Preskočiť na obsah

Európski konzervatívci a reformisti: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ďalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vytvorené prekladom stránky „European Conservatives and Reformists“
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 13:53, 31. júl 2024

 

Európski konzervatívci a reformisti
Európski konzervatívci a reformisti
Základné informácie
SkratkaECR
EKR
Založenie22. jún 2009
PredsedaNicola Procaccini
Joachim Brudziński
Poslancov
78 / 720
Ideológienárodný konzervativizmus
ľahký euroskepticizmus
Politické spektrumpravica
Ďalšie informácie
Webecrgroup.eu

 

Európski konzervatívci a reformisti (ECR, EKR) je ľahko euroskeptická a antifederalistická politická frakcia v Európskom parlamente.[1]

Ideologicky je skupina vo všeobecnosti euroskeptická, antifederalistická a pravicová, so stredopravými a krajne pravicovými frakciami.[2] Hlavným cieľom EKR je postaviť sa proti nekontrolovanej európskej integrácii, rozširovaniu a potenciálnemu vývoju Európskej únie (EÚ) na federálny európsky superštát, a zabezpečiť, aby EÚ výrazne nezasahovala do štátnych a domácich záležitostí a regionálneho rozhodovania v rámci členských krajín EÚ.[3] Tiež sa zasadzuje za prísnejšiu reguláciu prisťahovalectva. EKR obsahuje frakcie sociálne konzervatívnych, pravicovo-populistických, liberálno-konzervatívnych, kresťansko-demokratických, krajne pravicových a národno-konzervatívnych strán, ktoré sa všetky hlásia k antifederalistickému, eurorealistickému alebo eurokritickému postoju.

V rámci EKR niektoré strany a europoslanci presadzujú mäkký euroskepticizmus, na rozdiel od úplného odmietnutia existencie EÚ charakterizovanej tvrdým euroskepticizmom, volaním po demokratickej reforme EÚ, väčšej transparentnosti, zmenách migračnej a azylovej politiky eurozóny a EÚ a obmedzení niektorých právomocí a byrokracie EÚ pri zachovaní neobmedzeného voľného obchodu a spolupráce medzi národmi.[4] Ostatné strany a jednotliví europoslanci v rámci skupiny podporujú úplné vystúpenie z bloku, referendá o členstve v EÚ a odpor k eurozóne.[5]

EKR bola založená okolo Hnutia za európsku reformu po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 na príkaz lídra britskej Konzervatívnej strany Davida Camerona.

Počas obdobia desiateho Európskeho parlamentu sú najväčšími stranami v skupine podľa počtu poslancov Bratia Talianska (FdI), za nimi nasleduje poľské Právo a spravodlivosť (PiS). Na Slovensku je členom EKR politcká strana Sloboda a Solidarita, ktorá v Európskom parlamente nemá žiadneho poslanca.

História

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024

Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 EKR viedla kampaň, v ktorej sa zasadzovala za revíziu Európskej zelenej dohody a prísnejšie opatrenia na kontrolu hraníc. Skupina zvýšila svoj počet poslancov EP na 84, čím predbehla Obnovme Európu a stala sa treťou najväčšou skupinou v Európskom parlamente.[6] Po voľbách boli do skupiny formálne prijaté ďalšie strany: Alternatívna demokratická reformná strana z Luxemburska, cyperský Národný ľudový front, Rumunská národná konzervatívna strana, francúzska Reconquête (ktorá kandidovala na spoločnoej listine s Mouvement Conservateur) a Dánski demokrati.[7]

V júni 2024 boli štyria z piatich novozvolených poslancov Európskeho parlamentu za Reconquête vylúčení alebo rezignovali, aby v rámci skupiny pôsobili ako nezávislí po tom, čo vedúca kandidátka strany Marion Marechal vyzvala členov strany, aby podporili Národné združenie vo francúzskych parlamentných voľbách.[8]

Pred voľbami sa v médiách objavili špekulácie, že maďarský premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz sa pridajú k frakcii po rozhovoroch s líderkou Bratov Talianska a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, po voľbách sa však tvrdilo, že Fidesz bol zablokovaný vo vstupe do EKR, zatiaľ čo iné médiá tvrdili, že Fidesz sa rozhodol nevstúpiť pre nezhody s Rumunskou národnou konzervatívnou stranou. Orbán neskôr vytvoril vlastnú skupinu Patrioti pre Európu.

