T-62
| T-62 | |
|---|---|
 T-62A | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 4 (vodič, strelec, nabíjač, veliteľ) |
| Dĺžka | 6,63 m (trupu) 9,335 m (s kanónom vpred) |
| Šírka | 3,3 m |
| Výška | 2,395 m |
| Hmotnosť | 37 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 100 mm (čelný), 80 mm (bočný) |
| Hlavná zbraň | 115 mm kanón U-5ST |
| Sekundárne zbrane | 7,62 mm guľomet PKT |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | vznetový motor V-55-5 580 hp (432 kW) |
| Odpruženie | torzné tyče |
| Max. rýchlosť | 60 km/h po ceste v teréne 40 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | |
| Priechodnosť | |
T-62 alebo Objekt 166 (rus. Объект 166) bol sovietsky stredný tank používaný v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Vznikol modernizáciou konštrukcie T-55 inštaláciou lepšieho 115 mm kanóna. Vozidlo nepredstavovalo veľký pokrok v konštrukcii sovietskych tankov a bolo onedlho nahradené tankami T-64 a jeho lacnejšou verziou T-72.
Vznik a vývoj
upraviťV polovici 50. rokov 20. storočia bolo jasné, že tanky T-55 bude potrebné nahradiť modernejšou konštrukciou. Túto potrebu urýchlili snahy Francúzska a SRN v produkcii vlastnej tankovej konštrukcie, ktorá neskôr vyústila do tanku Leopard 1. V tej istej dobe sa objavilo nebezpečenstvo v dôsledku príchodu západných tankov M60 a Centurion Mk 7. Predovšetkým nový 105 mm kanón tanku Centurion vzbudzoval v sovietskych ozbrojených zložkách veľké obavy.
Modernizáciou T-55 bol poverený OKB-520 v Nižnom Tagile, ktorý pripravil nový prototyp tanku označeného ako Objekt 165 so 100 mm (neskôr označovaný ako T-62A) a Objekt 166 so 115 mm kanónom.[1] Stroj mal hmotnosť 37,5 t a posádku 4 mužov (vodič, veliteľ, strelec, nabíjač). Od T-55 sa líšil predĺženým trupom a väčšou vežou, do ktorej sa zmestil nový 115 mm kanón U-STS s hladkým vývrtom a stabilizáciou. Bol to prvý sériovo vyrábaný tank s kanónom s hladkým vývrtom. Vyrábal sa v rokoch 1961 - 1975.[2] Vyrobených bolo viac než 19 000 ks. Išlo o poslednú konštrukciu stredného tanku vo výzbroji ZSSR.
Neskôr bol nahradený výrazne modernejšou konštrukciou T-64, resp. T-72, ktorý predstavoval jeho zjednodušenú verziou.
Nasadenie
upraviťCelkovo sa tank neosvedčil, bol ťažko ovládateľný (motor nie je vzhľadom na hmotnosť stroja dostatočne výkonný) a málo odolný, predstavoval len nepatrné zlepšenie oproti svojim predchodcom. Väčšina štátov Varšavskej zmluvy si teda ponechala stroje T-54/55.
Počas vojny Jom Kippur prišla Sýria o stovky týchto tankov a Izrael ukoristené tanky otestoval. Bolo zistené, že jeho 115 mm kanón je síce nebezpečná zbraň, ale rýchlosť strely je nižšia ako u porovnateľných západných strojov, pri vzdialenostiach nad 1200 m stráca kanón presnosť, a teda v súboji s modernými tankami NATO nemôže obstáť.
V dôsledku veľkých strát obrnenej techniky počas ruskej invázie na Ukrajinu Rusko oživilo časť svojich T-62 z rezerv a nasadilo ich na podporu pechoty.[3][4]
Užívatelia
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Sewell, S., Why Three Tanks?. Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine Armor, CVII, 4, 1998, s. 21 - 29
- ↑ Haskew, M. E., Obrnená bojová vozidla 1945 - dodnes. Identifikační příručka obrněných vozidel. Svojtka & Co., Praha, 2011, s. 33
- ↑ AXE, David. Russia Is Heaping Extra Armor On More Of Its 60-Year-Old T-62 Tanks [online]. forbes.com, 2023-12-04, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
- ↑ Thomas. Russia uses T-62 tanks as self-propelled artillery in Ukraine [online]. armyrecognition.com, Wednesday, 27 December 2023 10:53, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému T-62
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku T-62 na českej Wikipédii.