musí vrátiť ku koncepciám, ktoré ho môžu vyviesť z bludného kruhu, ktorý ináč smeruje k sebazničeniu. Zvláštnu úlohu bude mať v tomto návrate Rusko (ruský mesianizmus - viera v osloboditelskú úlohu Ruska, ktoré spasí svet). Rusko prostredníctvom svojej literatúry (L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij) už dávno vyzývalo k náboženskému pretvoreniu ľudstva.

Berďajevova filozofia dejín

[upraviť | upraviť zdroj]

Berďajevova filozofia dejín predstavuje dejinno-filozofickú konštrukciu, ktorá umožňuje formou pojmového básnenia a vytvárania nových mýtov vyjadriť dejinnú orientáciu emocionálneho rozpätia základných nálad určitých sociálnych vrstiev; iba vo výnimočnom prípade dokáže reálne orientovať konkrétne spoločenskovedné disciplíny, resp. prakticko-duchovnú činnosť. Jej expresívna hodnota je niekoľkonásobne väčšia než jej kognitívna hodnota.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pramene a zmysel ruského komunizmu - Kalligram, Bratislava 2004

Ríša Ducha a ríša cisárova - Kalligram, Bratislava 2003

Sebapoznanie (Pokus o filozofickú autobiografiu) - Agora, Bratislava 2005

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.