Dňa 3. júla 2024 skupina zvolila Nicolu Procacciniho (FdI) a Joachima Brudzińského (PiS) za dvoch spolupredsedov spolu so 4 podpredsedami a 2 spolupokladníkmi.[9][10]

Španielsky Vox so 6 poslancami oznámil 5. júla svoj zámer opustiť EKR a pripojiť sa k novej skupine Patrioti pre Európu. Vo vyhlásení na Twitteri líder Voxu Santiago Abascal vyjadril vďaku skupine EKR a uviedol, že jeho strana bude aj naďalej udržiavať silné vzťahy s Meloniovou, ale tvrdil, že tento krok je „historickou príležitosťou bojovať proti koalícii stredopravých, socialistických a krajne ľavicových síl“.[11][12]

Ideológia

Zakladajúce vyhlásenie EKR, v ktorom sa uvádzajú zásady, ktorých dodržiavanie sa očakáva od každého člena skupiny, je známe ako Pražská deklarácia. Pražská deklarácia zahŕňa tieto zásady:[13]

  1. Slobodné podnikanie, voľný a spravodlivý obchod a konkurencia, minimálna regulácia, nižšie zdanenie a malá vláda ako definitívne katalyzátory slobody jednotlivca a osobnej a národnej prosperity.
  2. Sloboda jednotlivca, väčšia osobná zodpovednosť a väčšia demokratická zodpovednosť.
  3. Udržateľné, čisté zdroje energie s dôrazom na energetickú bezpečnosť.
  4. Dôležitosť rodiny ako základu spoločnosti.
  5. Suverénna integrita národného štátu, odpor k európskemu federalizmu a obnovený rešpekt voči skutočnej subsidiarite.
  6. Prvoradá hodnota transatlantického bezpečnostného vzťahu v revitalizovanom NATO a podpora mladých demokracií v celej Európe.
  7. Efektívne kontrolované prisťahovalectvo a ukončenie zneužívania azylových konaní.
  8. Efektívne a moderné verejné služby a citlivosť na potreby vidieckych aj mestských komunít.
  9. Koniec plytvaniu a nadmernej byrokracii a záväzok k väčšej transparentnosti a bezúhonnosti v inštitúciách EÚ a využívaní fondov EÚ.
  10. Rešpekt a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými krajinami EÚ, novými aj starými, veľkými aj malými.

Zakladajúci členovia EKR ideologicky tradične sedeli na stredopravici[14] až pravici[15] politického spektra s ekonomicky liberálnym a antifederalistickým postojom a počiatočnou neochotou britskej Konzervatívnej strany prijať tvrdé protiimigračné a ultranacionalistické strany. Podobne ako stredopravá Európska ľudová strana (EPP, EĽS), zakladajúci členovia EKR väčšinou podporujú myšlienky voľného trhu, pričom niektorí z jej poslancov udržiavajú väzby na think-tanky, ako sú The Cobden Center a Open Europe,[16] naproti ekonomicky nacionalistickému a antiglobalizačnému prístupu iných eurokritických skupín, ako sú EFDD a Identita a demokracia (ID). EĽS však vo všeobecnosti podporuje integráciu a rozširovanie EÚ, zatiaľ čo EKR je proti.

V posledných rokoch sa k skupine pridal rastúca fakcia nacionalistických, protiimigračných a pravicovo-populistických hnutí.[17] Tento posun doprava sa zvýšil po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie, keďže Konzervatívna strana stratila svoje zastúpenie v Európskom parlamente.

Počas invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa skupina skladala vo všeobecnosti z proukrajinských a protiruských strán, zatiaľ čo Identita a demokracia pozostávala najmä z proruských strán. Vo februári 2023 vtedajší predseda skupiny Legutko vyhlásil, že skupina bude stáť pri Ukrajine, kým nebude Rusko porazené a aj potom.[18] Po fínskych parlamentných voľbách v roku 2023 sa strana Praví Fíni, ktorá sa predtým presťahovala do ID, opäť pripojila k EKR, pričom ako dôvod tohto kroku uviedla zmenu v politike a jej rozhodnutie schváliť členstvo Fínska v NATO.[19] Členovia EKR majú tendenciu byť pro-NATO a podporujú atlanticizmus, vrátane lepšej koordinácie medzi Európou a Spojenými štátmi, pričom zaujímajú kritickejší pohľad na vplyv Číny a Ruska v Európe.[20][21][22]

Členstvo

Deviaty Európsky parlament

Po voľbách v roku 2019 získala EKR 61 kresiel. Strana Praví Fíni (ktorá sa neskôr v roku 2023 opäť pripojila k skupine) a Dánska ľudová strana sa po voľbách rozhodli skupinu opustiť a pridať sa ku krajne pravicovej Identite a demokracii. Po týchto stratách sa k skupine pripojili štyri strany: španielska Vox, Rodinná strana Nemecka, Grécke riešenie a holandské Fórum pre demokraciu.

Ôsmy Európsky parlament

Po voľbách v roku 2014 vstúpili do EKR členovia z dvanástich nových strán. V priebehu 8. Európskeho parlamentu boli prijaté ďalšie strany, ako napríklad slovenská strana Sloboda a solidarita a talianska Direzione Italia. Strana Alternatíva pre Nemecko bola pôvodne prijatá, ale v apríli 2016 bola vylúčená.

V roku 2019 mala EKR 77 poslancov Európskeho parlamentu[23] z 23 strán v 18 krajinách. EKR mala vtedy väčšinu svojich poslancov zo severnej a strednej Európy.

Siedmy Európsky parlament

Pôvodne bolo 22. júna 2009 oznámené, že Hannu Takkula, europoslanec za Fínsku stranu stredu (členská strana vtedajšej Aliancie liberálov a demokratov za Európu, ALDE) bude tiež členom EKR (s tým, že jeho dvaja stranícki kolegovia zostanú v ALDE), ale o dva dni neskôr toto rozhodnutie zmenil.

Poslanci

10. Európsky parlament

Poslanci Európskeho parlamentu za EKR (2024-2029) majú poslancov v 18 členských štátoch. Tmavomodrá znamená, že členské štáty posielajú za EKR viacerých poslancov EP, svetlomodrá znamená, že členské štáty posielajú iba jedného poslanca.
Štát Národná strana Európska strana Počet poslancov
 Belgicko Nová flámska aliancia
Nieuw-Vlaamse Alliantie (N-VA) 		style="background:Šablóna:Party color" | ESA Šablóna:Composition bar
 Bulharsko Existuje taký ľud
Има такъв народ (ITN) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
 Chorvátsko Hnutie za vlasť
Domovinski pokret (DP) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
 Cyprus Národný ľudový front
Εθνικό Λαϊκό Μέτωπο (ELAM) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
Česko Občianska demokratická strana
Občanská demokratická strana (ODS) 		style="background:Šablóna:Party color" | EKR Šablóna:Composition bar
Dánsko Dánski demokrati
Danmarksdemokraterne (Æ) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
Estónsko Nezávislý
Jaak Madison 		style="background:Šablóna:Party color" | Nezávislý/á Šablóna:Composition bar
Fínsko Praví Fíni
Perussuomalaiset (PS) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
Francúzsko Konzervatívne hnutie
Mouvement conservateur (MC) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
Nezávislí
Nicolas Bay, Marion Maréchal, Guillaume Peltier 		style="background:Šablóna:Party color" | Nezávislý/á Šablóna:Composition bar
Grécko Grécke riešenie
Ελληνική Λύση (ΕΛ) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
Taliansko Bratia Talianska
Fratelli d'Italia (FdI) 		style="background:Šablóna:Party color" | EKR Šablóna:Composition bar
Lotyšsko Národná aliancia
Nacionālā Apvienība (NA) 		style="background:Šablóna:Party color" | EKR Šablóna:Composition bar
Spojená listina
Apvienotais saraksts (AS) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
Litva Volebná akcia Poliakov v Litve – Zväz kresťanských rodín
Lietuvos lenkų rinkimų akcija – Krikščioniškų šeimų sąjunga (LLRA–KŠS)
Akcja Wyborcza Polaków na Litwie – Związek Chrześcijańskich Rodzin (AWPL–ZCHR) 		style="background:Šablóna:Party color" | EKR Šablóna:Composition bar
Únia litovských farmárov a zelených
Lietuvos valstiečių ir žaliųjų sąjunga (LVŽS) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
 Luxembursko Alternatívna demokratická reformná strana
Alternativ Demokratesch Reformpartei (ADR) 		style="background:Šablóna:Party color" | EKR Šablóna:Composition bar
Holandsko Reformovaná politcká strana
Staatkundig Gereformeerde Partij (SGP) 		style="background:Šablóna:Party color" | EKPH Šablóna:Composition bar
Poľsko Právo a spravodlivosť
Prawo i Sprawiedliwość (PiS) 		style="background:Šablóna:Party color" | EKR Šablóna:Composition bar
Suverénne Poľsko
Suwerenna Polska (SP) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
Rumunsko Aliancia pre úniu Rumunov
Alianța pentru Unirea Românilor (AUR) 		style="background:Šablóna:Party color" | žiadna Šablóna:Composition bar
Rumunská národná konzervatívna strana
Partidul Național Conservator Român (PNCR) 		style="background:Šablóna:Party color" | EKPH Šablóna:Composition bar
Švédsko Švédski demokrati
Sverigedemokraterna (SD) 		style="background:Šablóna:Party color" | EKR Šablóna:Composition bar
 European Union Total Šablóna:Composition bar

Vedenie

Predseda

Predseda Nastúp do úradu Odchod z úradu Štát Strana
Timothy Kirkhope 24. jún 2009 14. júl 2009 Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo Súbor:Conservatives logo.svgKonzervatívna strana
Michał Kamiński 14. júl 2009 8. marec 2011 Poľsko Poľsko Právo a spravodlivosť
potom
Poľsko je najdôležitejšie
Jan Zahradil 8. marec 2011 14. december 2011 Česko Česko
Občianska demokratická strana
Martin Callanan 14. december 2011 12. jún 2014 Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo Súbor:Conservatives logo.svgKonzervatívna strana
Syed Kamall 12. jún 2014 2. júl 2019 Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo Súbor:Conservatives logo.svgKonzervatívna strana
Raffaele Fitto* 2. júl 2019 12. október 2022 Taliansko Taliansko Bratia Talianska
Ryszard Legutko* 2. júl 2019 3. júl 2024 Poľsko Poľsko Právo a spravodlivosť
Nicola Procaccini* 11. december 2019 v úrade Taliansko Taliansko Bratia Talianska
Joachim Brudziński* 3. júl 2024 v úrade Poľsko Poľsko Právo a spravodlivosť
  • Poznámka: Od roku 2019 majú Európski konzervatívci a reformisti dvoch spolupredsedov.
  1. ↑ Who we are? // ECR Group [online]. ECR Group, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. Archivované 2024-07-14 z originálu. (po anglicky)
  2. ↑ TOEMMEL, Ingeborg. The European Union: What it is and how it Works. [s.l.] : Palgrave Macmillan, 2014. ISBN 9781137427540. S. 158.
  3. ↑ OUR HISTORY [online]. [Cit. 2024-07-17]. Dostupné online. Archivované 2018-12-19 z originálu. (po anglicky)
  4. ↑ Against "national communism": why anti-EUism is not left-wing | Workers' Liberty [online]. www.workersliberty.org, [cit. 2024-07-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Senior Tory MEP urged to quit over Brexit support [online]. POLITICO, 2016-03-14, [cit. 2024-07-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ The ECR group is now third in the EU Parliament. But it is not finished yet [online]. 2024-06-19, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ These are Europe’s new MEPs [online]. POLITICO, 2024-06-13, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ ATAMAN, Joseph. Barricades, betrayal and bust-ups: Macron triggers a wild week in French politics [online]. CNN, 2024-06-15, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ ECR Group is constituted, grows to 84 MEPs // ECR Group [online]. ECR Group, 2024-07-03, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. Archivované 2024-07-03 z originálu.
  10. ↑ Ecr does not split. FdI and PiS remain in the same group [online]. 2024-07-03, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Vox leaves Meloni's ECR for Orban's new 'Patriots' - TopNews - Ansa.it [online]. Agenzia ANSA, 2024-07-05, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po taliansky)
  12. ↑ Spain's Vox and Dutch Freedom Party join Orbán’s ‘Patriots for Europe’ [online]. euronews, 2024-07-05, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ Who we are? // ECR Group [online]. ECR Group, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. Archivované 2024-07-14 z originálu. (po anglicky)
  14. ↑ Conservative MEPs form new 'anti-federalist' group in the European Parliament [online]. The Telegraph, 2009-06-22, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ New-look European Parliament. BBC News, 2009-09-03. Dostupné online [cit. 2024-07-17]. (po anglicky)
  16. ↑ Syed Kamall – The Cobden Centre [online]. 2013-09-07, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ BENAKIS, Theodoros. Dutch and Greek far-right parties join ECR Group [online]. 2019-06-06, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ Legutko: The ECR will stand by Ukraine until Russia is defeated and beyond // ECR Group [online]. ECR Group, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
  19. ↑ Far-right Finns Party moves to ECR group in EU Parliament [online]. POLITICO, 2023-04-05, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ EU and US must better coordinate on foreign policy // ECR Group [online]. ECR Group, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
  21. ↑ EU must be vigilant in response to Chinese efforts to change rules-based multilateral order // ECR Group [online]. ECR Group, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
  22. ↑ Right-Wing Nationalists Rising — and Divided — as EU Vote Looms [online]. Voice of America, 2024-03-10, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ 2014 Outgoing Parliament | 2024 European election results | European Parliament [online]. https://testeuparv1.secvoting.com/, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Európski_konzervatívci_a_reformisti&oldid=7891974“